Arkanoid

Klasické typy vojakov, niečo z vojenskej taktiky, heroizmu, sem-tam suchý britský humor, ktorý však situáciu veľmi neodľahčuje. Bezmocné zúfalstvo v malom. Odsúdenie vojny absentuje. Film je hlavne o jednej bitke s nutnými rýchlymi rozhodnutiami na pozadí napätej atmosféry možnej blízkej smrti. A to je dotiahnuté na maximum.

Taký poctivý kus nefalšovaného nihilizmu a cynizmu sa len tak ľahko nevidí. Obsahová a režijná genialita sa nesie v románovej štruktúre príbehu, akú som videl len v Breaking Bad. Tomuto seriálu sa podobá aj prerodom hlavnej postavy. No kým Waltera Whitea ovlyvňovala hlavne narastajúca moc, v Danielovi Plankiewovi narastá mizantropia vplyvom jeho sklamania z ľudí, ktorí ho ovplyvnili, je mu jedno, či mu chcú poškodiť, využiť ho alebo len od neho odísť, každé ďalšie sklamanie v ňom prebúdza čoraz väčšiu nenávisť k ľudskému pokoleniu ako celku a čoraz viac sa uzatvára. Tento film vás donúti ešte dlho po jeho skončení rozmýšľať o hlavnej postave, a tak reflektovať svoje vlastné sklamania a túžby. Best of P. T. Anderson, Daniel Day-Lewis and Paul Dano. Masterpiece.

Z poctivej tortúry vykonávanej s láskou môže vzísť len pravda a nič než pravda. Účel film splnil, vykreslenie nespravodlivých vykonštruovaných procesov, kde sa zlo zobúdza a dáva vyniknúť chamtivým zákerným sviniam, ak všetci dobrí mlčia, sa podarilo. Chápem výpovednú hodnotu tohto snímku, aj pridanú hodnotu a význam v dobe vzniku, ale tvorcovia nevytvorili nič prekvapivé, čo by ma zdvihlo zo stoličky alebo na ňu prikovalo, ani hodné väčšieho zaujatia zafixovaním očí na obrazovku a so žiadnou postavou mi nedovolili stráviť toľko času, aby som ju nebral len ako schematické zobrazenie danej doby. Len kvôli závažnej téme nebudem udeľovať plné hodnotenie. Keby som nebol filmový fanúšik, na tento film zabudnem hneď po prvom pive.

Tarantino vybral napätie a úvahy z Reservoir Dogs a The Thing, skombinoval zo svojimi geniálnymi dialógmi a spoľahlivými, no vo väčšine prípadov výbornými a veľmi vydarenými hereckými kreáciami všetkých zúčastnených hrajúcich postavy, kde väčšina skrýva tajomstvo alebo aspoň vlastnosti a podal to vďaka svojmu rozprávačskému umu, kde pred postavami aj divákom zámerne skrýva informácie, pritom z diváka nerobí hlupáka a rozumne dávkuje napätie aj pomocou svojich kapitol v divácky veľmi atraktívnej forme, v ktorej vyniká aj výrazný Morricone. Opäť prezentoval svoj charakteristický, fanúšikmi milovaný rukopis a zároveň znova vytvoril niečo, čo tu predtým nebolo a tak vznikol ďalší jeho výrazný zárez do sveta kinematografie.

Hviezda za výkon Struana Rodgera, vďaka nemu sa je načo pozerať. 2 scény sú málo, aby sa interpretácia Django Unchained dala brať vážne, navyše keď tu absentuje atmosféra pôvodného filmu a režisér tam nevtlačil žiadny svoj zaujímavý výrazný autorský rukopis. Ak vôbec nejaký má.

Modernejšia verzia Popolušky potešila vhodne vybranými hercami, vkusnými interiérmi aj exteriérmi, z ktorých dýchala doba 50ych rokov minulého storočia talianskeho Ríma, celkom slušnou kamerou a čo je hlavné, láskou k točenej látke. Avšak dojem kazili trápne kecy sestier, zdĺhavosť spôsobená viacerými menej podstatnými odbočkami od hlavnej dejovej línie, ktoré mali za úlohu rozšíriť charakter a záujmy Popolušky a princa, no v konečnom dôsledku vyšumeli do prázdna rovnako ako princove emočne, ale nie logicky odôvodnené správanie (ako inak, vzhľadom na príbeh) ku koncu filmu aj prepálený záver. Týmto filmom som sa chvíľu nechal unášať, ale určite ma nestrhol.

