Reklama

Reklama

Najsledovanejšie žánre / typy / pôvody

  • Krátkometrážny
  • Hudobný
  • Animovaný
  • Komédia
  • Dráma

Recenzie (538)

plagát

Planéta opíc (2001) 

Trápne nevtipné zneuctenie klasiky. Blato, v ktorom nefunguje scela nič od a-z. Jedna za tie vychýrené masky, ale inak nedokážem nájsť absolútne nič. Nijaké pozitívum, ktoré by stálo aspoň za povšimnutie. Dejovo nehorázna nuda, kde postavy navyše správaním a výstupmi nielen hnevlivo iritujú, ale ani nevedia primäť k žiadnej emócii. Nedá sa s nimi zblížiť ani ich pochopiť, film sa prezentuje komicky a zároveň sa snaží o navodenie serióznej atmosféry čím ubíja seba samého. Hlavná postava naopak enormne vyvoláva chuť na prepliaskanie, celý čas sa len motá prostredím bez výraznejšieho prejavu s nelogickými reakciami a ťahmi. Kulisy a rekvizity pôsobia zase hračkársky a smiešne nerealisticky. Klišé záporák je ako z naivnej rozprávky a prejavom zapadá prachom do zabudnutia po každom výstupe. A k tomu na záver pointa strácajúca celému vyplodu akúkoľvek serióznosť, navyše sa v nej hrozne správajú ku skutočnému šimpanzovi. Stránim sa toho, ale nemôžem si pomôcť, keď vidím čo maestro dokázal onoho roku 1968 (točené dokonca 65/66) a čo vypľúvajú zo seba niektorí bájne precenení tvorcovia po niekoľkých desaťročiach neskôr tak mi je na zvracanie. Konkrétne tu vyhodili 100mil, čo je takmer 10-násobok zmieneného.

plagát

Umelec (2011) 

Nemý film je záležitosť, ktorá ma totálne obišla lebo som sa jej ani nemohol v danom období zúčastniť. Tento smelý žánrový výkrik pozitívne nabito sa ohliadajúci za tým s cieľom privodiť späť na krátky okamih niečo dávno zabudnuté a kedysi mimoriadne krásne ma teda ani nemal šancu dostať, aj keď by som bol rád. Film som sa snažil si užiť a prvou polhodinou aj na mňa sálal prijémné dojmy z doposiaľ nevideného typu prejavu avšak potom začal môj záujem o ponúkaný vizuál prudko klesať až som sa musel veľmi nútiť vydržať do konca. Následné vydržanie neprinieslo nič zvláštne, čo by som si vedel odniesť, okrem novej skúsenosti a fajn pocitu. Artist ma uvedomil, že pravdepodobne byť tak výstredný gurmán filmového umenia nemám v sebe zakorenené aby som si zvládol vychutnať podobne príležitostnú aktivitu. Počúvať 1,5h jemnú hudbu sucho sprevádzajúcu nemý čiernobiely obraz bolo pre mňa nesmierne ťažké kým sa neobjavilo v poslednej minúte oslobodzujúce hovorené slovo.

plagát

Valmont (1989) 

Forman vedel vytvoriť pohľadnej štýlovú záležitosť aj z úplnej banality obrazovo postavenej na ohromného výprave a detailne vyšperkovaných kostýmoch rovnako ako presne obsadiť každú postavu. Zo snímku sála odviazaná nadnesenosť nad zobrazením predlohy s čarovne fungujúcou atmosférou. Dielo svojou nenápadnosťou a kasovým neúspechom zapadlo síce prachom bez širšieho povšimnutia, ale stále dokáže ponúknuť krásnu sondu do romantiky sprevádzanú fantastickými výkonmi a krásnymi zábermi. Dať si to po Cruel Intentions vyvoláva zábavne odľahčený dojem. Značne odviazané dozvuky skvostného Amadeusa.

plagát

Žena, ktorá spieva (2010) 

