ScarPoul

Ten film neustále balansuje na hranici dobrého vkusu. Hlavný hrdina je prvotriedna fetka, ktorému viac ako o spravodlivosť ide o to zohnať ďalšiu dávku. A tým sa neustále zamotáva s vysoko postavenými ľuďmi a gangstrami, ktorý mu značne strpčujú život. Miesta mi to pôsobí ako alternatíva k Strachu a hnusu v Las Vegas. Len novinár je tentoraz poručík. Inokedy sa jedná o pomerne temnú krimi, kde sa na pozadí hnusného zločinu dejú ujeté veci. Leguány odpočívajú na stole a aligátor sleduje svoju zrazenú mamu na ceste. Ale páčilo sa mi to. Herzog síce natočil nie až tak divácky film, ale zase nespadol do samoúčelnosti alebo nudy. Vždy sa tam niečo deje a všetko je tam na konci zmysluplne uzatvorené. Slabšie 4*. Cage podáva jeden zo svojich lepších výkonov.

Muchu som kedysi čítal v Hitchcockovej poviedkovej zbierke a ako jedinú si ju dodnes pamätám. Vidieť KONEČNE film je pre mňa teda do určitej miery udalosť. Cronenberg tu priviedol ( aspoň pre mňa) to o čo sa snažil od začiatku svojej kariéry až do konca 90.rokov. A teda ničiť a transformovať telesnú schránku toľkými spôsobmi, ako je to len možné. Obrovské plus filmu ( mimo na tú dobu skvelé masky) je tá psychológia za tým. Aj napriek zápletke to vôbec nie je hlúpy film. Má pre mňa rovnaké presahy, ako mal pre mňa Frankenstein v knižnej podobe. A zároveň to vo finále pekne graduje a tlačí na pílu v rámci nechutností. Som veľmi spokojný. Skvelá hudba a perfektné duo Goldblum a Davis. Podobné pocity spokojnosti som mal pri podobnom žánri, keď som videl Carpenterovú Vec. Určite sa k tomu ešte vrátim. Atmosféru to má parádnu.

Herecký koncert. Kidman, Bardem, Simmons a vlastne všetci zúčastnení. Sorkin a jeho schopnosť vytvárať uveriteľné dialógy, zasadiť scénu do zaujímavého prostredia a priblížiť nám nie len charaktery, ale aj situácie v ktorých sa nachádzajú je zase raz vyťažená na maximum. Tohto tvorcu naozaj môžem. To, že sa pod svoje posledné scenáristické opusy podpisuje aj réžijne ma nesmierne teší. A na každý jeho film čakám s napätím a s radosťou. Dostať sa do 60. rokov a do televízneho prostredia a vidieť všetky tie machinácie, ego hrátky a emocionálne vypäté scény medzi priateľmi a kolegami znova raz ukazuje charakterovú diverzitu par excellance. Každý tam má svoju funkciu. Každý stret je opodstatnený, posúvajúci emócie a charaktery dopredu. Pritom to má množstvo silných scén, logických rozuzlení a emocionálne vypätých hereckých prejavov. Naozaj sa mi v tomto prípade nedá šetriť chválou. Užil som si to. A určite si to rád zopakujem. Kidman aj Bardem by si za toto zaslúžili nejakú cenu.

