Fajolo

Celý film som si opakoval otázku "prečo?" a dúfal, že sa dozviem odpoveď. Zaujímalo ma hlavne, prečo tí ľudia proti sebe bojujú, ale žiadneho vysvetlenia som sa nedočkal. Dokonca mám pocit, akoby scenárista rezignoval na akúkoľvek zrozumiteľnosť a uveriteľnosť a naschvál to napísal tak, aby to vyzeralo ako z prsta vycucaný príbeh. Prečo to tak urobil? Neviem.

V niečom to pripomína prvé Formanove filmy. Akoby sme sledovali celkom obyčajný, neštylizovaný život postáv filmu. No kým u Formana napokon prevládne komika založená na trápnosti, tu sa dej zamotáva na nedorozumeniach a hlúpych chybách a pomaly speje k tragédii. Tak pomaly, že k skutočnej tragédii nakoniec nestihne dôjsť.

Maďari sú ďobrí filmári a toto bol zase jeden maďarský film na skvelej remeselnej úrovni. Na film podľa skutočnej udalosti to bolo aj dosť dramatické, aj trochu romantické, až mám podozrenie, scénarista tú skutočnosť trochu prifarbil. Ale budiž, nie je to veľká chyba. Ak to vôbec bola chyba, lebo to možno bolo presne takto. Iné mi vadilo viac - to, že hlavný hrdina je taký klaďas, že aj Limonádový Joe mu môže závidieť. A jeho protivník bol zase riadne slizký podrazák. V paródii by to nevadilo, ale tento film sa tváril úplne vážne. Alebo som ho vôbec nepochopil. A ešte jedna vec mi udrela do očí. Hlavný hrdina je maďar a hlavný zloduch je rakušan. A to sa netýka len tých dvoch. Maďari v tomto filme sú tí slušní, pracovití a progresívni, zatiaľ čo rakušania (česť výnimkám) sú povýšeneckí, intelektuálni lenivci a najradšej zo všetkého ponižujú maďarov. Takéto rozdelenie etických rolí v umeleckom diele by sa dalo chápať v prvej polovici 19. storočia, ale po rakúsko-uhorskom vyrovnaní už bolo zbytočné a dnes, po vyše 160-tich rokoch je neskutočným anachronizmom.