F2003F

Nikdy som nebol radšej a viac nadšený z toho, že si rozširujem obzory vo filmovom umení. Veľmi edukatívne dielo, z môjho hľadiska ako človeka v tomto smere neznalého mi priniesol vysokú mieru poznatkov o živote asi najväčšieho mysliteľa 20. storočia. Čiže zámer film nanajvýš spĺňa, aj keď sa jeho súkromiu takmer nevenuje, podáva zväčša len priebeh historických momentov a chŕli množstvo hlbokých myšlienok k nim navrch. Ben Kingsley Gándhího nehral, ale sa ním stal. Po Man on the Moon by som nepovedal, že je možné väčšie prevtelenie sa do úlohy schopné zatieniť aj Jimov nezabudnuteľný výkon, ale práve sa stal opak. Hrať Andyho Kaufmana je úsilím oproti tomu menej ohromné, aj keď stále podstatou rovnocenné. Dá sa povedať, že dané úlohy výrazne poznačili oboch životy a kariéry, v tomto prípade vonkajším dopadom na následné škatuľkovanie, narozdiel od vnútornej ujmy na psychike. Príbeh je podaný dostatočne pozerateľným štýlom lenže ma nedokázal natoľko upútať aby som pritom nezaspal (čo sa mi absolútne nestáva) a to značí samo o sebe pomerne dosť. Takže piatu * by som dal byť to okresanejšia stopáž minimálne o hodinu, pretože dej neponúka toľko zaujímavých udalostí aby jeho momentálna dĺžka bola únosná a vhodná. Inak jeden zo spoločensky významovo potrebných kusov, čo treba bezpodmienečne vidieť aspoň raz za život. Záver emočne zdrcujúci s pamätným efektom.

Nádherná animácia, z japonskej tvorby si ma vie získať naozaj asi len Mijazaki, pretože ostatné čo som zatiaľ videl boli vždy akési bez duše. Film uchváti nielen animáciou a mimoriadne precízne vyšperkovaným príbehom s pohľadnými charaktermi, ale aj výbornou hudbou, ktorá vytvára príjemne lahodný pôžitok, a taktiež poznateľne výraznými detailmi nezameniteľne prenikajúcimi vo vizuále do sústavy úžasne hlbokého zmyslu pre cit. Vyniká v každom ohľade bez akejkoľvek prekážky a efektne pôsobí hlavne na vnímavého (dospelého) diváka bez zaváhania na podanom obsahu či žánrovej pohode. Funkčne sa nesie duchberúcim prostredím pri obrovskom množstve postáv, ktorých každej výzor výsledku výrazne dodáva emočný vplyv. Aneb rukopis a láska k remeslu nadovšetko. Navzdory všetkých vlastností je inak Mononoke, narozdiel od pamätne zážitkového Spirited Away, stále dosť ľahko zabudnuteľné dielo.

Inteligentne podané v značnej miere sofistikovanosti tak, aby to neplávalo povrchne, ale zaujalo svojím hlbokým intelektom. Dostatočne zábavné a úderné. Funkčným napätím a dusnou atmosférou poriadne nabité, aj z pohľadu nevedomosti (mojej). Výsledok je uvedomelo náučným dielom o rasizme, niečo ako Ameican History X, len nie natoľko tvrdý, explicitný a realistický, či zážitkovo pamätný. Výborná filmárčina (kostýmy!), len to miestami zakopáva o výkony. Farebne výrazný snímok a prácou s prostredím a postavami tiež svojsky pohľadný. Príjemne dielo, ktoré malo rozhodne vyhrať Oscara nad, v rámci posolstva a témy, suchým Green Book. Záver emotívne drsný a nečakaný, zároveň aj potešil.

Po druhom už je to ťažko na 3. Prvá polhodina si zaujímavo získa pozornosť a navnadí na atmosféru strhujúceho trileru, ktorá ale rýchlo vyprchá. Začne sa vytrácať od momentu kedy sa Melovi podarí na vozíku ujsť a nadobro sa vytratí od nemocnice. Uveriteľnosť akou silne oplýva napríklad JFK prakticky žiadna, preto film nemôžem hodnotiť rovnako, znevážila by sa tým výpovedná hodnota spomenutého. Tu je totiž príbeh vystavaný ako obyčajný akčný úlet, kde má hlavná postava "nadprirodzené schopnosti" a celý čas iba prchá pred špičkovo vycvičenými agentmi všetkých tajných služieb bez jediného škrabanca. Herci ani nehrajú moc presvedčivo, Julia dojem dokonca trochu kazí a jediný kto to zachraňuje je hrozivý Patrick Stewart, ktorý prináša aspoň malú serióznosť a efektný vplyv. V rámci žánru fajn, menej ale z pohľadu vložených predpokladov. Donnerovi išli rodinnejšie projekty, Schumacherovi zas dospelo temnejšie. Conspiracy Theory len povrchne pláva na sľubnom námete.

