Reklama

Reklama

Najsledovanejšie žánre / typy / pôvody

  • Dráma
  • Komédia
  • Akčný
  • Krimi
  • Dokumentárny

Recenzie (258)

plagát

Balsinjehan (2021) 

Prvá hodina super, potom sa začali objavovať nelogickosti, ktoré mi osobne trochu vadili. Ak by som vypla mozgové bunky, tak minimálne o hviezdičku viac. Výborné herecké výkony, takže vlastne celkom spokojnosť.

plagát

Beonjijeompeureul hada (2001) 

Zaujímavá myšlienka, že osudová láska sa môže vrátiť v nečakanej a hlavne neakceptovanej podobe. A čo potom s tým? Babo raď. O konci ani nebudem hovoriť, už dávno som tak vydarený (a pre mňa nečakaný) záver filmu nevidela.

plagát

Bezedné moře (2011) 

Neviem, či som niekedy v živote videla depresívnejší film. Nepamätám si, kedy som naposledy na konci filmu tak plakala. Je pravda, že forma až tak neoslovila, ale obsah áno. Vynikajúce herecké výkony, ktoré vypitvali jeden nefunkčný vzťah a ukázali v celej nahote to, čo každý z nás vie, alebo to aspoň tuší: že láska bolí. A sakramentsky. Ako bonus obohacujem svoj slovník výrazom FUBAR, ktorý je jednoducho geniálny.

plagát

Big Eyes (2014) 

Neviem, či Waltzova vyškerená grimasa bola zámerom alebo čarom nechceného. Možno v 50. rokoch to pôsobilo na ľudí šarmantne, vyjadrovalo nadšenie úspešného podnikateľa zo sveta, ale mňa z toho mrazilo. Inak konečne civilnejší Burton vo svete normálnych(?) ľudí. Žiadne majstrovské dielo, ale ani ma po návšteve kina neprepadlo znechutenie. Zabudnuteľný film (v dobrom aj v zlom zmysle).

plagát

Big Lebowski (1998) 

Pre mňa komediálne sklamanie roka. Príliš prešpekulovaný scenár vo mne zabil záujem aj všetku zábavu, ktorá sa črtala na začiatku. Dialógy boli fajn, o hereckých výkonoch nie je potrebné hovoriť, ale film ako taký ma po pol hodine prestal baviť a neschopnosť Waltra ma skôr vytáčala ako rozosmievala (za to ale môže profesionálna deformácia- keď takýchto ľudí stretávate každý deň v práci, až taká zábava to nie je). Neustále nabaľovanie ďalších prúserov mi zase pripomenulo After hours od Scorseseho. Neviem si pomôcť, pri takomto type filmov sa neviem uvoľniť, som nervná aj za tých lenivých týpkov na plátne.

plagát

Bisangseongeon (2021) 

Ak by titulky nabehli tak cca 25 minút skôr, bola by som určite spokojnejšia. Takto je z toho ďalší zabudnuteľný thriller z lietadla.

plagát

Blízko od seba (2013) 

Z tejto komediálnej drámy je cítiť istú divadelnosť- ale to sa dá od filmu založenom na dialógoch očakávať aj keď nejde o adaptovanú divadelnú hru a mne to nevadí, podobných filmov nie je až tak veľa (narýchlo si spomeniem len na Kto sa bojí Virginie Woolfovej, Boha masakra a Núdzový východ). Dialógy drsné a trefné, o výkonoch Meryl Streep a Julie Roberts nie je treba ani hovoriť (a opäť potešil Cumberbatch, tentokrát v roli dedinského vypatlanca). Absencia istého wow momentu, ktorým by rodinná hádka vyvrcholila a vrazila ma do sedadla nemusí byť nevyhnutne mínusom- život nie je vždy bombastický. Po American hustle a 12 years a slave opäť verím vo víťazstvo obsahu nad formou. Konečne spokojnosť pri odchode z kina.

plagát

Bob Roberts (1992) 

Nenápadná, ale trefná satira na "demokratický" politický a volebný systém krajiny neobmedzených možností. Len škoda, že ten film niektorí politici prevzali ako návod na cestu k Bielemu domu.

plagát

Bratia (2009) 

Prežiť traumu neznamená byť za vodou, to pravé peklo ešte len príde- keď si už všetci myslia, že je to OK. Tento film si viem dobre predstaviť ako prepadák- jednoduchý a predvídateľný dej môže ľahko skĺznuť do sentimentálneho klišé. Prečo sa oplatí film pozrieť sú herecké výkony, ktoré ho posúvajú minimálne o jednu úroveň vyššie. Nech mi nikto netvrdí, že Tobey Maguire nevie hrať- už dávno som vo filme nevidela takého presvedčivého nepríčetného magora. Tých jeho obrovských šialených kukadiel som sa poriadne zľakla a bola som presvedčená, že vystrieľa polovicu mesta (už vidím komentáre susedov-bol to taký milý chlapík, ani muche by neublížil). Verila som mu každý záchvat hnevu a paranoje a spolu s vynikajúcimi Jakom Gyllenhaalom a Natalie Portman som si celý film náležite užila.

plagát

Cesta do nemožna (1904) 

Cesta do nemožna má takú milú kolotočársku atmosféru- viem si ju veľmi dobre predstaviť ako púťovú atrakciu počas jarmokov začiatku 20. storočia. Potešili aj roztomilé herecké výkony pripominajúce školskú besiedku na prvom stupni ZŠ. Celé to naozaj pôsobí tak dôverne a príjemne ako rozprávka, na ktorú sme si ako deti zvykli. O efektoch, výprave a dekoráciách ani nehovorím, to je jedna báseň.