Ej či mi ten film sadol. Dosť ma mrzí, že Branagh netočí viac takéto osobité filmy. Je v ňom omnoho viac citu a emočnej vyzretosti, než v akomkoľvek filme, ktorý robil pre veľké štúdio. A chápem, že je fascinovaný mnohými vecami (literatúrou, Shakespearom) a že ak má možnosť ísť po srdcovej látke, tak skrátka po nej ide, ale Belfast( ako už nič iné) dokazuje jeho autorskú všestrannosť, vyzretosť a túžbu vypovedať niečo osobné a blízke. Táto spomienka na detstvo počas nepríjemnej doby má v sebe scény, ktoré vytvárajú vnútorné napätie a zároveň scény vystihujúce krásy a strasti dospievania. Nesnaží sa to vyslovene ťahať z diváka emócie. To, že sa tam nachádzajú je do veľkej miery zásluhou hercov. Každý do jedného je vo svojej úlohe uveriteľný, príjemný a niečím povedomí. Aspoň mne tí ľudia pripomínali v mnohom moju rodinu. A všetky tie pozitíva a neduhy, ktoré mali a na ktoré teraz s radosťou spomínam. Jude Hill je ako malý chalan skvelý a vnímať veľké životné zmeny jeho očami bol zážitok. Ďakujem za toto. Tých množstvo detailov bolo pre mňa neuveriteľne lahodných ( či už to bolo kino, rozhovory s dedkom, zábery na dážď padajúci na brány a neisté pohľady mladých zaľúbencov). A do toho všetkého hrá Van Morrison. Jedna z najlepších vecí, čo som tohto roku videl.

Tradičná šablóna. Ale to vôbec nevadí, pretože je to milé, trápností je tam menej a končí to happyendom. Takže v rámci romantického žánru dostanete presne to, čo dostať máte. Nina Dobrev síce už vyzerá na svoj vek, ale sympaťák Jimmy O. Yang ťahá film od začiatku po koniec, takže vám to až tak nevadí. Prial by som mu lepšiu a zaujímavejšiu úlohu. Inak štandard. Ku ktorému sa počas ďalších sviatkov nebudem mať problém vrátiť.

Iste vtipy o Covide, znásilnení a Holocauste stále fungujú. Ale množstvo vtipov sa opakuje. A vôbec to nepôsobí uvoľnene, ako jeho predchádzajúce vystúpenia. Celý stand up mi príde perfektne načasovaný. Od improvizácií s publikom až po vyvrcholenie. Čakal som niečo úplne iné. Dostal som ale variáciu podobných vtipov. Niekedy som sa z chuti zasmial. Ale väčšinu času som mal rozpačitý pocit. Jimmy to kedysi vedel robiť o dosť lepšie. Čo sa stalo?

Fungujúce práve preto, lebo si to drží obrovský nadhľad. Jediné čo zamrzí je, že všetky postavy zastupujú konkrétne kategórie ( blbý syn, ktoré mu mama dohodila miesto, novinári ťažiaci zo senzácií celebrít viac ako zo skutočných informácií atď.) Kvôli tomu síce funguje tá spoločenská kritika, ale chýba tomu tak potrebný nosný charakter, aby sme ako diváci aj niečo skutočne cítili. Hoci koniec je spravený veľmi pekne. Adam McKay prešiel z výborných komédií na výborne drámy. Páči sa mi, že si neberie servítky pred ústa, pričom ale stále zostáva v pozícií tvorcu, čo neposudzuje ale skôr reflektuje.  V každom svojom vážnom filme ukazoval fakty a aj obe strany problému. Za to veľká vďaka. Pôsobí to sviežo a sumarizuje to množstvo súčasných problematík. Don´t Look Up je dynamickým, zábavným, nasieracím a formálne dobre zvládnutým filmom o ľudskej hlúposti a aj o tej túžbe prežiť. Za mňa výborná chuťovka.

Až pri Hawkeyeovi som si uvedomil, čo mi na Marvel seriáloch tak vadí. Je to prítomné zatiaľ u každého jedného z nich. Karty sú rozdané pomerne rýchlo. Hrozby sú nastavené od začiatku. Každým dielom sa len zväčšujú. Ale aj napriek tomu tam všetci majú čas. Majú čas ísť za rodinou. Majú čas vyrobiť si nové šípy( ktoré určite nie sú hotové za desať minút) a majú čas si aj pokecať a rozplánovať si celú akciu. Čo je vzhľadom na to, že ide postavám po krku parta inteligentných a nebezpečných ľudí, celkom zvláštne a mne to uberá veľmi veľa z atmosféry. Pretože si to chcem užiť, ale zase nebudem bohapusto veriť že hrozba sa zjaví až keď sú všetci ready. Mimo tohto( a ako vravím, trpia tým všetky Marvelovské seriály) je to najzábavnejší a najpríjemnejší zárez. Bavil som sa. Rennerovi toho utrápeného hrdinu verím, Steinfeld je fantastická a od nástupu Pugh ( ktorá zachraňovala aj Black Widow) to ide prudko hore. Páčili sa mi záporáci. Konečne mali motiváciu a zároveň to malo príjemného Vianočného ducha. Chyby to má. Je to naivné ako prasa. Ale funguje to. Prvýkrát to funguje viac, než som očakával. Takže z tohto roku dám taký malý rebríček. Na prvom mieste mám Hawkeye. Na druhom WandaVision(kvôli formálnej stránke), na treťom Lokiho a posledný je Winter Soldier a trápny Falcon. Uvidíme, kam sa celý tento seriálový plán bude uberať. Mám z neho totiž dosť rozpačité pocity. Ale ako vravím: toto som si užil.

