Radko

Okrem toho, že ide o výbornú herečku, napísala fantastickú spomienkovú knihu Dneska sa už tomu smejem, kde s nadhľadom a vtipne opísala život českej hereckej a umeleckej komunity v 30 - 50. rokoch. Zároveň opísala vlastné životné a vzťahové peripetie neopakovateľným spôsobom. V časoch jej najväčšej slávy a zároveň jej neskrývaným sympatiám k bohémskemu spôsobu života sa vtedy, ako sama píše po Prahe hovorievalo: "Baarová ma oči mandlové a Mandlová ma oči barové.".

Ako pri pár hercoch, tak aj pri herečkách využijem tento priestor na zaradenie jednej z mojich najobľúbenejších režisérok do top 10- herečiek. Ide o ukrajinskú režisérku Kiru Muratovú, žijúcu a tvoriacu roky v meste Odesa a jeho okolí (obdobne to má režisér John Waters s mestom Baltimore). Výsledkom sú vždy svojrázne filmy, suverénne ponúkajúce zmes prepiateho herectva, zložitých úvah, hraničných situácií i prostého poetizmu, nečakaných obrazov a výtvarného cítenia. Všetko zaštítené perfektnou režijnou i kameramanskou stránkou.

Fantasticky táto dáma s posmutnelým výrazom a vybúľenými očami zodpovedá lakonickému, slovne mimoriadne úspornému, humoru fínskeho režisérskeho génia - Akiho Kaurismäkiho. Aj keď hrá v iných filmoch iných režisérov, vždy v nej vidím tú smutnú paniu, ktorá vyzerá ako by jej už dávno utiekol vlak do krajiny Šťastie, no v hrudi jej stále bije srdce rebela, ochotného sa popasovať s týmto hrozne skurveným nacistickým systémom adorovania zlatého teľaťa v podobe šuchotavých, esteticky neveľmi vzhľadných papierikov (už ani tie bankovky nie sú materiálovo a výtvarne tým čo bývali), ambícií zamindrákovaných píč v nastajlovaných kostýmčekoch a frázami nabudených okravatovaných podvodných manažérov, právnikov a podobného odpudivého mutantného odpadu, ktorý nemá nič spoločné so živočíšnou ríšou. Ani len to srdce. Kati Outinonová to vidí, preto je smutná. Kati Outinenová v prípade solidárneho alebo láskyplného sa pripojenia niekoho k nej ožíva a rozkvitá ako ten najjasnejší bahenný kvietok. Kým vo filmoch hrajú ľudia ako ona, ešte je je šanca nepodľahnúť uniformovanej mašinérii aj v oblasti filmu a umenia vôbec.

Dokázala zahrať takmer všetko. A nebála sa to ukázať.

Desperate Living - PUNK STORY. To hovorí za všetko to, prečo je Mink Stoleová medzi obľúbenýni herečkami.

"A teď svlíknout a kouřit!" - ako Beatnic Chic spolu s Beatnikom Catom (Ric Ocasek) vo filme Hairspray od Johna Watersa nemala chybu. Jej zaradenie medzi obľúbenými herečkami je však najmä poctou všetkým hereckým outsiderom - Pia Zadora s prehľadom získala tri zlaté maliny (a niekoľko nominácií) za najhorší herecký výkon.

V Cronenbergovom Videodrome sa poriadne vzrušila, len ak jej milenec zahasil horiacu cigaretu na prsníku, vo Watersovom Laku na vlasy si ako matka, presadzujúca úspech svojej dcéry za každú cenu, neváhala v mene jej víťazstva v tanečnej súťaži nainštalovať dovnútra komplikovaného účesu časovanú bombu. Na svojich obrazoch ju krásne spodobil Hans Ruedi Giger a ona sama ako speváčka naspievala niektoré pre mňa ikonické piesne, akými sú One way or another, Denis, Hanging On The Telephone,  Call me či Rapture. Začínala koncertami v pankáčskom klube CBGB a jej piesne, hoci o pank nejde, sú na kadejakých pankáčskych výberoch a rebríčkoch. Blondí je holt Blondí!

Angažuje sa za práva zvierat, žije v spoločnosti psov a mačiek. Hereckú kariéru zavesila na klinec v 39. rokoch. Svet považuje za povrchný a necitlivý, snaží sa z neho uniknúť po svojom. Za dôležitejšiu vec než vlastný výzor považuje ukončenie utrpenia zvierat, spôsobené ľuďmi - či už ide o vraždenie chorých zvierat v zoo a cirkusoch, vraždenie tuleňov alebo pokusy na zvieratách. Stotožňujem sa s týmto prístupom i postojom k svetu.