Exodus

Po Veľkom žiali z roku 1966 opäť film zo židovskou otázkou a jej územnými právami na Blízkom východe. Tentoraz ale menej vojnový, viac sa tu rozoberá otázka práv, spolunažívania s Arabmi a vynucovanie si územie z područia Britov. Aj keď mu nemožno uprieť punc veľkofilmu s niektorými známymi hereckými menami, jeho obrovitánska stopáž ho predurčuje k početným hluchým miestam, ktoré vyslovene nudia. Neviem, do akej miery sa príbeh zhoduje s historickými reáliami, ale z takto nakrúteného filmu sa mi nepáčil prístup Židov - otvorený vzťah k násiliu, lži, krádeže, podvody a teroristická činnosť. Koniec je lepší, prináša aj pár dobrých myšlienok, ale celkový dojem výrazne nemení. (02.02.2019)

"Všetko záleží na rozhodnutí Londýna..." Film Exodus som túžil vidieť už veľmi, veľmi dávno. Niekedy v 90.-tych rokoch som si kúpil cd výberovku filmovej hudby a jedna z tých skladieb niesla názov Exodus. Hudba k filmu je nádherná, zamiloval som si ju a bol som samozrejme zvedavý i na film. Ten sa ku mne dostal až roku pána 2016, určite o viac ako 20 rokov neskôr. Dĺžka filmu určite mnohých vystraší a ani sa nedivím. Film má v polovici dokonca prestávku, tá však na českej stanici AMC nabehla iba na 2 sekundy. Popravde úvod je dosť rozťahaný, ale druhá polovica po príchode Židov do Palestíny je o dosť záživnejšia. Film objasní postavenie Židov po vojne, ich snahe o vlastný štát, ale i nenávisť k Britom, čo ma prekvapilo. O nejakých incidentoch som počul, ale nevedel som, že nenávisť Židov voči Britom bola až v takom rozsahu. Nebudem klamať, že film ma lákal hlavne menom Paul Newman. Robil čo mohol, ale občasný pocit nudy nezahnal. To však nebude jeho chyba. Tvorcom jednoducho veľkoleposť a rozťahanosť projektu prerástla cez hlavu. 60%. (01.05.2016)

Pozadie vzniku štátu Izrael formou výpravnej epopeje klasického hollywoodskeho strihu. Niekoľko silných miest nestačí pokryť rozpačitosť výsledku spočívajúcu v odťažitom spracovaní príbehu a postáv a nasilu pridanej ľúbostnej línii. Emočný chlad vanúci z filmu zrejme vyvolali aj medializované spory medzi režisérom Ottom Premingerom a Paulom Newmanom (podáva dosť nepresvedčivý herecký výkon) počas nakrúcania. Na druhej strane ide o zaujímavú dejepisnú obrázkovú čítanku, ktorej nevadí ani takmer 3 a 1/2 hodinová dĺžka. Film prostredníctvom príbehov postáv z lode, ktorá za pomoci triku a medzinárodnej publicity preplaví 600 Židov z cyperského internačného tábora do Palestíny, predstaví odbojové hnutie za vznik Izraela. Nevyhne sa pri tom ani kontroverznému fanatickému spôsobu boja Židov za nezávislosť (teroristické bombové útoky na britské civilné aj vojenské objekty). 70% (28.11.2005)

Velmi dobře technicky zvládnutý film s pár silnými momenty... samozřejmě typově poplatný době svého vzniku. V současnosti už by přílišná délka byla na škodu, hudba by stačila minimalistická... O co ale hlavně v tom filmu jde, je samotný příběh, pro který jej stojí za to vidět i po tolika letech od doby jeho vzniku... (23.06.2013)

Více než tříhodinové drama (podle románu L.Urise napsal scénář vynikající D.Trumbo) se vrací dějově do roku 1947, kdy bylo v OSN odhlasováno rozdělení Palestiny, a mohl tak vzniknout novodobý izraelský stát. Ať už film znechutí antisemitu, nebo nadchne sionistu, zůstává především silným příběhem o lidech, kteří po hrůzách holokaustu získali svobodu a vlast. A ústřední hudební téma Ernsta Golda pozná každý, kdo se někdy jen otřel o filmovou muziku. (01.02.2007)