leila22

Prvá polovica filmu sa mi zdala o niečo lepšia. Hltala som všetko, bola som v napätí, nevnímala som čas. Gone girl sa nedá uprieť prepracovanosť, nápaditosť a v podstate aj kompaktnosť, aj keď v druhej polke filmu by sa už chybičky našli. Zabiť tú mrchu som mala potrebu,tak ako asi väčšina z vás a celkom ma štvalo, keď sa jej napriek všetkému podarilo vždy a zo všetkého vykľučkovať. Aj napriek tomu, že mala ku koncu na sebe viac krvi ako oblečenia a určité, nazvime to detaily, v jej svedectve proste nesedeli, opäť si vymyslela niečo nové, s čím trafila do čierneho a svojou milou a pošahanou tváričkou zmietla vymleté okolie, ktoré po celý čas vždy verilo práve aktuálnej Tv verzii. Mrzí ma aj ten koniec, no zatiaľ to na tenkom vlásku ešte stále visí na 4 hviezdach.

Ako človek s nehynúcou vierou, že Češí dokážu točiť kvalitné filmy aj v súčasnosti sa vždy poteším, ak sa stretnem so snímkom, ktorý sa k tomuto cieľu približuje. Aj keď tam bolo v rámci obsahu viac vecí cez, dávam štyri hviezdy. Za krásnu hudbu, pekné myšlienky a výborných hercov. Tak nenútené a zároveň reálne navrhnuté postavy, v ktorých sa nájde každý z nás sa nepodarí vždy vytvoriť. A čím viac sa s postavami stotožňujeme, tým viac si film dokážeme vychutnať.

Mne je to ľúto, ale mňa to proste minulo. Tempo bolo až príliš pomalé a bohužiaľ som sa takmer celý čas nudila, s občasnými svetlými momentami, kedy mi mierne mykalo kútikmi úst, ale fakt len mierne..Chlapci hrali slušne a mali milé tváričky, ale to je ešte stále dosť málo.

V podstate som sa celkom kvalitne nudila. Nebyť hlavného obsadenia, išla by ďalšia hviezda dole. Nenadchýňajú ma filmy, u ktorých je ich pozerateľnosť poistená dobrými hercami a celé to ide na úkor snahy o vytvorenie niečoho zaujímavého a skutočne vtipného. Z celého filmu si pamätám už len jedinú "skypovaciu" scénu, ktorá ma na chvíľu prebrala a dokonca aj pobavila.

Bavil ma humor zlej kráľovnej plus tie kostýmy!! To je absolútne obžerstvo pre oči.

Trochu ma rozčuľuje to hodnotenie, pretože tu už boli aj iné filmy na podobnú nôtu, v ktorých som našla viac nelogickosti a boli vyššie hodnotené. Ale budiš. Ja som sa nechala pohltiť. Hereckými výkonmi, nápaditosťou, atmosférou... Predestination je jeden z tých filmov, ktorý je vhodné vidieť aj viackrát a zakaždým sa s ním popasovať odznovu.

„...jedine bůh ví jak věci skončí." „Bůh? Ten se ke všemu otočil zády už dávno." Opäť raz niečo z historického súdku plného intríg, cudzoložstva a prevahy túžby moci a majetku nad akoukoľvek hrdosťou, dokonca aj na úkor zrady vlastnej rodiny (sestry). Tentokrát však šlo o aféru, ktorá zmenila omnoho viac, než vzájomné pomery medzi zopár ľuďmi. Aj napriek tomu sa film venuje najmä vzťahom a postavený je v podstate na dvoch hereckých výkonoch. O trochu viac priestoru dostala Natalie a možno aj vďaka zaujímavejšej postave mrchy, ktorú vie dokonale zahrať (čo nám už parkrát predviedla aj v iných filmoch) bola o niečo zaujímavejšia a výraznejšia než Scarlett. A Ana Torrent ako kráľovná Katarína podala tiež veľmi presvedčivý výkon ako jedna z mála postáv, ktorá mala v tomto príbehu charakter a hrdosť.

Je pravda,že dokument mohol byť aj o niečo dlhší a venovať sa problematike ešte viac do hĺbky,ale sami sme v ňom videli,že zháňanie akýchkoĺvek informàcií o tom čo,kde a najmä KTO bolo dosť namáhavé a zahmlené kopou nejasností a vyvrátených predpokladov. Na mňa mal dokument napriek tomu celkom slušný dopad (možno to bolo aj tým,že premietanie,na ktorom som ho videla bolo spojené s diskusiou). Určite vo mne otvoril množstvo otázok a priestor na uvažovanie o tom,ako z tohto začarovaného kruhu nájsť východ.

Love song nie je filmom roka, možno ani takým, ktorý potrebujete v živote vidieť viackrát. Prioritne nejde ani o žiadnu love story, ale celý jeho dej sa nesie v extrémne príjemnom štýle a po celý čas vám hladí dušu. Prirodzenú atmosféru tomu dodáva výkon Keiry s jej charakteristicky zvláštnou,no zároveň rozkošnou mimikou a mnou čoraz viac obľúbenejším Markom Ruffalom. Nežné pesničky poletujúce New Yorkom, stretnutia ľudí (ktoré nikdy nie sú náhodné), hľadanie priorít a samého seba a nakoniec nájdenie správneho smeru cesty, ktorým sa treba pohnúť ďalej.

Celkom som sa na Janu tešila, ale nejak ma to nedostalo. To je tak, keď najprv čítate knihu, vytvoríte si určitú predstavu, ktorá je zároveň aj zrkadlom vašej fantázie a potom zapnete film,v ktorom je to celé skrátené,upravené atď. Namiesto pôžitku sa dostaví skôr len akási rozladenosť, lebo Rochester nevyzerá tak, ako vo vašej hlave a aj tá vášeň medzi nimi fungovala intenzívnejšie v podvedomí ako na plátne.... Milujem filmy, rovnako ako aj knihy,no poradie kniha-film nikdy neprináša dobrý efekt.