Reklama

Reklama

Najsledovanejšie žánre / typy / pôvody

  • Dráma
  • Komédia
  • Akčný
  • Animovaný
  • Krátkometrážny

Recenzie (4 987)

plagát

Mission: Impossible II (2000) 

Toto je skôr smiešne ako akčné. Postráda to ľahkosť aj prepracovanosť predchádzajúceho dielu. Stáva sa s toho rutinná vecička na poli špionážneho filmu, kde ani majster John Woo nedokázal vyzdvihnúť charaktery ako to dokázal De Palma alebo J. J Abrams. Dougray Scott je hlúpy homosexuál, ktorý hraje emócie výhradne tvárou. Thandie Newton akokoľvek je krásna lezie po chvíli na nervy. Rhames totálne nevyužitý a Roxbourgh rovnako. Tom Cruise predvádza spomalené výkopy a výstrely typu The Killer a Hard boiled, ale pôsobí kŕčovito a smiešne. Na druhú stranu kamera neskutočne fantastická. Je to priemer ale vidieť tam každý jeden peniaz, len tomu chýba prijateľnejší casting a scenár.

plagát

Osudový dotyk (2004) 

Z odstupom času som sa na to pozeral ako keby mi niekto dával neuveriteľne dlhé a bolestivé facky plné klišé drámy a cestovania v čase, ktorý pri hlbšom zamyslený prestáva dávať logiku. Ashton film nedokáže utiahnuť na svojich ramenách a cele sa to rozpadáva v nereálnych atribútoch. Pre mňa často krát nepochopyteľných. Načo sa poriadne vypyplať v debilnej alternácií, keď po prvom náznaku problému si môžte povedať Fuck it a skúsiť niečo iné? Nepoviem keby sa to stalo prvý krát, ale keď sa to deje furt? Každopádne sklamanie s neuveriteľne dementných koncom. Frekvencia aj Zvieracia kazajka sú v tomto žánri klenoty.

plagát

Prízračný svet (2001) 

Tažko by som hľadal sympatickejší film. Birch nikdy nebola taká krásna, Johansson taká nezaujímavá a Buscemi taký pohodák. Veľmi by som si želal, aby vznikalo viacej filmov a aby aj komiks prišiel k nám. Film, kde je looser normálny človek správajúci sa tak ako by sa to od normálne človeka očakávalo. Inak je to svet presýtený hlúpymi, povrchnými a divnými ľuďmi, kde je hlavná hrdinka pozorovateľom a zároveň osamelou dušou neschopnou zapadnúť. Zwigoff natočil netradične milú kritiku amerického konzumu a zmýšľania a podal to humorným a milým spôsobom. Postavy máme radi a čo je podstatné dokážeme sa v tom mikrokozme vyznať. Pre mňa jedna zo srdcoviek, ktoré sú stále aktuálne a na ktoré nedám dopustiť.

plagát

Eyes Wide Shut - Spaľujúca vášeň (1999) 

Čo je pravda a čo skutočnost, čo je túžba a čo posadnutosť , čo je láska a čo je nenávist, co je dobro a co zlo kde sa začina film a kde konči? Ak to chcete vediet tak sa na svet pozerajte so široko zatvorenými očami. Pre mňa bol tento film prvý, čo som od Kubricka videl a pre neho zase posledný, ktorý vytvoril. A keď som si spätne po 4 rokoch opäť pozrel tento film, s tým, že som videl všetky predošlé, musím podotknúť, že toto je jeho vrcholné dielo. Dielo, ktoré vždy keď ho sledujem vo mne prebúdza túžbu a zároveň strach. Eyes Wide Shut je pre mňa filmom s rôznymi tvárami, ktoré sa schovávajú za maskou a je len na nás či nám stačí na ich odhalenie jedno pozretie, alebo ich musí byť viac.

plagát

Mechanický pomaranč (1971) 

