mm13

Taken, Drive, Ghost Dog, Man On Fire, Jacob's Ladder, Oldboy, Taxi Driver, Leon... na to, koľko mal toho chlapec za sebou, sa ešte celkom držal.

Nech sa Duncan Jones vyhovára na produkčné zásahy a sťažuje koľko chce, z výsledku je jasné, že sa nesústredil na príbeh, nedával tomu, čo by to potrebovalo, naopak, snažil sa z toho, bez ohľadu na čokoľvek, vytrieskať, čo chcel on - opulentné fantasy, ktoré by ústilo do ešte opulentnejšej ságy, ktorej on by bol Peťom, Fraňou aj Filipou zároveň. No, a tu máme výsledok. Po dejovej stránke rozbehnuté šikovne, spracovanie je ale na riadne zaucho. Nemal na to... a kope si vlastný hrob, že si to doteraz nepriznal.

3* v pomere k potenciálu takéhoto prístupu k takejto predlohe. Inak som sa ale na jednotlivostiach bavil za plné 4*. [70%]

Počas sledovania som sa skvele bavil, ale pocit, ktorý vo mne tento film vyvolal, ten príjemný nebol. Zaujímavý výkon. Pritom to nemá nijako objavnú kostru (nechýbajú ani zábery na skutočných aktérov na úvod záverečných titulkov), Gillespie sa ale s plávaním po hladine neuspokojil. Znepokojil, a to ja rád. Nutné podotknúť, že sa mohol oprieť o autentické výkony hereckého osadenstva, v rámci ktorého prestali byť samými sebou všetci do jedného. Čo je ale tiež aj zásluha režiséra, nie?

Vyhrali sa s tým, že až... a ja som sa na ich navijaku ochotne hompáľal od prvej sekundy po poslednú. Niektoré hlášky či režisérske nápady môžu ísť rovno do šlabikára neviazanej filmovej zábavy. Ani ich všetky neporátam, naopak hluché miesto predstavujú asi len dlhokánske záverečné titulky... pri ktorých sa sedieť neoplatí, pretože druhá potitulková scéna je o hovne (ale nepochybujem, že je taká schválne).

Mdlé.

V porovnaní s tunajšími "aziatmi" vidím asi len každý desiaty film onej proveniencie a predsa mi väčšina z nich príde ako produkt pásovej výroby. Konkrétne v tomto prípade stále spoľahlivej, pretože zaspať či si len odbehnúť sa pri tomto výlete medzi čínsko-kórejské gangy nedalo... ale rovnako tak nehrozilo, že po ňom od vzrušenia nezaspím.

(nie že by sme nemali nejaké tie informácie a predstavu, ale takto súhrnne aj s číslami, to už je iný level)

Vitaj, starý dobrý seriál. Už si nám aj celkom chýbal.

Rozumiem všetkému, ale nepomôžem si - nezaujímali ma. A to je Day-Lewis u mňa No.1 a na Vicky Krieps po tomto filme už nezabudnem a rád ju niekedy uvidím znova. Nehovoriac o mojom vzťahu k filmom o takýchto vzťahoch a ich variáciách. V tomto som sa ale rozplynúť a stratiť nedokázal. Možno, keby to Anderson celé vyrozprával z pohľadu Woodcockovej sestry, tak by to získalo nejaký ten priestor naviac, nadhľad, dynamiku...? Neviem.