Reklama

Reklama

Najsledovanejšie žánre / typy / pôvody

  • Dráma
  • Komédia
  • Akčný
  • Horor
  • Krimi

Recenzie (5 296)

plagát

Meno (2012) 

Výborná konverzačka, aj keď to bolo v podstate o ničom a dej sa odohrával iba v jednej miestnosti. Treba uznať, že sa tu veľmi slušne podarilo poodhaliť minulosť všetkých zúčastnených, a to iba na základe dialógov medzi postavami. Tiež ma zaujala jedna myšlienka - tá s tými hitlerovskými fúzami. No... podľa môjho názoru máme my chlapi neskutočné šťastie, že Hitler nosil taký charakteristický pristrihnutý fúz (v tých časoch pomerne populárne). Predstavte si, že by nosil normálny, alebo by si pestoval bradu. To by sme potom museli byť povinne oholení a po Hipsteroch by sa samozrejme tiež zem zľahla. Zaujímavé ako sa niečo také bezvýznamné ako je strih fúzov, môže stať symbolom niečoho "prísne zakázaného". Samozrejme, určite by sa našli prípady kde niečo podobné platí aj naopak, alebo len v pozitívnej rovine. Slušný nadpriemer. 80/100

plagát

Babe (1992) 

Životopisný snímok s vynikajúcim Johnom Goodmanom v hlavnej úlohe. Postava hráča baseballu Rutha mu padla ako uliata. Vychutnal som si tiež na oko príjemnú výpravu, ktorá mala za následok slušnú dobovú atmosféru. Inak k tomu Ruthovi... Veľmi zaujímavá postavička, ktorá viedla zaujímavý a plný život, hlavne keď zoberieme do úvahy jeho smutné začiatky. Škoda tej jeho povahy, ale tiež je otázne, koľko za ňu mohol. V každom prípade, aj keď je baseball pre mňa španielska dedina, asi nikdy nepochopím pravidlá, no bavil som sa celý čas. Slušný nadpriemer. 80/100

plagát

Favoritka (2018) 

Yorgos Lanthimos je veľmi zvláštny režisér, no aj napriek tomu si ma jeho filmy vždy získajú. To platí aj pre Favoritku. Chýbala síce tomu tá obvyklá bizarnosť ako tomu bolo povedzme pri Jeleňovi (2017), no na druhú stranu divák dostane výpravne fantasticky zvládnutú smutno veselú drámu so smiešne zvláštnymi charaktermi jednotlivých postáv. No tie ani najmenej nebránia pomerne slušnému obrazu svojej doby, kde sa kopí jedna intriga za druhou. Tiež treba oceniť niektoré dialógy - na prvý pohľad smiešne, no väčšina z nich skrývala peknú myšlienku. Slušný nadpriemer. 80/100

plagát

Black Mirror: Bandersnatch (2018) 

Nebol to až taký mindfuck ako som čakal. Tie jednotlivé variácie na konkrétne rozhodnutia a následné flashbacky neboli až také zaujímavé, aby z toho človek spadol na zadok. Sem-tam som upadol do miernej nudy. No na druhú stranu treba uznať, že to svoju kvalitu má - technicky a obrazovo výborné, slušne zahrané a finálna pointa, ktorá sa ukáže v závere, stojí za to. Slabší nadpriemer. 70/100

plagát

Pokušení (2009) 

Vôbec mi to neprišlo ako Egoyanovo dielo. Chýbal tu jeho zvyčajný nadhľad a atmosféra, ktorú obyčajne dokáže navodiť. Skôr by som povedal, že ide o taký bežný thriller na jedno použitie v rámci piatkového upršaného večera na Markíze alebo na JOJ. Väčšinu času sa tu nič nedeje, film zaujme iba výborným hereckým obsadením a s pár odvážnejšími scénami (ale žiadne terno). A mysteriózne? To musí byť asi nejaký preklep. Podpriemer. 40/100

plagát

Skúška odvahy (2003) 

Ten fígeľ, ako napáliť ešte väčšieho zlodeja ako som ja sám, bol celkom fajn. A potešilo aj účinkovanie Davida Sucheta, ktorý ukázal, že mu ani záporná rola nie je cudzia, aj keď zase na druhú stranu v postave Hercula Poirota ho mám predsa len najradšej. No ale tá nosná kostra krimi príbehu... nič moc, poväčšine iba nudné plánovanie. Slabší priemer. 55/100

plagát

Záhada Silver Lake (2018) 

Keby to len nebolo také uťahané, chcelo to trocha zhustenejší dej. Ale malo to zaujímavú atmosféru - akýsi mix pocty k film-noir žánru s Hitchcockovským poňatím kriminálneho príbehu. A k tomu trocha toho Lyncha ako zmieňujú niektoré komentáre. To odkrývanie jednotlivých vrstiev príbehu bolo celkom zaujímavé, to treba uznať. Fakt škoda, že v dôsledku toľkej vaty som si tie dôležité scény nedokázal tak vychutnať ako by bolo treba. Umelecký dojem však tiež nebol najhorší. Ťažké rozhodovanie, niečo medzi 3-4 hviezdami. 65/100

plagát

Trauma (2017) 

Za dlhý čas jeden z najlepších exploitation snímkov. Keď to zoberiem z pohľadu gore, tak som síce už videl aj väčšie brutality, ale ako celok vyznieva film neuveriteľne nechutne a nepríjemne. Nepozerá sa na to ľahko, násilné scény boli veľmi dobre urobené, to treba uznať. Tiež na nič sa tu nečaká, štartuje sa hneď od začiatku s malou, ale o to viac príjemnou, prestávkou s lesbickým sexom (aj tu si toho Rojas dovolil celkom dosť). Myslím, že režiséra čaká skvelá budúcnosť, talent určite má. Slušný nadpriemer. 80/100

plagát

Všem klukům, které jsem milovala (2018) 

Na základe hodnotenia a oslavných komentárov som teda čakal niečo podstatne lepšie, no ale nemôžu byť zase u Netflixu každý deň Vianoce. Námet a nápad s lístočkami bol síce šikovný, no jeho rozvinutie do príbehu išlo akosi mimo mňa - príliš okaté, infantilne-romantické, predvídateľné a často nezáživné. Na druhú stranu páčili sa mi aspoň postavičky, teda okrem toho ich tatka, ten mi pripadal ako taký strelený tajtrlík. Veľmi slabý priemer. 50/100

plagát

Katie se loučí (2016) 

Zatiaľ životný výkon Olivie Cooke - snímok sa oplatí pozrieť už len kvôli nej. Neskutočne milá, príjemná a krásna... každá scéna s ňou bola úplne iný level ako scény bez nej (našťastie tých bolo veľmi málo). Šikovne natočená indie dráma o tom, že najviac bolí bodnutie do chrbta od tých, od ktorých to najmenej čakáte. No je dôležité nevzdávať sa a bojovať ďalej, veď ktohovie čo nám život prinesie. Inak čo sa týka toho jej modlenia v posteli, som na vážkach, či by bol jej otec na ňu hrdý, no na druhú stranu aj napriek tomu privyrábaniu si, na mňa dokázala postava Katie pôsobiť neuveriteľne krehko, jemno a so srdcom na dlani (aj keď mi miestami jej naivita liezla na nervy). A to sa cení. Slušný nadpriemer. 80/100