Reklama

Reklama

Najsledovanejšie žánre / typy / pôvody

  • Dráma
  • Akčný
  • Komédia
  • Horor
  • Animovaný

Recenzie (422)

plagát

Batman vs. Superman: Úsvit spravodlivosti (2016) 

Uuf, veľmi zmiešané dojmy mám z tohto počinu. Také zmiešané, že na komplexné hodnotenie musím rozčleniť film na jednotlivé prvky s kladnou a zápornou polaritou. Najskôr teda moje subjektívne mínusy - stopáž (film by kľudne zniesol kratšiu minutáž, bez toho, aby sa hral na ďalšieho LOTRa3 aj so svojimi 4 koncami - na druhej strane, divák sa trénuje v trpezlivosti, vytrvalosti a disciplíne), digitálny odpad (totálna deštrukcia v závere rovnajúca sa účinkom výbuchu niekoľkých jadrových bômb je ešte monumentálnejšia než v Man of Steel, miestami som mal pocit, že nie som v kine ale na dvojkoncerte Rammsteinu s Motorheadom, neodporúčam pozerať ľuďom s epilepsiou), Doomsday (a.k.a. troll z Harryho Pottera krížený s Hulkom ako záporák preexponovaný a v podstate zbytočný). K menším mínusom dodám aj samotný koncepčný prístup, pretože tu je pekne vidieť, že snaha o skĺbenie realistického prístupu po vzore Nolanovho Temného rytiera s vyslovene komiksovým materiálom sa vzájomne bije. Určite by filmu nezaškodilo odľahčenie, menej pátosu a patriotizmu, snaha nebrať sa smrteľne vážne a umelo tlačiť na city, a hlavne to staré dobré - menej je viac. Klady - Ben Affleck a jeho Bruce Wayne/Batman je to najlepšie čo vzišlo z Dawn of Justice, sľubný potenciál do budúcnosti, vyhnem sa porovnávaniu s Temným rytierom Ch. Bale-a, pretože ich stvárnenie je odlišné, stačí len dodať, že Temný rytier patril do "nášho sveta", Batman patrí do toho fiktívneho. + Jeremy Irons ako Alfred, skvelá voľba po Caineovi. Lex Luthor v podaní J.Eisenberga je správne psychotický, balansuje na pomedzí Zuckerberga (The Social Network) a Jokera (Heath Ledger). Predstavenie Justice League prebehlo nenúteným, takmer nenápadným spôsobom, čo je ďalšie +. A napokon maestro Hans Zimmer dodáva v kooperácii s Junkie XL celému dielu gule. Hoci, na škodu, neprináša nič nové, čerpá len z námetu v Man of Steel, Batman theme zostáva nepovšimnutá, a Luthor theme sa až príliš ponáša na Sherlocka Holmesa. Vo výsledku sa jedná o priemer, na pilieroch ktorého bude môcť DC Universe stavať o niekoľko rokov.

plagát

Star Wars: Sila sa prebúdza (2015) 

Sila sa prebúdza a ja som s výsledkom spokojný. Páni tvorci zvolili z dvoch možných prístupov k sequelom (novátorský/schematický) pohodlnejšiu a menej rizikovú cestu a viac-menej sa držali vyjazdených koľají. Tak na jednej strane síce sledujeme "Novú nádej" 21. storočia, no zároveň si no. VII pripravila platformu pre dejovú gradáciu a variáciu do budúcnosti pre ďalšie generácie. Po formálnej stránke má všetko čo má mať a na čo je (bol) fanúšik SW zvyknutý, do bodky. Po obsahovej stránke sa nejedná o žiadne prekvapenie, ako už bolo xy krát zmienené, je to nová stará Nová nádej. Výtku by som vzniesol len voči poňatiu "dark side", to sentimentálne kopírovanie legendy akou je Darth Vader podľa môjho názoru nie je najšťastnejšia voľba, ale budiš, možno nás "Severus Snape" s tvárou Adama Drivera ešte prekvapí. Sila sa prebúdza a myslím, že z postele vstáva tou správnou nohou. P.S. určite to je menší prúser ako sequel, resp. prequel LOTRa v podobe Hobbita.

plagát

Brooklyn (2015) 

Jeden z lepších kúskov, ktoré ponúka súčasná, dobovo zasadená romantická dráma. Plynulé tempo netlačí na pílu, kontinuálne prechádza koloritom krajín na oboch stranách Atlantiku a predostiera klasickú zápletku žánru - 1 žena x 2 muži, no v tomto prípade nezdôrazňuje ani tak vzťah partnerský (ten je až na druhom mieste), ako skôr lásku k domovu, ku krajine, konfrontuje nostalgiu so zmenou, starý svet s novým a prináša posolstvo, že človek si môže zvyknúť na čokoľvek a čas zahojí aj tie najväčšie rany, hoci jazvy ostanú.

plagát

Spotlight (2015) 

