Reklama

Reklama

Najsledovanejšie žánre / typy / pôvody

  • Dráma
  • Horor
  • Komédia
  • Akčný
  • Thriller

Recenzie (419)

plagát

The Divide (2011) 

Tak musím povedať, že od prvých chvíľ prebiehania The Divide sa mi hlboko zapisoval do srdca. Čo sa týka akéhosi postapokalyptického žánru, je toto pre mňa bez pochýb špička a ani hodnotenie mi tento názor nevezme. Zavrite niekoľko ľudí po zvláštnej situácií, ktorej nik nerozumie a nik nevie, čo sa deje do jedného veľkosťou ani nie malého, no ani významne veľkého protiatómového krytu a sledujte, čo sa deje. Toto je jednoznačne to, čo chcem vidieť a čo ma vyslovene zaujíma. Ako sa spočiatku relatívne normálni a celkom racionálne uvažujúci ľudia menia na chodiace mrtvoli, ktoré fungujú len na základe základných pudov, mozgy vygumované, rozumné uvažovanie nehrá žiadnu rolu. Totálne úžasne vykreslená zmena psychiky u človeka v bezvýchodiskovej situácii. V podstate nejaká hlboká myšlienka alebo niečo podobné ma v tomto filme nejak extra nezaujímalo, išlo mi práve o ten psychologizmus postáv a ten bol proste vymakaný !

plagát

Insidious (2010) 

Musím sa priznať, že keď som pozrela film prvýkrát nijak zvláštne ma neoslovil. Tak som si nechala čas, pozrela viac ducharín a opäť si oprášila pamäť v rámci tohto kúsku, a teda dobre som urobila, lebo na druhýkrát to malo omnoho väčší efekt. Nie je to taká tá klasická ducharina, v ktorej v podstate plus-mínus divák môže predpokladať priebeh snímku. James Wan tu zvolil celkom atraktívny námet, teda nie celkom, podľa mňa dosť atraktívny námet s vycibrenou myšlienkou. Sedelo mi to ako šerbeľ na riť! Určite Insidious stojí za pozretie aj vďaka skvelým duchársko-šialeným scénam, ktoré môžu hravo konkurovať aj ázijskej Clone (viem, že by som to nemala porovnať, ale nedalo mi to) :)

plagát

13: hra smrti (2006) 

Na základe hodnotení a odporúčania som mala pocit, že toto stojí za pozretie. Ku koncu som už bola mega nervózna. Ako bolo spomenuté, význam začiatku ma obišiel míľovým krokom, hudba bola komická rovnako ako aj množstvo scén, pri ktorých som mala pocit, že režisér si proste robí srandu a ten film nemyslí vážne. To ani nehovorím o často nelogickom chovaní postav a o tom ako neskutočne ma IRITOVALO to dievča, ktoré sa snažilo všetkému zabrániť. Oceňujem akurát dobrý námet, vykreslenie situácie (čo je človek schopný spraviť pre peniaze - tiež bolo spomenuté) a časť v reštaurácii. Nasra*á som z celkového spracovania, podania divákovi a pre mňa nevyužitého potenciálu.

plagát

Los ojos de Julia (2010) 

Námet bol viac ako zaujímavý. Fungovalo to na mňa veľmi dlho až na to, že v tomto prípade bola pre mňa problémom stopáž. Mohli to spraviť o niečo kratšie, a tak by to na mňa fungovalo až do konca. Tu ma to už poslednú polhodinku nejak veľmi nezaujímalo a len som čakala čo a ako teda. Po tých dvoch hodinách som mala pocit, že už pozerám úplne iný film ako som pozerala na začiatku, miestami mi to pripadalo ako kriminálka, hoci v mnohých momentoch bol film dosť atmosferický. Ale netreba to preháňať :)

plagát

Uneseni (2010) 

