Themyth

Jedná sa o jasnú kresťanskú agitku. Na druhej strane filmárska dokonalosť, strhujúca, priam magická atmosféra a mimoriadne presvedčivo zahrané postavy tohoto snímku sú bez akýchkoľvek pochybností.

Tomuto filmu udeľujem 3 body. Na jednej strane samotný dej veľmi trpí plytkými dialógmi, svojou vlastnou predvídateľnou dejovou líniou a až priveľmi jednoduchým ľudovým humorom, ako konieckoncov väčšina Troškových filmov, na strane druhej pozitívnym faktom je že tie jednoduché vtipné hlášky účinkujú pozitívne dodnes a samotný ľudový humor filmu už stihol v našich končinách zľudovieť. K filmovému plusu pridávam fakt, že bol prvým z tejto trilógie a ostatné dva diely boli ešte viac predvídatelnejšie a už menej nápadité. Vychádza mi z toho priemer. Ak by sa vám tie 3 body zdali priveľa, odporúčam férovo si priznať, koľko podstatne horších komédií sa urodilo na Slovensku alebo v Čechách za posledné roky.

Okrem faktu, že Scorsese je majstrom filmového remesla pokiaľ ide o celovečerné hrané filmy takisto platí, že nakrúca perfektné dokumentárne filmy. Raz za niekoľko rokov tu máme od neho vždy nejaký zaujímavý dokument čo sa týka námetu, obsahu, či spôsobu spracovania. Scorseseho hudobné dokumenty majú v sebe niečo špecifické. Je to zaujímavá chronológia, ale aj zároveň niečo charizmatické a ľudské v ňom. Nie je to iba suchopárny štatistický výklad údajov. Sú to osobitne žijúce celky so svojím vlastným životom. A tento snímok to dokonale potvrdzuje.

Macca je vo skvelej forme. Práca na Antológiach Beatles, ktorým sa venoval s bývalými parťákmi v roku 1995 ho nabudila k zmene kurzu. Rozpomenul sa na staré dobré časy, spôsob nahrávania, atmosféru a to malo na jeho hudbu blahodárny vplyv. Už sa nesnažil silene niečo poslucháčom dokazovať, dokonca upustil od zaužívaného spôsobu tvorby skladieb a nahrávania albumov, tj. aspoň jeden rádiový hit, schopné skladby v strednom prúde a nejaký ten pokus o experiment. Na poslednom albume Off the ground bol s touto formulkou už zjavne vyprahlý. Tomu všetkému je však koniec. Album udrel ako blesk z jasného neba a tento výborný dokument presne zachytáva Paulovo znovuoživenie, chuť do ďalšej etapy svojej kariéry, radosť z nahrávania silných skladieb, podtrhnutou skvelou atmosférou a ukážkou, ako je rodinný život úzko spätý s jeho tvorbou. S odstupom doby je tento dokument ešte cennejší o fakt že je veľmi cenným nahliadnutím pod pokrievku umelca v období , ktorým sa začala kvalitatívne vrcholná etapa jeho kariéry.

Vrcholné dielo tohoto režiséra. Film je voľným spracovaním divadelnej hry Petra Schaffera, ktorá je ovplyvnená Puškinovým dielom Mozart i Salieri. Keďže dlhé roky študujem Mozartov životopis, dovolím si tvrdiť že niektoré udalosti a hlavne spôsob jeho smrti sa nezakladajú na pravde. Salieri mal ku koncu svojho bohatého života naozaj depresie, ale tie boli spôsobené faktom, že ho niektorý ľudia označovali neprávom za človeka participujúceho na Amadeovej smrti. Tieto fakty sú však pre tento snímok nepodstatné. Vo filme sa nejedná o fakt, či sa všetko v ňom zakladá na pravde. Je to brilantná ukážka Mozartovho Viedenského obdobia, čiže jeho vrcholnej tvorivej geniality a zároveň pocta jeho umeniu.Takmer všetko, čoho sa za tých cca. 10 rokov dotkol sa premieňalo na hudobné diamanty nesmiernej hodnoty. Navonok hravou formou, ale pritom nesmierne citovo a ľudsky hlboko vykresľuje jeho strastiplnú cestu umeleckým aj súkromným životom. To sa Formanovi podarilo majstrovsky. V presnej symbióze so skladateľovou hudbou, ktorú ľudia prijímajú tak ľahko a spontánne a pritom má nesmiernu významovú hĺbku. Zároveň sú filmové scény zostrihané tak že vytvárajú dojem akoby bol celý film jednoliatym hudobným dielom. To najpodstatnejšie na záver. Saliery ku koncu filmu vymyslí diabolský plán ako Mozarta zabiť. Toho zároveň považuje za svoj idol a aj za ľudskú bytosť, cez ktorú sám Boh prehovára k ľuďom jeho hudbou. On sám ako hlboko veriaci človek badá, že jeho talent je oproti Mozartovmu nepomerne menší a to nemôže vystáť. Tým že sa ho zbaví, nebude mu stáť v ceste v jeho obľúbenosti a uznania ako hudobného skladateľa už nikto. Zároveň porazí samotného najvyššieho, ktorý sa mu podľa jeho predstáv vysmieval, keď zrodil takého génia, ktorý je ešte k tomu roztopašný a frivolný. Pomstí sa mu a vyhrá nad ním. Poraziť svoj osud sa ale nedá. Divák nemusí byť veriaci človek aby videl v tomto odkaze filozofické posolstvo. Osudom nadelené schopnosti zostali nezmenené a najväčší hudobný kritik ČAS všetko jasne ukázal. Mozartova hudba je aj po stáročiach skvelá a Salieri zostal patrónom, ale priemerných.