Reklama

Reklama

Najsledovanejšie žánre / typy / pôvody

  • Dráma
  • Dokumentárny
  • Komédia
  • Krátkometrážny
  • Animovaný

Recenzie (132)

plagát

Nebo a peklo (1963) 

7,5/10 V kategórii "krimi so sociálnym podtextom" je o chlp lepší Nomurov Hrad z piesku, asi preto, že viac smrdí ľudským pachom, kým Kurosawovo Nebo a peklo (ako je to vlastne u neho zvykom) "filmovosťou".

plagát

Gejša (2005) 

4,5/10 Kompromisy sú presne to, čo tomuto filmu najviac ublížilo (hereckým ansámblom počnúc, cez stret hollywoodskeho prístupu a východoázijskej kultúry, až po samotné sfilmovanie na hranici gýča). Oceňujem odvahu režiséra, že do takéhoto ambiciózneho projektu vôbec vstúpil, a pokúsil sa z neho v rámci možností vyťažiť maximum. Problematická je však cieľová skupina - pre radového diváka z Východu je (predpokladám) Marshallov film ťažko stráviteľný, pre radového diváka na Západe (napriek snahe tvorcov) ťažko pochopiteľný - zaujať mohol jedine povrchných hľadačov exotiky.

plagát

Sám v temnote (2005) odpad!

Nie je to síce úplná filmárska žumpa, stále je to však dosť mizerné na to, aby človek neľutoval 20 miliónov dolárov stratených v hlbokej temnote. Uwe Boll si cieľavedome buduje imidž najopovrhovanejšieho režiséra, ale na rozdiel od céčkových filmov z rokov 50' až 70' jeho filmom chýba ten zvláštny šarm a nadhľad, vďaka ktorému som schopný dopozerať ich až do konca. "Alone in the Dark" je bohužiaľ len bezprízorná zlátanina bez kúska duchaplnosti, pri ktorej sa budete znechutene čudovať, ako sa dá vcelku sľubný koncept zabiť (pôvodnú hru som nehral, neskamarátil som sa s ovládaním).

plagát

Krásný Antonio (1960) 

7,0/10 Trvalo mi celý jeden deň (!), kým som pochopil že samotný príbeh je v tomto prípade možno to najmenej podstatné (holt mal som si o ňom najskôr niečo zistiť). Celý film je len zámienkou na zdrvujúcu kritiku pokryteckej spoločnosti, s ktorou Pasolini (podieľal sa na scenári) bojoval celý život.

plagát

Velká rozhlasová revue (1938) (TV film) 

9,0/10 Áno, je to reklama. Ale mimoriadne chytľavá. Keď si naviac uvedomíte, koľko roboty muselo zabrať rozhýbanie figúrok a synchronizácia reči(!), je čokoľvek pod päť hviezdičiek (boho)rúhačstvom.

plagát

Zeitgeist: The Movie (2007) 

4,0/10 Hodnotenie zodpovedá tomu, že Zeitgeist sám o sebe neprináša nijaké originálne/pôvodné myšlienky, nápady či dôkazy, ktoré by nepochádzali z iných "alternatívnych" zdrojov - dokáže ich len lepšie spropagovať. Druhým výrazným nedostatkom je úplná ignorácia protiargumentov k uvádzaným tvrdeniam, Viac ako dve hviezdičky nemôžem dať najmä kvôli prvej časti, ktorá je donebavolajúcim paškvilom [POZOR, SPOILERY!]. Jedným z leitmotívov tejto časti je spochybniť Ježiša Nazaretského ako historickú osobu. Budiž, ale tvrdiť, že JK neexistoval, pretože ho spomínajú iba štyria historici, z ktorých jeden je "podvrhom" a vzápätí sa "zabudnú" spochybniť zvyšní traja (medzi inými aj Tacitus, čo je jeden z najhodnovernejších zdrojov o histórii staroveku vôbec), je minimálne obzvlášť zarážajúce, rovnako ako ignorovanie iných dobových dokumentov a archeologických nálezov. Ešte viac ma vytočilo odsudzovanie kresťanstva a Biblie [nie, nie som kresťan, ani zďaleka], pretože sú založené na údajnom mýte (život JK). Ibaže, existuje vôbec náboženstvo, ktoré je založené vyslovene na historických udalostiach? Je používanie mýtov dôvodom na znevažovanie (akéhokoľvek) náboženstva? atď. Zeitgeist robí v podstate tú istú chybu, ktorú vytýka svojej "opozícii" - nadmieru používa účelovú manipuláciu. Komentovať ostatné časti sa veľmi neodvažujem, nakoľko sú pre mňa oblasti fyziky, politiky a ekonómie trochu cudzie. Aj keď aj tu má uvádzaná teória občasné trhliny - WTC: pre zamestnancov obyčajný pracovný deň vs. v troskách sa nenašli žiadne elektronické prístroje - to niekto vysťahoval tri mrakodrapy úplne bez povšimnutia? Aby ste ma nechápali zle - netvrdím, že konšpiračné hypotézy sú totálne pomýlené - miestami majú možno väčšmi hlavu a pätu než správy tlačových agentúr - len by mohli byť dôslednejšie vo svojich teóriách, a neprezentovať sa ako "svätá pravda".

