misterz

O tom, čo sa stane, keď sa dostane temná živočíšna vášeň človeka na povrch. Alebo tiež o tom, čo sa môže stať keď má chlap permanentne odkrvený mozog. O jeho osude potom môže rozhodnúť aj jedna malinkatá náhoda... Čo sa týka postavy J. Ironsa bol som celkom spokojný, myslím že to zahral výborne, mierne v rozpakoch som skôr z J. Binoche, ktorá mi prišla podstatne menej uveriteľná a reálna. Navyše pár vecí okolo nej bolo povrchne vykreslených. K jej postave som si teda hľadal cestu ťažšie. Záver mi ale prišiel dramaticky pekne urobený, zdrvujúci a k úplnému koncu aj s peknou myšlienkou. Slabší nadpriemer. 70/100

Majstrovské, kolosálne, bizarné, nechutné... Je jasné, že tento film nie je pre každého, no otrlý divák si príde na svoje. Film, ktorý je v každom smere podivný, avšak len v tom najlepšom zmysle. Dejová linka nie je bohviečo, no tá ale v tomto prípade nie je podstatná - máme tu tri generácie mužov, tri rôzne časové obdobia a v ich podaní oceán všelijakých nechutností a úchyliek. Každá jedna scénka je však niečím zvláštna, pričom sa tu vždy nájde niečo čo prekvapí. Narozdiel od niekoľkých iných filmov podobného razenia treba poznamenať, že všetky jednotlivé detaily týchto bizarností pôsobia realisticky a maximálne vierohodne - výborná filmárčina a precízna práca sú tu základom všetkého. Oceňujem hlavne vizuálnu stránku a kameru, ktorá jednoducho nemala žiadnu chybu. Dokonca mám dojem, že si tu prostredníctvom niektorých scén a ich vizuálneho vyznenia (hlavne ku koncu) chcel Pálfi spraviť sám zo seba a vo všeobecnosti z umenia srandu. A podarilo sa mu to! Jeden z filmov, kde forma ďaleko prevyšuje obsah, pretože rozpráva aj zaň. A čo je hlavné, len ťažko opísať pocity, ktoré vo mne tento film vyvolal, stále ho mám plnú hlavu, stále sa toho nedá zbaviť a stále musím nad ním premýšľať.... Nejedzte pri tom.

Láska si nevyberá a môže zasiahnuť každého, aj smrteľne chorého. A ešte lepšie je, keď sú city opätované.... Citlivo natočená a veľmi dobre namiešaná dráma s jemnou prímesou humoru, ktorá sa dokázala vyvarovať zbytočného pátosu a sentimentálnych vyplakávaní. Inak chudák chalan, prísť k AIDS takýmto spôsobom je neskutočná smola a niečo príšerné. 75/100

Moje tretie stretnutie s A. Egoyanom a rozhodne zatiaľ to najlepšie. Táto netradične vykreslená anatómia jedného psychopata sa mi dostala riadne pod kožu. Niečo tu síce na mňa pôsobilo neprirodzene alebo smiešne, ale našťastie toho nebolo veľa - napr. myslím, že časť s Jehovistami sa kľudne mohla vypustiť. Ale zas bola sranda sledovať, ako na nich Joe vyvaľuje oči. To je ale k negatívam asi tak všetko. To ďalšie si už zaslúži len samú chválu. Od zaujímavo nelineárne vyrozprávaného príbehu a spájania mozaiky životov hlavných postáv, cez hercov až po nádhernú írsku hudbu, ktorá celú tú podmanivú atmosféru plynúcu z prazvláštneho vzťahu tých dvoch a ich vzájomných dialógov, ešte umocnila. A to treba ďalej vyzdvinúť aj to, ako sa tu krásne postavy vyvíjali a ako postupne, po malých dávkach a na základe rôznych detailov, servírovali divákovi svoj charakter. Pozoruhodné, výborná záležitosť. 85/100

Scifi z čias dávno minulých, z čias kedy ešte L. Nielsen nemal šedivé vlasy... Žiaľ nenadchlo ma to tak ako som čakal. Jediné, čo ma milo prekvapilo bola pekná vizualizácia a na tú dobu slušné trikové efekty. Obsah bol však dosť strohý, nezáživný a s koncovou banálnejšou pointou. Ošumelý príbeh, ktorý môžme nájsť snáď v každej tretej knihe so scifi námetom. Slabší priemer. 55/100

Silný námet, smutný a desivý. Ako celok to síce nebolo celkom podľa mojich predstáv - pomerne nátlakové a také hranie na efekt, avšak niektoré scény sa mi do pamäte vryli poriadne hlboko. Chcelo to trocha šikovnejšiu réžiu a tiež by som sa vyhral s návratmi do minulosti tých jednotlivých nešťastníkov. Prišli mi odbité a tým pádom zbytočné. Chápem, že autori potrebovali niečo na oživenie, aby celý dej neprebiehal len v tom vlaku, ale išlo to urobiť aj zaujímavejšie a tak, aby to podporilo emotívnu stránku hlavnej dejovej linky, čo sa žiaľ nepodarilo. Skôr naopak, pôsobilo to rušivo. Slabší nadpriemer. 70/100

Kto potrebuje vypnúť a pozrieť na niečo nenáročné, no pritom ale nie nudné, tak myslím, že tento snímok je dobrá voľba. Michael Jai White je výborným interpretom bojových umení na plátne, čo dokazuje aj v tomto prípade. Navyše ma pobavila aj postava "magora" Bragu, ktorý tu bol i keď hrozivý, no aj napriek tomu komický. Škoda, že ho tu bolo tak málo. Priemer. 60/100

Niet čo dodať. Ukážková plejáda a exhibícia ľudského hnusu a odpadu, alebo ako sa vraví - za dobrotu na žobrotu. Ono je veľmi ľahké len brať, no pravý charakter človeka sa ukáže, až keď má niečo dať, nezištne a od srdca. V tomto filme veľa dobrých ľudí veru nenájdete. Preto mi aj ten rozprávkový koniec z pohľadu babičky náramne zapasoval. 85/100

Hrozne, ale hrozne mdlé a hlavne nedorobené. Snaží sa to byť všetko, ale nie je to nič. Dokonca ani by som to nenazval slasherom, pretože tu absentujú určité prvky charakteristické pre tento hororový subžáner. Autori sa mali radšej zamerať len na pár vecí a toho sa potom držať. Nápad starého hotela mám celkom rád, len treba pritom dbať na to, aby sa ponúknuté vkusné hororové prostredie aj naplno využilo. V opačnom prípade príde iba sklamanie. Síce See No Evil (2006 - podobné prostredie starého hotela) ma tiež bohvieako nepotešil, ale práve preto ma to bavilo viac. Podpriemer. 40/100

Myslím, že film po obsahovej aj pocitovej stránke ani zďaleka nevyťažil toľko, čo vzhľadom na svoj námet mohol. Navyše R. Downey Jr. sa mi do historických snímkov nehodí, naproti tomu v tomto smere aspoň veľká vďaka za D. Thewlisa a krásnu Polly Walker (jej sláva však ešte iba prišla a to so seriálom Rím). Dejová linka síce nebola žiadne terno, ale aspoň nenudila a na záver prišla aj s pekným a hrejivým morálnym odkazom. Najviac sa mi ale páčila výprava a kostýmy, tie boli vskutku veľkolepé. Lepší priemer. 65/100