evulienka3

Amen, you wonderful priest.

Chalanisko v hlavnej úlohe hral skvele, to bude jedna z vecí, ktoré si z tohto filmu určite zapamätám. Mám však obavy, že všetko ostatné zabudnem veľmi rýchlo. Nevadia mi obyčajné príbehy, skôr naopak. Žiaľ tento pre mňa nemal v sebe nič osobité, čím by ma výraznejšie upútal, ako to bolo napríklad v prípade holandského filmu Jongens. Rozhodne však čas strávený s týmto filmom nebol stratený.

Nádherne natočné, skvele zahraté. Nemám viac čo dodať.

Tie decká v tej pohode naozaj boli, len ten film akosi nie. Jeho hlavný problém bol pre mňa zodpovedaný v samotnom filme veľmi výstižne, odpoveďou na otázku syna, prečo jeho lesbické matky pozerajú gay porno... Príliš strojené, príliš sterilné, príliš americké. Jediné čo ma bavilo bol alfa samec Mark Ruffalo. Plne súhlasím s názorom emmy 53... vyfláknout se na Marka to sa vážne nedelá!!!

Až na toho polročného novorodenca sa mi to naozaj páčilo. Určite sa nájde zopár takých, ktorí budú tvrdiť, že zase vyplakávajú, ale ja tento problém nemám, naopak si myslím, že isté veci treba neustále opakovať, aby boli konečne pochopené, či sa to niekomu páči, alebo nie. Teším sa na druhú časť!....a aj po nej zostávam pri pôvodnom hodnotení, i keď si myslím, že by si príbeh z druhej časti zaslúžil oveľa väčší priestor a prepracovanejší štýl.

Rosie, Lorenz a Sophie. Matka, syn a dcéra. Tri postavy, tri rôzne osudy. Všetky tri dokonale vykreslené a s vlastným osudom, ktoré by bez problémov dokázali fungovať aj ako samostatné príbehy. Problém vidím v ich spojení. Každému z nich totiž v rôznej miere niečo uberá či pridáva a výsledok potom pôsobí prepchatý zároveň však paradoxne aj nedopovedaný.

Hm, zvláštne nevyrovnaný film. Z hľadiska vyšetrovania mi dosť pripomenul Občana X, jednoducho režim nepustí. Lenže problém filmu nespočíva v režime, ale v scenári, ktorý toho do filmu veľa napchal, zároveň z neho, ale aj veľa vynechal. Nedokážem sa zbaviť dojmu, že to vynechané, by tam sadlo oveľa viac. Tak za to bodík dolu. Inak však čo sa týka atmosféry, ma film dokázal neuveriteľne vtiahnuť a to hlavne z hľadiska pocitovosti, čo je u mňa obrovským plusom. Hlavne postava Ákosa Rétiho bola skutočne skvele zvládnutá, až mám pocit, že to bolo na úkor Pála Bognára aka Pétera Kovácsa, ktorá stále zostávala akosi v úzadí napriek tomu, že sa vo filme začala objavovať pomerne skoro a aj často. Nuž ale to zrejme súvisí s tými vyššie spomenutými scenáristickými nedostatkami...no nevadí, ja si to čo ma ešte z príbehu zaujíma niekde vyčítam...

..."Take on me, take me on....."...sakra škoda, že tu nie je po ruke šestka!

...No Grace I dont think you are crazy at all. You just get the wrong Kevin...

Tento film zrejme skutočne napĺňa prívlastky typu "obyčajný" či "červená knižnica". Priznávam sa však, že tí dvaja ma tak chytili za srdce a tak to na obrazovke medzi nimi fungovalo, že to v konečnom dôsledku zafungovalo aj na mňa. Nepoznám nič príjemnejšie, ako zaspávať s hrejivým pocitom na srdci.