darkphoenix

Dychberúci, nesentimentalizujúci drobnopis ,,veľkého,, národa, ale aj ľudskej povahy. Výborní herci (Mulligan, Hedlund, Banks, Blige) v ešte lepšej réžii, korá je tak čistá a precízna až sa vám z jej presnosti zatočí hlava. Jeden z tých najlepších filmov tohto roku.

Nafúknutý, lesklý, americký, rutinný bálonik. Škoda tých výborne hrajúcich hercov. Nechápte ma zle, bežnému divákovi sa to páčiť bude. Určite si aj poplače. Pre tých čo však podobných a lepšie zrežírovaných filmov videli množstvo sa bude len točiť hlava. Škoda. Príbeh je to zaujímavý a kniha bola skvelá.

Pomalý, do kože vsakujúci, hypnotický mind-fuck. Mnohým ľuďom sa páčiť nebude. Sestry Mulleavyové si totiž nezakladajú na príbehovej či akejkoľvek inej lineárnosti. Na piedestáli majú obraz, dvojité expozície a úžasnú Raeburnovu hudbu. Celý film plynie ako jedna rovná neživotná čiara v tme. Áno, niekto to môže nazvať pseudo-artovým výkrikom umučeného hipstera. Mulleavyové, ale majú dačo naviac. Niečo čo sa mi dostalo pod kožu. Niečo čo ma máta.

Surová a nelichotivá poctivosť. Film pred, ktorým som niekoľko krát uhýbal pohľadom a nemalo to nič spoločné s jeho záverom. Rebecca Hall skvelá. J. Smith-Camerom tiež. Už nikdy si to nepozriem.

Otrasný príklad lacnej exploatácie. S filmovým umením nemá Mommie Dearest nič spoločné, viac sa ponáša na reality show. Na seba nastrihané scény násilia a neustále zdôrazňovanie, že Joan vlastne bola len narušená bitch (žiadne ako a prečo...) a ohavné prehrávanie? Ale áno. Životopisná dráma - my ass. Nechcená komédia - count me in.

Sklamanie. Nerozumiem prečo polka zemegule tento film ospevuje. Áno, námet má potenciál. Áno, ústrední predstavitelia sú fajn (Jane Levy sa nenormálne hodí byť blonde), ale to je v spojení s kamerou a Alvarezovou šikovnosťou všetko. Situácie sú často naprosto prihlúple, postavy konajú dementne a klišé sa prevára z každej strany. Samotné odhalenie o obsahu slepúchovho ,,sklepu,, som odhadol naprosto presne už v začiatku dobíjania jeho pevnosti. O to menší zážitok. Veľmi, ale veľmi preceňovaný film. Evil Dead sa mi páčil viac napriek jeho muchám.

...Je asi predčasné hodnotiť po dvoch epizódach, ale ako milovník predchádzajúcich sérií musím uznať, že American Horror Story sa nezadržitelne ženie do záhuby. Nastavovaná záhada okolo novej série vo výsledku po dvoch odvysielaných epizódach vyznieva ako maskovanie nepripravenosti, odfláknutosti a recyklovania prvej série. Áno, verím, že sa chystá nejaký zvrat, ale zároveň si nemôžem nevšímať, že Ryan Murphy si toho na seba naložil až až a pri všetkých ostatných projektoch, ktoré má rozbehnuté mu neostal čas na jeden z tých najlepších. Obrovské sklamanie. Kažopádne, uvidíme.

Asi prvý raz som to Tarantinovi skutočne nezožral. Sú to len tri hodiny neustáleho sa predháňania v tom, kto bude viac cool postavou a kto bude mať coolovejšie hlášky. Ale guess what? Ani jedna z postáv, ktoré len ťažko nazvať plnokrvnými charaktermi, neoplýva ničím čo by ju v mojich očiach povyšovalo, alebo by som jej nebodaj skutočne naplno držal palce. Inak povedané, génius, ktorý aj zo sto krát preprdeného námetu o ceste za pomstou dokáže urobiť precítené a dokonalé veľdielo sa tentokrát utápa vo vlastnej mrdke a trojhodinovej slučke verbálnej onanie, ktorá v podstate nevedie nikam a už vonkoncom nie k odmene diváka za tri hodiny do prázdna blabotajúcich degenerov, na ktorých zabudnete skôr než skončia záverečné titulky. PS. Oscar za hudbu je absolútny prestrel, pri ktorom šlo len o to, že ujo Eňo si ho proste len konečne zaslúžil. Veľké sklamanie.

Hypnotický mind-fuck. Film, ktorý je o poriadne veľký kus iný ako si ho predstavujete vďaka trailerom. Film, ktorý ma na začiatku neľútostne vcucol do seba a počas svojho plynutia ma neustále prefackával naprosto protichodnými dojmami a pocitmi. Film, ktorý mi aj teraz po tých dvadsiatichštyroch hodinách od projekcie stále nedovoluje rozhodnúť či som videl najlepší film roka, alebo naprosto vyprahlú artovú verziu Showgirls. A práve táto dualita, ktorá vo mne stále kolíše je to čo ma na tomto filme vzrušuje a fascinuje najviac. Musíte ho vidieť, nie kvôli uslintanému bozkávaniu mŕtvoly, ale preto, že takto nádherne schizofrenický pocit ste ešte z filmu určite nemali. Refn je neonový boh a Cliff mu na tých kriklavých nebesiach drží gule. Chcem to vidieť zas a znova. (vďaka naším úžasným filmovým distribútorom videné v Artis International, Vienna)

Sila sa prebúdza nie je taký dobrý film ako o ňom kritici-nostalgici tvrdia. Funguje len ako precízne natočený rip-off Novej nádeje, ktorý neponúka divákom nič nové, nič fascinujúce a tónom skôr pripomína priemerný Spielbergov blockbuster. A to je na návrat k tejto sérii príliš málo. Ako skalný fanúšik odrastený na prvých šiestich epizódach som bol pri premiérovej projekcii neuveriteľne sklamaný. JJ je skvelý režisér, o tom niet pochýb, ale tá zúfalá snaha Disney-klanu spraviť z tohto filmu a príbehu len pamätnícku jazdu je až príliš okatá a neprirodzená. Epizódy I-III možno trpeli zlými dialógmi a jemnou neucelenosťou, ale stále majú pre mňa omnoho väčšie čaro a podstatu v mytológii, keďže sa nebáli ísť svojou vlastnou cestou. Sila je dejovo plytká, príliš repetitívna a slabá a hlavní záporáci postrádajú akúkoľvek charizmu či iskru, ktorá by vyvolávala mrazivú autoritu nebodaj rešpekt (predigitalizovaný Snoke, detinský Kylo Ren). Po nedávnom zakúpení blu rayka a opätovnej šanci, ktorú som filmu dal inak jednoducho hodnotiť nemôžem. Mám obrovskú chuť zapnúť si Epizódu II, ktorá mi vždy prišla najslabšia.... tá sa, ale aspoň nebojí vlastného odrazu. Inak povedané, moje obavy z dňa, keď Lucas predal svoj život Disneymu sa naplnili.