leila22

Druhá časť Nymfomanky bola pre mňa bohužiaľ menším sklamaním. Narozdiel od jednotky bola omnoho násilnejšia, nezábavná a akási nejednotná. Prvú hodinu sa so všetkých síl usilovala držať na úrovni jednotky, ktorá bola naplnená množstvom krásnej symboliky prechádzajúcej do umenia a histórie a napriek všetkým činom hlavnej hrdinky ju dokázal divák pochopiť, ľutovať a vytvoriť si k Joe vzťah. Toto sa mi v Nymfomanke II už akosi nedarilo a v druhej polke som sa začala strácať v pointe. K tomu celku mi vôbec nepasovala kriminálna časť a najmä zvrat v závere (!!!) ?? Mala som pocit, že ani sám Trier si týmto koncom nebol celkom istý, na čo u neho nie som zvyknutá. Škoda. Každopádne som zvedavá, čím nás nabudúce prekvapí.

Ak by túto tému poňal iný režisér a scenárista, vzniklo by z toho (pochopiteľne) niečo úplne iné. Obávam sa však, že by ma to obohatilo iba minimálne a mala by som čudný pocit sledovania ľahšieho porna. Trier túto kontroverznú tému poňal opäť výborne, dokonca sviežo, humorne, zároveň umelecky a ako vždy s množstvom hlbších myšlienok. Verím, že pre divákov, ktorý si Nymfomanku pozreli v multiplexe s pukancami v rukách to bola náročná, možno príliš poburujúca téma a pri odhalených genitáliách si nezabudli poctivo zahíkať. Pre možno trošku náročnejších divákov alebo rovno aj Trierových priaznivcov bola Nymfomanka skôr odľahčením a príjemnou zábavou v porovnaní s jeho inými snímkami. Charlotte bola skvelým výberom, ale veľmi kvitujem aj presvedčivú Stacy Martin.

Forresta pozná snáď každý a všetci ho milujeme a presne vieme aj prečo, takže to podľa mňa ani nepotrebuje dlhší komentár.

Silne emocionálna dráma, ktorá v kombinácii s prvotriednymi hereckými výkonmi podľa môjho názoru nedokáže nikoho zanechať chladným.

Vlastne ani neviem, prečo ma tento film až natoľko očaril. Žeby preto, že je tak, roztomilý,nekomplikovaný, okúzľujúci,dojímavý a vracia späť do detského sveta ...?

Aronofsky + Leto + Mansell, to je vražedná kombinácia, výsledkom ktorej je divácke emocionálne peklo a filmárska dokonalosť. Niektoré konkrétne obrazy si už z pamäte nikdy nevymažete. Requiem for a Dream by som povinne premietala na školách ako kvalitnú prevenciu.

Pri tomto filme som prvý krát v kine zažila, že sa pri záverečných titulkoch nikto nepostavil a neponáhľal domov. Dopriala by som vám tú atmosféru. Všetci sme proste zostali sedieť a počúvali Sugar Mana až do konca. Na mňa tento dokument pôsobil čarovne a dojemne. Príbeh Rodriguezea ma fascinoval a ak bol aspoň približne takým človekom, akým ho všetci vykresľujú v tomto dokumente, tak sa klaniam. Škoda, že jeden človek má v sebe také množstvo pokory, a niektorý naopak ani kúsok. Sťahujem všetky albumy.

Zmes Matrixu, Inception, Sunset Blvd... Niektoré pasáže boli dokonalé, niektoré menej, ale konečne dobré sci-fi s množstvom odkazov. Hudba bola krásna, animovaná časť skutočne nebola dotiahnutá do konca, ale nápad kombinácie hraného a animovaného filmu veľmi kvitujem. Jeden z filmov, ktoré treba vidieť aj viackrát, aby človek pochopil a všimol si každý detail a symbol. Niekedy sa na to dám znovu. Každopádne som potešená a dostala som viac ako som čakala.

Nerozumiem tomu,. Vždy ma zamrzí, keď sa dobrí herci objavia v tak zbytočných, ani trošku zábavných a bezpointových filmoch. Presne takéto americké komédie sú pre mňa vrcholom bezvýznamnosti a dopozerať ich je, myslím si, skutočne mrhanie časom.

Ja neviem... Milujem dánske drámy a ani nie som odporkyňou Dogmy 95, práve naopak. Páčil sa mi konflikt, aj psychológia postáv. Jedno, čo však fakt nechápem, boli reakcie ostatných hostí na oslave. Napriek všetkému čo sa tam udialo, prezradilo, zvrátilo, boli síce na okamih zarazení, ale o chvíľu oslava opäť pokračovala v plnom prúde, akoby len narodeninová torta nebola celkom podľa predstáv. Usudzujem, že Vinterbergovi išlo aj o poukázanie absolútneho pokrytectva a čo najdôkladnejšie a najrýchlejšie zametenie všetkej špiny pod koberec, na veky vekov. Ale aj tak mi ich reakcie prišli absurdné a nereálne, čo mi dosť výrazne kazilo celý dojem. Keď sa už bavíme o Dogme 95, tak očakávam absolútnu autentickosť. Ale možno mi len niečo uniklo...