Incendies je veľmi špecificky snímok na strávenie. Vytvoreným efektom a spôsobenými dojmami ma ťahá rázne k plnému, ale vo výsledku nezanechalo absolútne nič čo by ma prinútilo sa k tomu okázale vrátiť, pri samotnom sledovaní som musel sám seba prehovárať aby som to vydržal. Film má totiž problém, že nestíha svoje nastavené tempo a vyvíja sa ako sinusoida. Keď príde na neľútostnú akciu je surovo pôsobivá a veľmi strhujúca avšak zakaždým keď utíchne začne dejová pútavosť slabnúť kým spomalí do nevýrazných vôd emočného tápania v prostredí. Možno keby bol pribeh sústredený iba z jedného pohľadu, najlepšie spievajúcej ženy, išlo by o hodnotovo efektne vyrovnaný celok v stručnejšie primeranej dĺžke. Po Polytechnique je treba však očakávať výrazný posun vo filmárskych zručnostiach. Dôležité je uznať, že sa jedná o rozhodne tvrdú drámu prinášajúcu neľahký tok myšlienok.

plagát

Chyť ma, ak to dokážeš (2002) 

Leo ani Tom sa toho nenahrali ako majú vo zvyku, ale i tak sa dokázali postarať o výrazný podiel na úchvatnej zábavnosti a pohľadnosti snímku. Spielberg klasicky dokázal vyťažiť maximum zo všetkého a premeniť príbeh prevedením na jedno z významných diel v kariére oboch. Najviac ma ale milo prekvapila nenápadne nevinná začínajúca Amy Adams, ktorá tvorí v deji nezvyčajný obraz zamilovania hodnej osoby fungujúc ako doplňujúco emočný prvok potrebný pre zblíženie diváka s hlavnou postavou. Dôležité postavy sú zobrazené hojnou skladačkou osobnosti bez výnimky medzi vedľajšími a tak ponúkajú možnosť ocitnúť sa v honbe rovnako ako úniku a poctivo nepredvídateľne sledovať každý ich pohyb či reakciu s fandením nerozdielne v zámere. Neškodný film podľa skutočného príbehu, ktorý príde vhod pri hocijakej nálade.

plagát

Gejša (2005) 

Výrazne pohľadné prostredie, celé obsadenie, kostýmy, masky atď. Kniha ma zaujala totálne rovnako. Ničím zvláštnym pritom neoplývala (navyše ide o fiktívny príbeh), ale niečo tajomné jej obsah sprevádzalo, čo ma prinútilo ju pomerne rýchlo zhltnúť. Film detto, dokonca sa presne zhoduje s mojimi predstavami vytvorenými pri čítaní. Ale nebyť knihy absolútne by ma to nezaujalo, podobne ako pred rokmi keď som to videl skôr a následne si z toho nepamätal nič. Film sa snaží zobraziť značné spektrum silnej predlohy takže väčšina je vzatá len veľmi okrajovo alebo vôbec. Napriek tomu púta svojím prevedením a strhuje podanými výkonmi zúčastnených bez zaváhania alebo rušivého prvku. Niektoré scény sú aj drasticky pamätné (bitka za zničené kimono) nespravodlivosťou a ťažkým osudom alebo krásnym vizuálom (tanec gejše) za sprievodu vkusne čarovnej hudby.

plagát

Gladiátor (2000) 

Úvodná bitka ma nepresvedčila vôbec, naopak navnadila na nesprávny dojem ďalšieho obyčajne priemerného historického veľkofilmu. Napriek dĺžke sa to celkom v pohode dá vydržať, akcia je neustále strhujúco podaná a vedenie dialógov nesmierne pútavé najmä výraznými hereckými výkonmi, z ktorých najviac vyčnieva démonicky hrozivý Phoenix. Naopak mne nelichotivý Crowe ma nedostal ani napriek fajn snahe. Príbeh ma divácky žiadúce srdce aj s posolstvom, ale je predvídateľný a niektorými replikami či skutkami iritujuco rušivý. Štvrtú dávam za pamätné momenty (Na moje znamenie začne peklo.) a epicky podané perspektívy nesústrediac sa výstredne iba na jednu postavu vnimajúc dôležitosť vedľajších pre lepší obraz hlavnej.