Trochu iná Origin story. A musím povedať, že je to značne osviežujúce. Od úvodu až po koniec sa film nesie v duchu čínskej fantasy. Choreografie súbojov sú nápadité a aj ten digi bordel je v tomto prípade znesiteľný, krásne korešpondujúci so scénami bez toho, aby ich vyslovene narúšal. Pričom je to tradičná cesta hrdinu, možno len na štýl klasických čínskych príbehov, hoci Cesta na západ to určite nie je. Alebo? Každopádne milé prekvapenie so sympatickým hrdinom. Veľké plus je, že herci hrajú prvú ligu a musia si naše sympatie získať. To, že sa to podarí Awkwafine je u mňa veľké plus. Najviac potešil Tony Leung. Jeho sofistikovaný gangster ma bavil najviac. Jediné čo mi na tom vyslovene vadilo bol celý ten vzťah medzi synom a otcom. Trošku naivné motivácie a neustále menenie pohľadu na to, či je naozaj zlý alebo nie, mi začali liezť s každou ďalšou retrospektívou na nervy. A ich vzťah na ktorom stál celý film bol najslabší a emočne najpovrchnejší. Mimo to ale skvelá zábavka, kde hlavne prvá hodina ponúka výborné lokácie a úsmevné momenty. Radím ju k tým lepším Marvelovkám. Aj napriek predvídateľnosti.

Pred 4 som si pozrel a pripomenul pôvodnú trilógiu. Neviem, či to bol dobrý nápad, pretože pôvodnú trilógiu mám rád a dokážem jej odpustiť veľa vecí, ktoré ostatným vadia. Tu som sa snažil mať otvorenú myseľ a neočakávať veľa. A chcem najprv vyzdvihnúť dvojicu Keanu a Carrie-Anne. Tá to v konverzačných scénach ťažko drží nad vodou. Ale to je asi tak všetko. Pôsobí to unavene, nenápadito a zbytočne prekombinovano. Nové postavy sú nezaujímavé, nové svety a konflitky sú už stokrát videné a ničím výnimočné. Pôvodné Matrixy ukazovali nový svet, nové možnosti kinematografie. Toto pôsobí ako pilot k televíznemu seriálu. Žiadna scéna nemá wow efekt. Nie je tu takmer žiadne posolstvo a ani ten povestný symbolizmus, ktorý by bol aplikovateľný na novú dobu. Je tu reflexia súčasnej spoločnosti. To áno, ale sú filmy, ktoré aj túto vec dokážu podať lepšie a trefnejšie. Wachowski boli tvorcovia revolučných filmov. Mám rád aj ich Speed racera aj Atlas Mrakov. Ale toto ma bližšie k ich katastrofe Jupiter Ascending. Humor je kostrbatý. A finálne vyznenie rozpačité. Nemám potrebu sa k tomu vracať. Dokonca som presvedčený, že ignorovať túto časť bude pre mňa prínosnejšie, než v nej hľadať pocit, čo mi nebol film schopný sprostredkovať. Tie 2 hviezdy sú za tých pár nápadov a rozvití, ktoré fungovali v rámci fikčného sveta Matrixu. Ale na to o aký svet sa jedná, je tu toho trestuhodne málo.