Kto je vybavený z niečoho podobného ako je Evil Dead by mal toto absolvovať povinne. Extrémne bolestný zážitok. Druhému zhliadnutiu som dodal obzvlášť dôstojnú atmosféru za hlbokej noci osamote a nakoniec musím zvýšiť na plný, miestami som sa dosť spotil. Film mi dožičil bezohľadne tvrdú jazdu napätej hrôzy s desom a zarmutením zároveň. Dej je postavený na artovom násilí a nevídanej brutalite bez zábran akú môže závidieť aj Grotesque a pritom vyniká na strastiplnom pozadí charakterného štýlu zosobnenia postáv s uveriteľne realistickým správaním za doprovodu emočne silného motívu vnútorne vplývajúceho na pocity a nanajvýš vhodne zapadajúceho soundtracku. Obsadené a zahrané úchvatne, s postavami sa dá neznesiteľne prežívať prebiehajúcu situáciu a prežívať s nimi jej následky. Príbeh, občas pripomínajúci geniálne Shining, nehorázne trhá vnímaním a kope do duše natoľko, že na nej vytvára pamätnú ranu. Najprezentatívnejší zástupca gore (či splatter či exploitation či kieho chuja to je). Martyrs ma ale dostalo (a stále dostáva) hĺbavosťou myšlienky aj keď nebolo natoľko explicitné, zato À l'intérieur je nezabudnuteľný svojím jedinečným vizuálom a dospelosťou, pretože brutalita v ňom je podložená dramaticky funkčnou stavbou. Výsledný efekt je pre mňa mimoriadne ťažký, no lahodný. Snímok mi dal omnoho viac než som vedel očakávať, zdrapil ma a napľul mi do tváre nezmazateľne hrubým dôrazom. Plynie udalosťou akoby nehororovo len mapoval rekonštrukciu istej "skutočnosti", preto som záverečné zombie(?!) absolútne nepochopil. Nemôžem povedať, že by som bol extra znechutený (nato sú tu undergroundy ako Murder-Set-Pieces) ani pobúrený (nato zase Nekromantik), som ale nepríjemne ohromený a zarazený. Nevšimol som si, že by niečo typu nelogické reakcie výrazne narúšalo (ani retardi so zbraňami) priebeh a kazilo dojem, jediné na čom film bočne zakopáva sú dialógy, o ktoré v ňom inak ani natoľko nejde. Dostal som zážitkom poriadne cez držku.

Atmosféra ako sviňa. Žánrovo nesmierne poteší, že ide jednoznačne o žmurknutie na staré hororové béčka, ktoré ale schová bez mihnutia. Film sa nesie veľmi dusne ponurým štýlom a odsypáva nehorázne rýchlym tempom až sa zdá byť príliš krátky a stručný. Prebiehajúci zážitok je naozaj silný a vytvára zdanie bezchybne precízneho tlaku na napätie a DES, ktorého je totiž neúrekom. Miestami sa to dostáva k skutočne hrozostrašnému lahodne nezvládnuteľnému pocitu, ktorý kazí priame vyzradenie okolností, ktoré mali byť iba naznačené. Aj preto záver naivne haní celý poctivo vybudovaný dojem a funkčnosť vyvrcholenia. Zhliadnutiu som doprial možnosť plného využitia predpokladov (v noci osomote) aby mi bolo dožičené poriadnej nálože (podľa ohlasov). Aj k tomu prišlo, ibaže nerovnomerne. Príbeh si efektivitu sám narúša tým ako povrchne pláva vedľajšími postavami a pozadím keďže sa sústredí len na hlavnú a jej priestor. Škoda nevyužitia celého potenciálu s vlohami akými oplýval. Štvrtá * je za nezameniteľne podstatný rukopis a uspokojenie dlhodobo nenaplnených túžob voči žánru. Na piatu by sa zišiel sofistikovanejší scenár alebo tajomnejšie (ne)zobrazenie obsahu aby sa viac zapojila divákova predstavivosť a vedľajší herci by nemohli byť na nič, lebo tí takto len dopomáhajú k obalu neserióznosti a umelej plytkosti. Lepšie by bolo od bočnej línie s rituálmi úplne upustiť a sústrediť sa radšej iba na ducharinu a strach, pretože vo výsledku sa to samé mierne strápňuje a zhadzuje. Ale pri scéne so zapaľovačom som odskočil na strop a následný zvrat ma strhujúco odrovnal a vrthol násilne dnu. Pamätná jazda.