plagát

Polytechnika (2009) 

V primeranej dĺžke výstižné, priame pokiaľ ide o akciu, neľútostne strhujúcu akciu, a filmársky vynikajúce. Villeneuve vie podať tieto témy obzvlášť okázalým spôsobom, aj keď pokiaľ ide o skutočné udalosti prihliada sa na podobné výplody zväčša menej prísnym okom alebo so strachom priznať slabšie dojmy (Pianista - konkrétne nie môj prípad, ale mnohých). Polytechnique sa môže pýšiť významne ohľaduplným prevedením v precíznom nasnímaní rôznych pohľadov a pokusom o preniknutie do ponímania myslenia a predostrenia následnosti činov masového vraha, ktoré sa úplne nepodarilo. Dejové odbočky pôsobia vo vývoji situácie rušivo a kazia budovanú atmosféru. Podobný neskorší snímok Utøya sa dokázal 1,5h sústrediť výrazne iba z jedného pohľadu (obeť) na súvislo nepretržitý útek pred extrémne brutálnym terorom od úkladnej beštie. Práve preto sa v tomto prípade nakoniec nemilo držím priemeru. Film sa stráca miestami sám v sebe a mnohokrát sa nedá určiť čo chcel autor danou scénou povedať alebo čo sa práve deje a tak vytráca vlastný efekt. Čiernobiely obraz je vizuálne fungujúcim plusom.

plagát

Majestic (2001) 

Veľmi milé prekvapenie sprevádzané príjemne hrejivým pocitom. Snímok ma nečakane bezohľadne uniesol voči vnímaniu času a priestoru a hlboko držal sálajúc pozitívne vplyvy na city. Pritom tak nenápadné dielo. Najväčšie zásluhy na emočnom prešpikovaní si môže v prvom rade tentoraz jednoznačne pripísať režisérske eso ako rovnocenného partnera do svojej mimoriadne silnej a filmovo historicky dôležitej trilógie ku skvostom Shawshank a Mile. Zato neuveriteľne úžasný Jim sa nachádza výnimočne v rámci pohľadnosti a pútavosti snímku na koľaji druhej narozdiel od zvyšku jeho magickej štvorice dramatických opusov (Man, Truman, Sunshine), fantasticky dopĺňa príbeh svojou nezameniteľnou charizmou a talentom prevteliť sa do úlohy ako má zaužívané. Majestic je neopísateľne krásne pozerať s dojímavo nadchnutým pocitom a nadšeným výrazom zo súladu kľúčovo vedenej výpravy v inak až naivne nereálnom námete. Majestic dokáže zanechať radostné pohladenie na duši ako zriedkavo príležitostný zážitok akým sa môže hrdiť len naozaj máloktorý film, tým viac ak ide o 2,5h dĺžku, ktorá nedovolí ani na sekundu zaváhať. Po druhom zvyšujem hrdo na plný.

plagát

Constantine (2005) 

Lepšie cgi, po tejto stránke fajn. Herci po väčšine tiež ok, napríklad Keanu do úlohy výrazne zapasoval a Rachel mu vhodne sekunduje bez zaváhania, zato zamrzí len okrajovo využitý rodený záporák Stormare a takmer vôbec nevyužitý talentovaný Shia. Keďže ide o adaptáciu komiks film spĺňa kritéria nadštandardne. Nesie sa temne ponurou atmosférou, vtiahne do deja od začiatku po koniec a mierne navodí realistický dojem pomocou narábania so skutočnosťami (kopija osudu, Biblia) či činnosťami (exorcizmus). Neškodný snímok s jemne artovými vlohami (kamera, kostýmy atď).