Pre mňa neskutočný filmový zážitok. Kubrick od prvej do poslednej minúty udivuje a rúca všetky zaužívané pravidlá, takže máme možnosť vidieť veľmi prevratný film. McDowell rozohráva koncert, strháva na seba každú scénu a jeho herecký výkon je strihnutý orchestrálnou, klasickou hudbou, ktorá robí s tohoto filmu to čo je, a to filmové veľdielo. Zaujímavé na tomto filme je samotný fakt, že celý film sa sústreďuje na absolútneho vyvrheľa, zvráteného bastarda, ktorého by bolo najlepšie zastreliť aby od neho mali ľudia pokoj. A genialita je prejavená v tom, že aj keď hlavný hrdina a rozprávač je pekná sviňa, musíme s ním skrátka sympatizovať a scény, keď sa snaží opäť zaradiť do spoločnosti, patria k najsilnejším u tohoto filmu. Film, ktorý v nás odhaľuje naše zlé ja a pozerá sa na neho s tej druhej, imaginárnej strany, čo ale neznamená, že tam to naše zlé ja nie je, alebo že nie je u niekoho horšie. Všetko je to podfarbené neskutočne peknou hudbou a hlavne silnými scénami plnými erotiky a naturalizmu. Film filmov a to najlepšie čo som mal od Kubricka vidieť a samozrejme od Ludwiga van možnosť počuť.

plagát

2001: Vesmírna odysea (1968) 

Bezkonkurenčne najlepšie sci-fi dielo aké bolo natočené a rozhodne najzaujímavejšie spracovanie, pretože tak ako sa dá ponímať komédia a komiks, tak isto sa dá aj ponímať sci- fi: to značí u každého úplne inak a zaleží len na tvorcoch či vytvoria niečo nové, niečo dychberúce, čo prejde skúškou času a bude ohurovať aj 40 rokov po svojom vzniku, alebo sa ich dielo zaradí medzi stovky poľahky stráviteľných, ale na druhú stranu ničím výnimočných filmov rovnakého žánru. Stanley Kubrick začal svoje produktívne obdobie hneď po stezkách slávy - to značí Spartacusom a jeho cesta do filmovej histórie je rysovaná nezabudnuteľnými zastávkami, ktoré ovplyvnili nie iba žáner, ale aj dobu samotnú. V 2001: vesmírnej odysei sa spája absolútne všetko. Silné scény, perfektná hudba a hlavne dawn of the man, ktorý predstavuje alfu a omegu všetkých sci- fi žánrov a jednu z najsilnejších úvodných scén aké som mal možnosť vidieť. po druhej projekcií som mal rovnaké pocity ako pri prvej. Film, ktorý má ešte stále čo povedať, aj keď pre každého to rozpráva trocha inak.

plagát

Psie popoludnie (1975) 

Jedna z tých vecí, ktoré treba vidieť. Film, ktorý do značnej miery formoval Americký film. Často citovaný, trestuhodne aktuálny aj po toľkých rokoch a s uhrančivým Pacinom. Jeho začiatky sú plné skvelých filmov a silných príbehov. Pre mňa by the way úplne prvé stretnutie s Al Pacinom.

plagát

Pre pár dolárov naviac (1965) 

Krásne vystavaný príbeh. Leone vytvoril premisu pomsty a túžby po peniazoch a zasadil ho do štruktúry divokého Západu aký definoval žáner. Eastwood tu kupodivu hrá druhé husle a do popredia sa dostáva postava Lee Van Cleefa. Morriconeho hudba je výborná, ale všetko čo na tejto trilógií milujem sa pretavilo a nabralo jasné kontúry až vo finálnom diely. Bez rozdielu na to je to výborný western. Hoci z celej trilógie pre mňa príbehovo najslabší.

plagát

Za hrsť dolárov (1964) 

Pre mňa je to jeden z tých filmov, ktoré mi budú vždy sympatické. Yojimbo síce zbožňujem a nedám na neho dopustiť, ale Clint Eastwood je minimálne rovnako veľká ikona ako Toširó Mifune. A Leone je rovnako veľký režisér ako Kurosawa. Pre hrsť dolárov je možno príliš očividním kopírakom pôvodného filmu, ale nedá sa mu uprieť určitý štýl. Keď Morriconeho trúbky zaplnia hlavné námestie s rovnakou intenzitou ako pražiace slnko, viem, že som na správnom mieste pre moje ultimate guilty pleasure. A tým je zabíjanie old fashion way. Jeden z tých filmov, kedy mám chuť kúpiť si pončo, klobúk a cigary a ísť sa len tak prejsť po ulici. A keďže by som vyzeral ako úplný debil, tak by som nemusel dlho čakať, kým sa dostavia problémy. A o čom inom je dobrodružstvo?