„Odkedy nefajčím nie som vo svojej koži.” „Kedy si prestal?” „Pred 16 rokmi.”    Výborný scenár zábavne vystihujúci jednoduché zmýšľanie obyčajného života so skvelým remeslom pohľadne zapadajúcim do príjemného výzoru obohacujúceho o vkusným dojem. Avšak bez výpovednej hodnoty, veľmi ľahko zabudnuteľný. Dej sa nesie prebiehajúcou atmosférou v situáciách bez efektu na výnimočnosti pre akú je ocenený.

Jediný krát som sa pristihol, že fandím postave a len zo dva razy jemne vyľakal. Asi prvý neartový mejnstrým kde je brutalita podaná na úrovni a mimoriadne kreatívne, a ktorú sa snaží využívať nesamoúčelne a opodstatnene v rámci svojich koreňov natoľko, aby bola v deji najhlavnejších prvkom a zatienila všetko navôkol. To filmu aj vychádza, násilie ho absolútne neruší ani ho nezhadzuje ako u vizuálne podobných výplodov (Texas atď.), ktoré ho využívajú iba ako zaužívanú nálepku a zástierku. Nálepkou je tu taktiež, ibaže funkčnou a oprávnenou, pretože na tom je predloha postavená. Tu ale prednosti aj končia. Postavy sú retardované a správaním ako mentálne postihnuté, narúšajú správny chod atmosféry a vytvárajú iritujúco nevhodný, nervy drásajúci dojem. Príbeh je čisto uletená haluz blázniaca sa bez hraníc a ignorujúca bežného diváka nepripraveného na extrémnu nálož výsledku vplývajúceho úderným (pre mňa až zábavným) spôsobom. Prostredie je neohrabané a po Cabin in the Woods bez efektu, dokáže ale zapôsobiť osobitým štýlom prevedenia a precíznejším zásahom voči viditeľnosti vo veľmi tmavom prostredí prácou so svetlami a detailmi. Herci síce nehrajú (a kvôli blbému scenáru ani nemôžu) uveriteľne, no nekazia pôsobenie súhry zvládnutých vplyvov ani nevytvárajú zdanie nedostatočného odviazania a tiež pritom nie sú využitý naplno. Príbeh je tupý mišung bez vynaliezavosti neschopný narábať s charaktermi a celkovými vlohami. Napriek môjmu hodnoteniu (nároky mám aj vďaka prelustrovaniu New French Extremity) ide o silnejšiu odnož žánru akú môže nenáročnejší divák vedieť ťažšie vstrebávať.

70min len pobehujú bezdôvodne po nemocnici s hlúpymi rečami, potom sa začne totálne trápne "akože" strašenie a smiešne vyvrcholenie už tak detinského príbehu v debilnom scenári. Jediné, čo je v tomto filme skutočná hrôza sú výkony zúčastnených. Samozrejme, že mám očakávania a nároky keď to vyplodil tvorca majstrovského [Rec], jedného z najlepších atmosférických hororov a najväčšie žánrové svetlo dekády 00-10. Ak si skúsite pred velebením tejto trápnosti dať zmienený skvost, tak zaručene prídete o nenáročný efekt z naivne ľahkého Fragiles. Kto tu cíti nejakú extra atmosféru nerozumiem ako môže byť (ak je) fanúšikom žánru alebo mať v ňom prehľad, pretože táto suchopárna umelina nedokáže ponúknuť nič viac než fajn masky a ako-tak vstrebateľné prostredie. Inak tým obrovským nadšením len podporujete obraz samého seba ako ignoranta skutočného talentu, ktorého tu ale neni ani náznakom.

Vzhľadom na dĺžku dostatočne pútavá príjemne podaná oddychovka. Výborne obsadené, Mark Rylance filmu dodáva dušu a Tom Hanks zase nevinnosť občiansky naivnej ambicióznosti. Spielberg klasicky opíja rožkom a na pôde navonok nie úplne záživnej a chtivej témy predvádza nálož jeho zaužívaných elementov (kamera, emócie, strih, vnútený dojem atď.) tvoriacich súhru so scenáristickou energiou výborných dialógov do výsledku pomalej atmosferickej jazdy mierne prifarbeného pohľadu na dusné napätie zaujímavého pozadia studenej vojny. Predviedol príbeh tak, že v konečnom dôsledku nikoho hrdosti neuškodí ani nepovznesie, ale bravúrnym remeslom zanechá pohľadne nadobudnutý efekt s priblížením diváka do deja a k postavám aby si mohol vytvoriť vlastný úsudok o danej skutočnosti. Čiže historickou udalosťou sa nesie v čase a priestore bez navádzania na sympatie.