evulienka3

Osobne by sa mi to viac ako do kategórie dráma a triller, skôr hodilo do kategórie veľmi čierna komédia. Musím však úprimne povedať, asi som čakala viac. Nijako ma to neoslnilo, ten príbeh zadrhával a nesadlo mi to. Všetko to, ale samozrejme výdatne kompenzovala Isabelle. Bez nej by to asi bolo len za tri...

Príbeh manželského páru Brigitte a Xaviera, ktorý po rokoch strávených na býčej rodinnej farme už upadli to akéhosi stereotypu. Brigitte sa preto rozhodne "vyhodiť si z kopítka" dvojdňovou návštvou Paríža. Jej pôvodné zámery však nedopadnú najlepšie. Situácia sa ale zmení vo chvíli, keď stretne fešného vysokého Dána. Nuž nenadarmo sa hovorí, že keď ste chorí navštívte lekára...Milý, príjemný, oddychový film s exkluxívnym hereckým obsadením.

Bolo mi jasné, kam to celé smeruje a ako to dopadne, ale aj tak sa moja romantická duša slzičke v závere neubránila. Zaujímavý príbeh, aj keď nie možno tak námetom ako skôr spracovaním a hereckými výkonmi. Obyčajné a uveriteľné, ako zo života. To ja môžem. Mimochodom Mikkel chcem ťa poprosiť, okamžite prestaň tak sakramentsky dobre hrať, lebo ja už vážne voľné miesto v topke nemám. Tak.

Na Exodus som narazila úplnou náhodou, pri prekladaní programov. Musím povedať, že ma zaujal a preto som pri ňom zostala. Ako však postupne ubiehali minúty, dobrý prevý dojem sa začal vytrácať a záver som dopozerala už len zo zotrvačnosti. Rozsahom spracovania problematiky, by som film prirovnala k britskej sérii The Promise. Tu však akákoľvek podobnosť končí, nielen preto, že Promise je pohľadom z tej opačnej strany, ale aj hlavne z pohľadu pútavosti príbehu. Z historického hľadiska ani v jednom prípade nesúdim a myslím, že je vlastne len vecou osobného názoru a preferencií na čej strane bola "pravda" ak vôbec nejaká jednoznačná pravda niekedy existovala či existuje. Jedno však viem určite, britský filmový"nevlastný súrodenec" vyhráva jednoznačne na všetkých frontoch.

Miestami mi to prišlo ako paródia na to a potom zasa na niečo iné. Raz hore, raz dole. Začiatok ma bavil a čakala som čo príde, ale mám pocit, že sa to stále točilo v jedenom kruhu a k záveru som sa už tešila, že je koniec. Olivera mám rada, ale toto mi nie úplne sadlo, ale možno som len neodhadla ten správny moment.

Jedna z bábušiek to povedala krásne: " Keď sa dívate do mláky, niekto v nej uvidí oblohu, niekto sám seba a niekto v nej nevidí nič." Podobne je to s Černobyľom. Niekto v ňom vidí len rádioaktivitu, choroby a smrť, oni vidia domov a svoj život.

Uf, naozaj drsná rozprávka na dobrú noc!

Priznám sa, od druhého celovečerného filmu Nicolo Donata som čakala viac. Nedá sa však ani povedať, že by Fuglene over sundet bol vyslovene sklamaním. Príbeh bol dobre napísaný aj natočený, avšak na druhú stranu v ničom výrazne nevynikal. Potešilo ma herecké obsadenie, ktoré ako takmer vždy hralo skvele. Za zmienku určite stojí fakt, že starý rodičia Davida Dencika (vo filme hrá hudovníka Arneho), ktorý mali židovský pôvod, tiež kedysi utiekli v roku 1938 z bývalého Českoslovenka (Liptovský Mikuláš) do Švédska so strachu pred nacistickým režimom.

Herec celým menom Dirch Hartvig Passer sa narodil v roku 1926 v Dánsku. Preslávil sa ako zabávač, napriek tomu, že v súkromí bol veľmi hanblivý a uzavretý. Pôvodne mal byť námorníkom avšak kvôli morskej chorobe sa tejto kariéry vzdal. V roku 1950 vytvoril kabaretné duo s Kjeldom Petersenom. Po jeho smrti v roku 1962, ktorá ho veľmi hlboko zasiahla, sa na päť rokov stiahol do ústrania. Znova začal vystupovať v roku 1967. Preslávili ho hlavne jeho skeče, ako po rusky hovoriaceho klauna. Jeho kariéru predčasne ukončila jeho smrť. Skolaboval priamo na javisku. Zomrel v roku 1980 vo veku 54 rokov. Dáni ho milovali a dodnes milujú. Toľko som si vygooglila. Milujem filmy s príbehom, a tento ho má hneď v niekoľkých rovinách. Nie som si istá či by film na mňa pôsobil rovnako, ak by som nepatrila k ľuďom, čo si radi zapátrajú a zisťujú súvislosti. Tí ktorí si tú námahu dajú, budú v tomto filme odmenený dvojnásobne. Znalosť istých faktov je totiž pri tomto filme obzvlášť zaujímavá. Napríklad, keď sa vo filme spolu s Nikolajom objavuje postava jeho otca Prebena, ktorý spáchal samovraždu, keď mal Nikolaj 8 rokov, či keď si uvedomíte, že to dieťa, ktoré v postave Dircha hrá, je vlastne on sám a hovorí o svojom mladšom bratovi...Alebo tie prestrihy striedajúce reálny život zo skečmi z predstavení. Niekedy povedia viac, ako tisíc slov. ...Film Dirch veľmi citlivo, miestami aj veľmi intímne vykresľuje osudy tohto smutného dánskeho klauna. Úlohy samotného Dircha sa ujal už spomenutý Nikolaj Lie Kaas a ja musím povedať, že z jeho herectva v tomto filme som doslova padla na zadok. Majstrovský kúsok. Druhá poklona patrí režisérovi Martinovi Zandvlietovi, za to že zrežíroval životopisný film hodný tohto pomenovania. O Dirchovi som nemala ani potuchy, ale už mám a okrem Dánov ho milujem už aj ja, alebo jeho predstaviteľa? No, to nechajme tak...

Štýl Todda Haynesa je mi akýsi cudzí. Nech akokoľvek oceňujem obsahovú prepracovanosť ako dokonalú fresku danej doby a spoločnosti, účinok príbehu ako celku bol na mňa takmer nulový. Takí sme boli, takí sme a dlho aj budeme...len rok a okolnosti sa zmenia.