Radko

"Chlape vy jste mi zavařil. Snědli jsme slavnou herečku. Generál si ji chtěl vzít!"
"Vždyť si vzal a dvakrát."

Stačí tento dialóg a viem, prečo mám Macourka medzi najobľúbenejšími scenáristami.

Ako 15. ročný fagan som dostal do rúk slovenský preklad autobiografickej knižky pod názvom Do posledného dychu. Nepamätám od koho. No dodnes si živo pamätám, ako som sa do toho ponoril. Hneď prvá kapitola hovorí o pamäti. Úžasné veci! Ďalej spomína stratu panictva v bordeli, túžbu šokovať malomeštiackych zaprdencov pustením ich detičkám v kine namiesto rozprávky pornofilmu Sestra Vazelína, zamilované opisy cigariet, barov, v ktorých sa nehrá hudba, jasné a nerelativizujúce pomenovanie toho, čo má a čo nemá v živote rád. A ako prídavok: dva preložené scenáre k filmom Viridiana a Zlatý vek! Čo viac mohol puberťák môjho typu chcieť? Nič! A tak to ostalo podnes. Toto je moja osobná Kniha kníh. Ale podotýkam: len slovenské vydanie v Tatrane z roku 1986, obsahujúce spoločne dva preložené scenáre. Pretože tie sa s knihou organicky prepájajú. Patria tam pospolu so spomienkovým životopisom veľkého režiséra, scenáristu a mysliteľa!

Okrem toho, že bol osobným priateľom Buňuela aj Formana (režisérov, ktorých si vážim) napísal skvelú spomienkovú knihu: Roky utópie 1968-69 New York-Paríž-Praha-New York, v ktorej s nadhľadom štyridsiatnika okomentoval protestné študentské hnutie v Paríži, hippie a protivojnové v USA a občiansku spoločnosť v ČSSR, uťatú vojnovou mašinériou pod taktovkou generálov sovietskej armády, KGB a súdruha Brežneva. Útla knižka s pomerne trefnými a čitateľsky výživnými postrehmi.