misterz

Wilderov realistický, mrazivý obraz moci alkoholu nad človekom, v mnohých smeroch prelomové dielo. Ide o prvý snímok kde sa po prvý krát použilo slovo alkoholik a kde sa alkohol dával do súvisu s chorobou (alkoholizmom). Nie je teda divu, že vtedajšej vyššej bohémsko-dekadentnej spoločnosti tento film moc nezavoňal. Avšak aj s odstupom času možno povedať, že ide o strhujúce dielo, veľmi verne popisujúce psychológiu človeka ovládaného alkoholom. Mierne ma tam iritovala naivná postava priateľky opileckého sympaťáka Millanda (Jane Wyman), ale to je len taká malá drobnosť v porovnaní s celkovým prínosom do dejín kinematografie. Len škoda tej cenzúry, keby to skončilo tak, ako pôvodne Wilder zamýšľal, bolo by to ešte lepšie. Ľudská obmedzenosť dokáže niekedy napáchať veľké škody.

Výborne zvládnutý krimi thriller so skvelou mrazivou atmosférou, napätím a excelujúcim mladým Johnom Travoltom, ktorého rola Jacka Terryho je jedna z najlepších v celej jeho kariére. Aj napriek tomu, že film obsahuje pár nudnejších a zbytočných scénok, všetko sa napravilo na samotnom konci kde ma posledná scéna totálne prevalcovala, pričom samotný záver filmu už nemohol byť lepší. To sa málokedy vidí. 80/100

Milé prekvapenie, samotný snímok čo sa obsahového konceptu cestovania časom týka, má asi najbližšie k Osudovému dotyku, aj keď po formálnej stránke sa tieto dva snímky dajú len ťažko zrovnávať. Project Almanac je totiž natočený štýlom FF, čo až na pár výnimiek, moc nemusím. Na druhú stranu si film po celý čas udržiava pomerne vysoké tempo so sympatickými hereckými výkonmi a príjemné mystérium okolo časových skokov s následnými zmenami realít. Niečo v tomto smere vyšlo výborne, niečo sa podarilo menej (hlavne záver mi tu akosi nesadol), ale celkový dojem je pozitívny. 65/100 Videné v rámci Season Challenge Tour.

Neškodná, zábavná blbinka s pekným vizuálom 80. rokov. Príjemne ma prekvapil mladý Dennis Quaid, ktorému sa rola "frajírka" náramne hodila. Vnútorný vesmír srší humorom od začiatku až do konca, pričom sa tu nájde aj pár šialenejších scénok. Trikové efekty na svoju dobu tiež neboli zlé, takže u mňa spokojnosť, fajn filmový relax a spomienka na detské časy. 75/100 Videné v rámci Season Challenge Tour.

Námet niečo ako Hráči so smrťou som mal vždy rád, preto som sa ešte na začiatku rozhodol, že budem k snímku zhovievavejší, ale vzhľadom k nedostatkom to tak úplne nešlo. Film sa začína štandardne - pokusy na zvieratách, bádanie, vedecké teórie..... čiže niečo, čo sa snaží navodiť tú správnu tajomnú atmosféru. Podľa môjho názoru ide zároveň aj o najlepšiu časť snímku. Potom samozrejme príde nehoda v labáku, niečo sa zvrtne a na záver sa z krásnej Olivie Wilde stane bytosť, ktorú by som doma rozhodne mať nechcel. Žiaľ práve to hororové nevyšlo takmer vôbec. Pár ľakačiek situáciu nemalo šancu zachrániť. Lacné, povrchné, obsahovo predvídateľné a s koncom bez nápadu a myšlienky. Na priemer to určite nestačí. 45/100

Spolu s Vertigom zatiaľ môj najlepší Hitchcock. I napriek ťaživej a napínavej téme s dokonalou štúdiou všetkých možných variánt vzťahov (susedia) film oplýva aj veľkou dávkou humoru a príjemnou ľahkosťou bytia jednotlivých postáv, čo bolo dané hlavne skvelým výberom hercov (dvojka Stewart- Kelly nemá konkurenciu). Dokázali vo mne navodiť hrejivý pocit, že keď sa chce, všetko má svoje riešenie a že sa vo vzťahu dá zbaviť každého problému. Ohromne sa mi páčila aj symbolika snímku obsiahnutá v rôznych paralelách vzťahov v súvislosti so vzťahovým problémom hlavnej dvojice, v tomto je podľa mňa najväčšie majstrovstvo tohto filmu. Film, ktorý v divákovi zostane až naveky, na také niečo sa jednoducho nedá zabudnúť.

Komorne ladená konverzačná dráma a výborná štúdia charakterov jednotlivých postáv s postupným vývinom vzťahu medzi ústrednými postavami. Príbeh, aj keď vo svojej podstate minimálny a priamočiary, ma dokázal zaujať. Celé mi to prišlo ako divadlo, kde bol tento pocit umožnený hlavne reálnymi zvukmi s minimom hudby (tá tu vlastne bola len keď hral Philip na klavíri) a javiskovým snímaním celej scény, s čím som sa zatiaľ u Hitchcocka stretol po prvý krát. Nemôžem zabudnúť ani na Jamesa Stewarta (Rupert), ktorého ako herca začínam mať čím ďalej radšej. To ako dokázal celej veci prísť na kĺb bolo fenomenálne. 85/100

Komornejší podmorský survival, v ktorom síce nenájdeme žiadne bombastické vizuálne efekty, naproti tomu však poteší reálnosťou celej situácie a jej riešením. Nie je tu nič, čo by bolo vyslovene pritiahnuté za vlasy, a to vrátane prirodzeného chovania sa postáv. Musím pochváliť aj atmosféru, ktorá pri niektorých záberoch z podmorského sveta dokázala navodiť príjemné zimomriavky. Lepší priemer. 65/100

Pekná pripomienka časov dávno minulých a príjemne strávený čas pri tomto "rodinnom horore". Najviac som si užil hudbu, tá tu skrátka nemá chybu, aj keď ani o zábavné scénky nie je núdza. Škoda, že v druhej polovici sa trocha z toho atmosferického kúzla stratilo. 65/100

Silný námet s veľkým myšlienkovým presahom, len škoda, že to bolo tak vleklé, film miestami strácal na tempe v zbytočných scénach. Napríklad z úvodnej pravoslávnej svadby by sa kľudne dalo zobrať aj 15-20 minút a nič by sa nestalo. Lovec jeleňov nie je typickým vojnovým filmom, kde sa na vás z plátna valí jedna bojová akcia za druhou, lietajú končatiny a strieka krv do široka-ďaleka. Cimino sa z vojny vo Vietname rozhodol ukázať len to najnutnejšie - mučenie, ruská ruleta, topenie, útek... a potom rýchlo späť domov, kde sa konečne dostávame k jadru veci - formovanie charakterov hrdinov po príchode z vietnamského pekla a pokusy o vyrovnanie sa s prežitými hrôzami. Divák tak prostredníctvom snímku získa nepríjemný obraz absurdity vojny vo veľkom štýle s vynikajúco prepracovanou psychológiou postáv. 85/100