plagát

Bobby Deerfield (1977) 

5,0/10 Naskytuje sa tu zaujímavá paralela medzi hlavným hrdinom a tvorcami filmu - obaja by možno aj chceli niečo (vy)povedať, ale vôbec nevedia ako. Divák tak sleduje len akýsi príbeh-nepríbeh, romancu-neromancu, a v mnohých prípadoch aj za absencie čo i len štipky napätia a sympatií k postavám. Je to síce klišé, ale predsa - sledovanie filmu sa dá porovnať s popíjaním šampanského bez bubliniek. Potom, asi polhodinu pred koncom, dostane zrazu príbeh nečakaný spád, a nejaké bublinky sa nakoniec našťastie objavia.

plagát

Útek do divočiny (2007) 

7,0/10 Asi najslabšie štyri hviezdičky, aké som zatiaľ udelil. Hoci sa tak film tvári, nejde o žiadny novodobý mýtus o hľadaní slobody, či mladíckej revolty, ale o exkurziu do prírodných krás, fauny a scenérií onoho svetadiela. Chýbajú len kontakty na cestovné kancelárie. McCandlessov životný príbeh pritom ponúka toľko iných možností, či už o zamyslení sa nad slobodou, alebo ukázať na tenkú hranicu medzi hrdinstvom a hlúposťou. Bohužiaľ sú tieto vedľajšie nitky vo filme mierne pridusené (ale ruku na srdce, mohlo to dopadnúť aj horšie), a ako-tak je zdôraznená len jeho závislosť na civilizácii a jej vymoženostiach.

plagát

Ordinácia v ružovej záhrade (2007) (seriál) odpad!

Zo zvedavosti som si počas prestávky vo futbale (ME 2008) prepol na toľko diskutovaný seriál. Vyššia moc zariadila, aby som zachytil pána ministra financií a jeho kázanie o eure - tých pár minút jeho vystúpenia by bohate stačilo na špeciálne vydanie niektorého humoristického časopisu (veď aj to je spôsob ako propagovať euro, nie?). So sebazaprením (alebo zo šoku?) som daný diel dopozeral do konca, a mám pocit, že som videl v podstate celý seriál. Napriek krátkemu trvaniu vo mne stihol vyvolať ťažkú existenciálnu krízu s leitmotívom "Kde to vlastne (preboha) žijem?", keď niečo také prvoplánové a (nebojím sa povedať) amatérske dokáže pritiahnuť k obrazovkám toľko ľudí (vrátane mojich blízkych). Ešteže po rokoch ostane "Ordinácia" zapísaná iba v rebríčkoch sledovanosti, a nie v pamäti divákov...(alebo je to naopak, ešte tragickejšie?...)

plagát

Silip (1985) 

5,0/10 Huh, taký nepomer medzi obsahom filmu a jeho technickým prevedením som jakživ nevidel. Takmer mýtická alegória o ľudskej spoločnosti, krajina plná piesku a mora (ale hlavne piesku), čo viac potrebujete na dobrý film? No, je toho dosť. Som ešte ochotný privrieť očko-dve nad hereckými výkonmi (ostatne, sotva to boli profesionáli, a celý film bol robený doslova "na kolene"), pokrivkávajúcou naráciou, ale sakra, aspoň občas mohli pretrieť objektív kamery a zbaviť ho fľakov!!! (alebo ho vymeniť). BTW, navrhujem zmeniť "Horor" v popiske za "Soft porno".