PALINO

Akčný nářez ? Rozhodne ! Michael Bay už od úvodných minút zaraďuje piaty rýchlostný stupeň a nohu z pedála uvoľňuje len na niekoľkých nevyhnutných miestach. Jeho BAD BOYS II ponúkajú všetky ingrediencie potrebné pre vznik bombastického akčného filmu a absentuje v ňom iba jedno: statické obrázky. Dynamika Bayových záberov pripomína závody F1, akčné scény majú štýl a šmrnc, hudba potrebné grády a navyše to celé dopĺňa kvalitný humor, takže ak film nebudeme brať úplne vážne, okrem akčného zážitku zažiari aj po tejto stránke. Na tom má zásluhu i bezchybné duo Smith-Lawrence, ktoré fuckuje a hláškuje ako máloktorá iná dvojka a keď sa do toho navyše zapojí aj ich kapitán v podaní Joea Pantolianiho, zábava dosahuje magických výšin. Videoklipový spôsob točenia filmov mi síce nie je moc blízky, ale Michael Bay je jeden z mála režisérov, ktorému to dokážem zožrať i s navijakom a aj preto si myslím, že BAD BOYS II sú vzorom pre odľahčené akčné filmy nového milénia.

Príbeh možno nie je až tak originálny, aby sme z neho museli padať do kolien, no rozhodne mu nemožno uprieť zaujímavé prvky, atmosféru, stupňovitú gradáciu a predovšetkým dobré a svieže spracovanie. A aj keď som na filme našiel i niekoľko slabších miest, po jeho skončení som mal ten správny pocit, že som práve videl niečo netradičné a zaujímavé.

TIM BURTON možno vyzerá ako nejaký excentrický šialenec, no jeho blízki spolupracovníci o ňom nie nadarmo hovoria ako o citlivom človekovi a STRIHORUKÝ EDWARD im v tom dáva za pravdu. Je to neobyčajne pekný, dojemný i kúzelný film, ktorý dokreslujú kvalitná výprava a pekná Elfmanova hudba, no jeho výslednú magickú podobu má na svedomí predovšetkým skvele napísaná postava Edwarda. Tomu vdýchol život vynikajúci JOHNNY DEPP, ktorý svojim výrazom, gestikuláciou či chôdzou vytvoril veľmi sympatickú a nezabudnuteľnú postavu a hlavne vďaka nej si celý film dokáže získať naše srdcia.

Čínske dejiny prvej polovice 20. storočia sú naozaj veľmi zaujímavé a Bertolucci ich spracoval spôsobom, ktorým nemohol nič pokaziť a aj preto je ťažké kritizovať jeho film, z ktorého je cítiť kvality, ale nemôžem si pomôcť. POSLEDNÝ CISÁR nemá ako učebnica dejepisu chybu, ale ako film, ktorého úlohou je vyrozprávať život posledného cisára, zaujať diváka počas svojej nemalej stopáže a aj ho zabaviť, podľa môjho názoru zlyháva. POSLEDNÝ CISÁR bude pre mňa ale vždy filmom, na ktorý pravdepodobne nikdy nezabudnem, ale zároveň si na ňom budem vždy pamätať, že ma na mnohých miestach nudil.

F.A. Brabec nezaprie svoj kladný vzťah ku kamere, jeho BOLERO je celkom pekne natočené, s dobrou hudbou, ale aj napriek tomu miestami vyznievalo ako nejaká epizóda z televízneho krimi seriálu. No aj keď BOLERO nepatrí medzi špičku českej kinematografie, ku skupine nevydarených filmov by som ho tiež nezaradil.

Nie je veľa hviezdnych hercov, ktorý by z režisérskej stoličky dokázali natočiť podobne dobrý a kvalitný film. Georgeovi Clooneymu sa to i s prispením scenára Charlieho Kaufmana podarilo hneď na prvýkrát a pred kamerou mu k dobrému výsledku na jednej strane pomáhajú i zaujímaví herci na čele s kvalitným výkonom Sama Rockwella a na druhej strane i on sám v úlohe záhadného Jima Byrda.

Samotný nápad natočiť paródiu na nezabudnuteľné Vinnetuovky, filmy môjho detstva, je veľkou príležitosťou na vtipnú a dobre pozerateľnú komédiu s veľkým K, no na mieste je otázka: Podarilo sa nemeckým tvorcom naplno využiť sľubný potenciál ? Podľa mňa určite nie. Problém je v tom, že MANITUOVA TOPÁNKA neponúka ani jednu vyslovene nezabudnuteľne vtipnú scénu a to je vzhľadom na to, koľko kultových scén ponúkajú Vinnetuovky veľká škoda. Na niekoľko zábavných scén samozrejme cestou naprieč prériami narazíme a zase na česť filmu musím povedať, že som sa počas tohto dobrodružstva aj celkom bavil, no nebolo to ani tak na príbehu a jednotlivých scénach, ako na vynikajúcom MICHAELOVI BULLY HERBIGOVI, ktorý je ako Abahachi a Winnetouch tým najvtipnejším na celom filme a i s odstupom času my pomyslenie na nich dokáže navodiť na tvári úsmev. Len keby bol každý aspekt filmu takto zábavný...

Vynikajúce filmové dielo Miloša Formana, z ktorého srší kvalita zo všetkých strán a ktoré si akademici nie nadarmo uctili zlatou oscarovou päťkou. Herecký výkon Jacka Nicholsona je jedným slovom bravúrny, ale pozornosť si zaslúžia i ostatní obyvatelia psychiatrickej liečebne, či už je to mohutný náčelník alebo stále usmievavý Danny DeVito i vďaka nim a réžií Miloša Formana máme pocit, akoby sme sa aj my nachádzali vnútri liečebne a i preto s nimi nemáme problém sympatizovať a stáť na ich strane, k čomu určite dopomáha i neosobný personál liečebne na čele s kamennou sestrou Ratchedovou. Skrátka dobrý príbeh, pekné spracovanie a vynikajúce herecké výkony zákonite vyustili v nezabudnuteľné filmové predstavenie.

Podobné typy filmov už síce majú svoj vrchol dávno za sebou, ale ak ku strýkovi Buckovi pristúpime s určitým nadhľadom a toleranciou, nájdeme i niekoľko vtipných a vydarených momentov. No ak by mal strýko Buck v kolonke rok vzniku čislo začinajúce sa dvojkou, s veľkou pravdepodobnosťou by som celý film zvozil pod čiernu zem.

Veľmi pekný, milý a príjemný plastelínový film, ktorý mi svojim sympatickým spracovaním dokázal navodiť na tvári nepretržitý 84-minútový úsmev a na ktorom je vidno, že jeho tvorcovia vedeli, čo robia a hlavne spôsob akým to urobili, dodáva ich filmu veľmi príjemnú atmosféru. Jednotlivé sliepočky sú fakt zlaté a ich snaha o útek je vtipná i kúzelná zároveň. A k tomu záverečné vyvrcholenie je veľmi dobre a zručne natočené, skrátka zanecháva v divákovi dobrý pocit, podobne ako celý film.