gejzuško

Lloyd by nemala režírovať obdobné kusy. Zatiaľ čo jej divadelná suchopárnosť v Mamma Mia nemala čím škodiť, v látke ako tejto pôsobí akoby sama nevedela čo robí. Chaotickosť je základným znakom tohto filmu. Väčšina stopáže sa potom nezmyselne drží v súčasnosti, v ktorej sleduje senilnú dámu, o ktorej náš divák poriadne ani nič nevie a jeho poznatky sa viac menej držia len faktu, že ide o aktérku, ktorá veľa narobila v téme COLD WAR a ktorá sa ako prvá žena stala hlavou VB. Etapou jej mladosti a jej zlatého veku sa potom nezmyselne prehadzujú typické, klišovité dialógy ako vystrihnuté z televíznych filmov o slávnych osobnostiach, na charakterizácii ktorých sú potom postavené všetky slová (I´ll never be one of those women). Meryl Streep je vynikajúca, ale pre mňa je neznesiteľné pomýšľať nato, že kvôli tomu, že je väčšinu stopáže navlečená v prostetikách, zaslúži si oscara a je horúcou kandidátkou. Pri svojich rolách by si bola oscara zaslúžila prakticky pri každej druhej role, za ktorú bola doposiaľ nominovaná, akadémia je pokryteckým zoskupením ľudí bez akejkoľvek objektivity. Moje prsty patria inej slečne :). Železná lady je každopádne nezaujímavou mozaikov narýchlo uvádzaných faktov, z ktorých si nezainteresovaný divák neodnesie nič viac ako to, že Thatcherová bola hysterická karieristka, ktorej nemožno rozumieť jej angažovanosť a obete, ktoré prináša. A porozumenie postavy takéhoto kalibru je niečo čo by som ocenil. Takto je to len pustá, chaotická klietka, stavajúca na hereckej kométe, to však nestačí.

Ten najotrepanejší a najnezaujímavejší dejový koncept, ktorý zachraňujú brilantné ne-hlavné postavičky a tie úchvatné farebné kompozície a choreografie. Inak skrz-naskrz priemerná, dejovo miestami až braková serepúť, ktorá má jeden úhlavný problém, papierom šušťacie dialógy a dej. Okoreniť to tak miesto sto-krát videného trochou CABARETU nebolo by to márne. Aguilera je prirodzená v rámci svojich možností, avšak jej plochá a ničím nezaujímavá obohratá postava tento kolos nikdy sama neutiahne. Ako milá oddychovka však Burlesque funguje, nič viac nepotrebuje a ani sa nato nehrá.

Priemerná historka spracovaná vkusným okom veterána Zwicka, v sfarbení príjemne sympatického ústredného páru, ktorý svoje patálie a citové trable rieši v príjemne sympatickom dospelom prostredí, kde nejestvujú nereálne nesympatické pokrývky v tvare písmena L a kde sa roztomilosť nosí ruka v ruke s dobrým herectvom. Niekoľko štandardných vtipov, humorných postavičiek s vlastným príbehom a nevyhnuteľný koniec, ktorý patrí k žánru. Nebyť Anne a Jakea, nebyť Zwickovho vkusného vedenia a nebyť oneho príjemne ne-prudérneho vizuálu, priklonil by som sa k nižšiemu hodnoteniu, takto však nemôžem inak ako ostať pri štyroch príjemných, i keď neplnohodntných hviezdach. Kiež by sa vyrábalo viac takýchto neškodiacich filmov, ktoré nesú isté filmárske kvality a dokazujú, že i sto krát recyklovaný žáner môže niesť zrnko čerstvosti a vkusu.