Ďalší hororový snímok z radu španielskej produkcie, ktorý len potvrdzuje, že Španieli sú super. Na základe hodnotenia som sa trochu obávala, lebo sa mi nechcelo veriť, že by práve oni mohli natočiť niečo jemne nadpriemerné. Chvalabohu, pre mňa to splnilo moje očakávania. Celý čas to bolo v podstate klišovité, dom, bohatší týpek, rodinka, zlodeji. Pripomenulo mi to Rukojemníka s Bruceom, ale vzhľadom na to, že to bolo vedené ako horor a nie ako akčňák, dostalo sa mi mojich obľúbených scén, ktoré samozrejme nemohli byť zmáknuté inak ako na no.1. Ten koniec ma rozsekal,rozštvrtil,rozpitval a jednoducho sánka dolu šéfe.

plagát

Enter Nowhere (2011) 

Tak mňa to pohltilo a ani neviem kedy. Opäť niečo z trošku iného súdka, ku ktorému nejak vyslovene neinklinujem, ale bol to veľmi príjemný závan, ktorý ma prilepil do postele, že som ledva stíhala mrkať. Všetko sa začína vyvýjať úplne inak ako by sa na prvý pohľad mohlo zdať a s pribúdajúcim časom pribúdajú ďalšie nejasnosti, ktoré vrcholia do úplne šialene skombinovaného celku. A ten celok dáva neskutočný zmysel. Malo to pointu, bolo to zaujímavé, mysteriózne, v mojom ponímaní aj originálne, v pár scénach možno trošku pritiahnuté za vlasy, ale nakoniec to u mňa vyvolalo veľmi dobrý dojem.

plagát

Baby Blues (2008) 

Dostala som sa od vraždenia dospelých deťmi k vraždeniu detí dospelým. Musím povedať, že to celé fungovalo viac ako perfektne. Doteraz som si nevedela predstaviť, kto by bol ochotný niečo takéto natočiť, keďže si myslím, že sa nájde veľmi veľa odporcov filmu práve takéhoto typu. Zábery boli vymakané, najmä rôzne desivé uhly pohľadu na besniacu matku, ktorá na farme rozsekala snáď všetko, čo jej prišlo do cesty. Horory sú o to horšie a tiesnivejšie, keď si človek uvedomí, že ono by sa to v podstate reálne aj mohlo stať. Myslím, že to bolo postavené na dobrom základe, a teda popôrodnej psychóze matky. O to reálnejšie som film vnímala. Záver ma zabil. Nemám, čo dodať :)

plagát

Rumah Dara (2009) 

Zn. : hlavy bez tiel, VEĽA hláv bez tiel, veľa krvy, veľa sadizmu, veľa kriku, veľa pošmyknutí sa na dotyčnej krvy! Takúto maminku by som teda rozhodne nechcela stretnúť, nie to ešte nedajbože nasrať.. Masaker motorovou pílou tu pre mňa nabral trošku iný rozmer. Mňam, mňam. Miestami to bolo síce slabšie, ale gore, gore, gore to vykompenzoval do výšin. Fakt kvalitný kúsok, čo sa týka sadizmu, aj keď pointa mi buď nejak ušla alebo nebola dotiahnutá. To je ale jedno ja som aj tak spokojná vykompenzovali to drastické scény :)

plagát

Návrat do Silent Hill 3D (2012) 

Silent hill je už v mojom ponímaní dá sa povedať pojem. Jednotka perfektná, prinieslo to opäť niečo nové, hlavne nové monštrá, ktoré fungujú aj v tejto dvojke. Je to odporné a strašidelné. V najlepšom by sa však malo skončiť, a preto je väčšinou vždy prvá časť takmer každej série najlepšia. Ani tu to nie je inak. Príbeh mi už došiel prekombinovaný, polku filmu som sa mrvila a jediné, čo ma tu doslova napĺňalo boli občasné gore scény a samozrejme monštrá, predovšetkým kat. Nikde ďalej sa to nedalo vystupňovať, miestami to vo mne vzbudzovalo dojem nejakej rozprávkovej fantasy. Záverečný boj bol perfektný.

plagát

Slimák (2006) 

Kým to vnímam ako komédiu, tak fajn. Padali tam celkom podarené hlášky doplnené o celkom kvalitné gore scény. Celé to bolo vo svojej podstatne v mojich očiach strašne nechutné, všade samý zelený sliz, ktorý vyzerá ako nejaký vykašľaný hlien chorého človeka. Akurát tie herecké výkony na mňa miestami pôsobili hrozne podpriemerne. Nebrať to vážne a dá sa.