Komorný snímok ocenený titulom "Najlepší film roku" podáva divákovi reálny obraz toho čo sa deje za oponou, pod vplyvom potláčaných sexuálnych pudov chorým inštitútom celibátu, no vonkoncom nie je len o spore žurnalizmus vs. cirkev, jeho myšlienka je oveľa spektrálnejšia, poukazuje na nekalosti, ktoré sa môžu odohrávať (nielen v sakrálnej oblasti) a o ktorých mnohí vedia, no obyčajní ľudia sú príliš malí na to, aby niečo zmenili a aby sa vzopreli systému, ktorý všetko nepohodlné odstráni a stopy zametie pod koberec. A v tom spočíva moc tohto filmu, je silný v obsahu, prevyšujúcom formu, a príbeh podsúva nenúteným spôsobom, poukazuje, konštatuje, nehodnotí, názor ponecháva na samotnom divákovi. Rachel McAdams potešila, Keaton obstojný, Ruffalo výborný. No Oscara za najlepší film r. 2015 by som mu neudelil.

plagát

Bola to divoká noc (2015) 

Absurdná zlátanina žánru párty komédií s vianočnou romantikou, prakticky bez príbehu, postavená len na situačných gagoch a Rogenovskom humore. Nie je to vyslovené peklo, ale ani žiaden vianočný zázrak. Vidieť to v podobnom stave, v akom sa nachádzali hlavní hrdinovia, by však iste bola o triedu vyššia zábava.

plagát

Deadpool (2016) 

Nemal som absolútne žiadne očakávania, pretože, úprimne, nejaký Deadpool ma nikdy predtým nezaujímal a vlastne som o ňom až donedávna ani nepočul, o to viac bolo moje prekvapenie väčšie a môj filmový zážitok umocnenejší. Deadpool nie je dokonalý film, dokonca môžme polemizovať o jeho zarážajúcom komerčnom úspechu a vysokom percentile, no na druhej strane, slovami hlavného hrdinu "I dont give a shit". Klobúk dole scenáristom - "they are the true heroes here", hlášky vyšperkované a perfektne načasované s popkultúrnymi odkazmi a často parodujúc svet superhrdinov, so štipkou násilia a sexu, a humor ostrý ako britva, to je ten správny pikantný Marvel cock-táájl, a aj preto prihliadnuc na to, že sa jedná o komiksový žáner a porovnávajúc ho s ostatnými dosiaľ sfilmovanými hrdinami Marvel univerza, nemôžem dať menej ako 4*. A už len kvôli potitulkovej scéne sa oplatí v kine posedieť o pár minút dlhšie. :)

plagát

Východiskový bod (2014) 

"Oko je bránou do duše" ako ústredná téma večnej polemiky striktne vedeckého a náboženského prístupu k problematike reinkarnácie, kde až hraničná životná lekcia spochybní piliere logických axióm a donúti na život nazerať z úplne iného uhla, podobne ako keď si nevidiaci červ neuvedomuje existenciu sveta. Môže byť aj človek v istom zmysle nevidiacim ? Neuvedomovať si existenciu "svetla" ? Záver necháva priestor pre vlastnú predstavivosť.

plagát

Steve Jobs (2015) 

Marketingové žvásty preložené vzťahovými záležitosťami odohrávajúc sa z pohľadu zákulisia a toho čo sa odohrávalo za oponou, a pritom vcelku nuda. Pre obdivovateľov Jobsa, fanúšikov "jabĺčka" a znalcov tematiky to môže byť obstojné, ba priam remeselne úžasné, no pre nezainteresovaného diváka ide len o veľmi priemernú konverzačnú drámu. M. Fassbender výborný. Verzia z r. 2013 sa mi však pozdávala viac.

plagát

Iracionálny muž (2015) 

Vďaka Woodyho štýlu rozprávania to opäť pôsobí nadľahčene ako jedna epizódka zo života človeka na letné sobotné popoludnie. Hoci sa príbeh ukrýva pod pláštikom filozofie a balansuje na pomedzí Kanta a Kierkegaarda, teda typického konfliktu morálnych zábran a slobody vôle a ich vzťahu k zmyslu života, kľúčovým okamihom je tu karma a samozrejme rad (ne)šťastných udalostí. Nie tak dobré ako Kúzlo mesačného svitu, no stále lepšie ako Jasmínine slzy.

plagát

Fargo (2014) (seriál) 

1. séria zhrnutá zopár slovami - "Ou JA ? óóó Jáá." Skvelé skĺbenie kriminálnej zápletky, čierneho humoru, trefne voleného soundtracku ku každej epizóde, s herecky sa predbiehajúcimi kolegami M. Freemanom a B.B.Thortonom, na pozadí zasneženého prostredia amerického severozápadu pod pláštikom skutočných udalostí, ktoré boli z úcty k zomretým popísané presne tak ako sa stali ... určite na mňa urobila oveľa lepší dojem ako jeho filmový vzor. Update k 2. sérii - "Ok then !" chcelo to zopár úvodných epizód, kým som sa dokázal preniesť z pôvodného príbehu k novému, a hoci ubudlo čierneho humoru, stratilo sa pôvodné "severské" kúzlo, i tak sa podarilo tvorcom vykúzliť prakticky z ničoho veľmi kreatívne a zábavne poňaté (ne)pokračovanie.