kamil.i

Neo-noir a huličská komédia v jednom? Dlho to vyzeralo tak, že to dokážu iba bratia Coenovci, pričom Big Lebowski v zásade ani nebol noir, ale skôr paródia na daný žáner. A predsa sa to podarilo spojiť môjmu obľúbencovi PTA! Dokonca si myslím, že Inherent Vice má atribúty filmového kultu, len potrebuje čas na rožšírenie u tej správnej fanúšikovskej základne.

Oceňujem, že tvorcovia sa zamerali okrem vykreslenia Schuldinerovho génia i na charakteristiku doby v ktorej tvoril a na oprávnenú kritiku žánru. Celé to fičalo vo svižnom, death metalovom tempe. Záver bez zbytočného pátosu ma takmer dojal k slzám.

Niekomu sa Hawksov Hlboký spánok zdá byť ukecaný? Mne prišlo, že pri podobnej stopáži je v Maltézskom sokolovi dvakrát toľko replík :) Miestami to bolo otravné, no nič to nemení na jeho zaslúžene kultovom noirovom statuse.

Zbožňujem tento Polanskeho "európsky" prístup ku krimi drámam. Je tak civilný, tak prirodzený, miestami naturalistický, že aj napriek bežnému, či komornému príbehu ste do filmu pohltení ako protagonista a nedokážete sa od neho odtrhnúť.

Dokument svojou filmovosťou pripomína Scorseseho eposy a jeho síce veľmi dobre známu, no dokonale vyšperkovanú schému rýchleho úspechu a strmého pádu po ktorom nasleduje bolestivá katarzia.

Typický béčkový horor: nezrozumiteľný, nelogický a nesúvislý. Hlavne nesúvislý! Príklad: Príbeh a postavy niekam smerujú - strih - dané postavy sú na mieste/čase nijak spojenom s predošlou scénou - strih - hororová scéna, ktorá má vydesiť diváka - strih - príbeh akosi pokračuje ďalej ako by sa nechumelilo, no len vo veľmi voľnej spojitosti s tým, čo sme videli v počiatočnej scéne - strih - opísaná schéma sa opakuje. Zámer: záhadný, temný a mierne surealistický horor. Tu sa reakcia divákov rozdvojuje na zanietených (a zaslepených) fanúšikov a uvažujúcich divákov. Zanietení: "Fantastický, ba priam epický horor, sureálne scény, temnota." Realita: Nikto tomu nerozumie, lebo to nemá zmysel, týmpádom sa to nikto ani nesnaží vysvetliť a de facto to nikoho nezaujíma. Filmové a príbehové diery a chyby sa snažia evokovať voľajakú tajuplnosť a skrytý monštruózny zámer, no reálne nikam nesmerujú. Je to vlastne nefunkčný pokus dokázať, že v zobrazenom vizuále je hlbší význam. Zanietených fanúšikov hľadajúcich v tomto filme niečo, čo tam nie je, ktorí budú argumentovať klišé spôsobom, že "to je horor, nemôžes to brať racionálne" alebo "nie si fanúšik hororu, Kinga a Lovecrafta, teda ťa to nemôže zaujímať", odkazujem na Friedkinovho Exorcistu, Coppolovho Draculu alebo aj del Torovo Mimic, či Asterove Hereditary. Tieto filmy zobrazujú navzájom diametrálne odlišné hororové témy a takisto odlišne pristupujú k sfilmovaniu strachu, no všetky predstavujú cinefilné diela, ktoré dokazujú, že k hororom je možné pristupovať seriózne, bez ohľadu na fanúšikovstvo k žánru, že sa to dá natočiť kvalitne aj s minimom prostriedkov (výnimkou je len Dracula), dokonca s posolstvom a hlavne zrozumiteľne. Pararelu s Lynchom v prípade In the Mouth of Madness nebeirem. I Lynchove surealistické mysteriózne puzzle používajúce snové sekvencie a symboly sa dajú poskladať a ponúknuť kvalitný divácky zážitok. Vysoké hodnotenie a obľúbenosť u divákov chápem ako guilty pleasure - niečo na spôsob Carpenterovho Úteku z NY/LA - zlý film, ktorý je obľúbený tým, aký je zlý a ten, kto to berie vážne, musí v serióznej filmovej diskusii pôsobiť nevyhnutne smiešne.

Jednoducho povedané: Cyber punk jak sviňa! Svojho času som si myslel, že Blomkampov Elysium ide na hranu toho, čo je ochotná v tomto žánri zobraziť hraná "západná" kinematografia (rozumej takmer všetko mimo japonského anime). Upgrade ide predsa len trochu ďalej. Je to povinná jazda pre sci-fi fanúšikov, no rozhodne to nie je žiaden klenot. Dokonca ani čistokrvný a priamočiary akčňák ako Dredd. Príbeh je predvídateľný, ale scenár sa dotkne dôležitých spoločenských tém. Nevravím, že sa im venuje povrchne, no nejde ani do hĺbky, pretože je tých tém veľa. To isté platí o remeselnej stránke filmu. Obsahuje niekoľko nevídaných akčných vychytávok, dokonca zopár inovatívnych spôsobov snímania, no nie sú také pamätné ako povedzme v Matrixe (čo je podľa mňa stále kráľ cyber punku západnej kinematografie) a zapadnú v šedi viacerých neveľmi originálnych postupov, filmových klišé, či nápadov požičaných z iných filmov. Upgrade je zaujímavý film, stojí za pozornosť v rámci sci-fi, hlavne v podkategórii cyber punk, no určite od neho nečakajte niečo prevratné, čo by výrazne posunulo žáner, či nebodaj diskusiu o etických otázkach prepojenia AI s ľudským telom. Neočakávajte ani zábavný akčný film. Upgrade si stojí niekde uprostred.

Hodnotenia v komentároch sa síce líšia, no dali by sa zhrnúť do dvoch bodov - pozitívneho a negatívneho - a v podstate s obidvomi súhlasim. Na jednej strane je ambiciózny projekt, pútavý cinefilný prierez desaťročiami dejín kinematografie, nielen "západnej", ale globálnej a to svedčí o nepopierateľnom autorovom rozhľade. Na druhej strane je Cousinsov egoizmus a povrchný analytický prístup prezentovaný unáhlenými závermi, generalizáciami postavenými na vlastných dojmoch, nákladnou výpravou za často zbytočnými zábermi lokalít spojených s podstatnými filmami a v neposlednom rade jeho neznesiteľným, arogantne pôsobiacim komentárom. Zaujímavé ako kvalitný slovenský dabing a preklad dokážu pozdvihnúť úroveň. Kebyže nevidím aj anglický originál, udelím o hviezdičku viac.

Ani sekundu som netušil, čo bude nasledovať a ako sa tento "prípad" vyvinie, teda príbeh ma udržal prakticky celú stopáž v napätí. To sa v súčasnej kinematografii takmer nevyskutuje. A to je len jedna zo známok kvality tohto noir majsterštiku.

Veľká príručka modernej kinematografie.