Podľa názvu som očakával rozpoltenú osobnosť, ktorá holduje dosť intenzívne určitým závislostiam, no dostal som dobrú dušu s brilantným mozgom s celkom častými zastávkami v jej hlave. Pár vybočení zo slušného života je spomenutých, ale nie je im venovaná nejaká významná pozornosť. Seriál sa točí hlavne okolo Da Vinciho a mocných vo Florencii, Ríme a Taliansku 15. storočia. Postavám na začiatku chýba hÍbka, získavajú ju až v priebehu seriálu, no intrigy, manipulácia a aj postavy viac bavia v Borgias, ktorých rozmach sa začal ešte za Leonardovho života. Jednotlivé epizódy majú charakter ako kriminálne prípady, kde geniálny detektív so svojimi citeľne menej inteligentnými pomocníkmi, korí sú tam, aby mohol detektív vysvetľovať, čo robí a inak je ich funkcia krovie, vyrieši záhadu a na konci sú všetci šťastní. Tu je tou záhadou chýbajúci vynález, ktorý by mohol pomôcť vyriešiť určitú situáciu. V tomto seriáli, pri riešení takýchto záhad a niekedy aj mimo nich vyniknú surreálne obrazy a predstavy v Leonardovej mysli, ktoré momentálne nemajú na seriálovom poli obdobu. Tvorcovia si našťastie, aj keď neskôr, uvedomili zbytočnosť krovia a začali ho rozvíjať a dávať mu väčšiu hodnotu. Zamrzí aj krátke využitie zaujímavých postáv ako napr. Dracula. Seriál nie je číslo 1, ale určite má čo ponúknuť. Hodnotenie za série I.-II. 80%. III. séria: časti 03x01 - 03x02: Do seriálu zavítala nová atmosféra. Šialená brutalita, ťaživý smútok a prehlbujúca sa mizéria. V oboch častiach zomreli postavy, ktoré mohli mať ešte zaujímavý vývoj, ale ich smrť má na zvyšné postavy väčší emocionálny dopad, ako by mohol mať rozvoj ich charakteru. Navyše šlo o postavy, ktoré by ďalej slúžili len ako pomoc dôležitejším postavám, čiže ťah scenáristov je logický a správny, keďže takto poslúžili viac. Leonardo prvýkrát nestíha vymyslieť niečo geniálne a bezbranne sa necháva unášať novovzniknutým peklom, snaží sa len prežiť. Seriál Da Vincis Demons sa ani v tretej sérii nezbavili veľkej dávky predvídateľnosti, vďaka čomu môžu v hodnotení figurovať len na pozícii lepšieho, nezabudnuteľného béčka.

Seriál o antihrdinoch, ktorí svoje superschopnosti využívajú k osobnému prospechu ako stvorený pre generáciu Y. Plné originálnych zápletok, čierneho humoru a neotrelých hlášok. 4. a 5. séria zabili originalitu tuctovými klišé a nudnými postavami. Opäť jeden z prípadov, kedy sa tvorcovia snažili z konceptu vyťažiť čo najviac a s úbytkom kvality to k prospechu rozhodne nebolo.

Reálne nečiernobiele charaktery vo svete preplnenom intrigami, kde si každý uvedomuje svoje miesto a podľa toho manipuluje s ostatnými. Logické úmrtia postáv, z ktorých cítiť, že naozaj žili, a nie sú len bábkami tvorcu, môže tomuto seriálu závidieť aj Game of Thrones. Škoda predčasného ukončenia, seriál si uchovával vysokú kvalitu každou časťou.

Koľkokrát zradíš, aby si prežil? Predávaš svoju tvár a s ňou strácaš aj kúsok po kúsku svoju dušu. Dostaneš za to pozornosť, s ňou aj nepokoj, prepychový dom, ale nie domov, slávu, ale nie rešpekt, veľa žien, ale žiadnu lásku. Aj taký asi bol život v nacistickom Nemecku. Skvelý Klaus Maria Brandauer v úlohe nejasného charakteru herca, ktorý v sebe potláča hodnoty, aby žil.