MontyBrogan

Pod posteľou býva najväčšia tma...

Zamrzelo ma plytvanie známymi hercami. Christina Hendricks ešte nie je taká megahviezda, ale Keanu Reeves mal toľko priestoru, že ho mohol hrať takmer hocikto. Umiestnenie celebrity vysokého kalibru na pár scén si nemôže dovoliť hociktorý excentrický režisér. Tarantino napríklad áno, lebo dokáže dať každej postave životnosť, na ktorú sa nezabúda. Ale tu boli menšie postavy nevýrazné. Potešil ma priamočiarejší príbeh než v Refnovom predošlom filme, pretože pri opájaní sa výrazným vizuálom divákovu sústredenosť nechytala žiadna lynchofóbia. Hlavným kameňom úrazu mi však pripadá byť násilné robenie femme fatale z Elle Fanning, ktorá ňou (ešte) nie je. A ani dve hodiny s ňou vo všetkých farbách a uhloch ma o tom nepresvedčili. Takže zbytočná ONAnia.

Verím, že každý máme v paneláku vlastného úchyla. Vezieme sa s ním vo výťahu, podáva nám dvere a snaží sa zapadnúť, aby nedal najavo mieru svojej zvrhlosti. S predstavou, že je niekto taký medzi nami, sa človek sotva dokáže sústrediť na svoje perverzné myšlienky.

Poznáte tú, ako Leví kráľ Kráľa popu porazil? Tu nikto neriešil, keď starý opičiak ukázal svetu levíča zdvihnutím nad skalu. Prečo potom vzniklo také haló z vystrčenia Jacksonovho decka z balkóna? Možno to bude tým, že zvieratá neriešia malichernosti. Vlastne nemusia. Neboja sa, že im niečo vypadne z rúk, pretože nefičia na tabletkách a sú si istí svojou rasou, aj keď majú farebný ksicht ako Rafiki. Ale o mŕtvych len dobre. Pekná rozprávka, s piesňami, ktoré som pokladal za nutné zlo, až kým mi ústredná balada pripomenula detstvo. A všeobecne sa mi druhá polovica páčila o niečo viac. Hakuna Matata!

Čarodej zo zeme Oz nového tisícročia. So všetkou zvrátenosťou, ktorá k tomu patrí.

Chaplin je od začiatku tulák ako sa patrí. Pre dobro komédie sa tu zhovädí tak, že ani nevie, ako sa jedia vajíčka. Alebo, odkiaľ dáva krava mlieko. Zároveň je však schopný pár hrdinských činov. Nie veľmi výrazný začiatok jeho legendárnej postavy.

Asi si obstarám na balkón koňa. Len škoda, že zo mňa už nebude servírka v multikulti bistre, ktorá si vie urobiť srandu zo samej seba, hneď ako skončí s uťahovaním si zo svojej kamarátky.

Človek vs. okolitý svet 0:1. Keď už je pre neho každodenný život bojom, asi to inak dopadnúť ani nemôže.

Po technickej stránke (hlavne zvuk a kamera) skvelé. No čo sa týka dialógov a reakcii postáv na dané situácie to už bolo podstatne horšie. Vlastne slabší scenár a réžiu zachraňovali iba tí najlepší z prítomných hercov, na čele s Gyllenhaalom. Preto som sa nemohol zbaviť dojmu, že keď sa režisér akčných filmov pustil do drámy, zobral si tak príliš veľké sústo. Vybrať na prechod k serióznejšiemu žánru športový film znie síce ako dobrý kompromis, nie však keď ide o temnú tému, ktorá by potrebovala uveriteľnejšiu psychológiu postáv.

Jedna z tých neurotickejších komédií. Postavy sa chovajú rovnako zmätene a šialene v zákulisí ako na pódiu. Čo má zrejme naznačiť, že ich život je podobná fraška ako divadelná hra, v ktorej vystupujú. Ale zároveň preto celý príbeh pôsobí menej pravdepodobne. Niekto to v prípade komédií odpustí, či dokonca uvíta, ja by som však potreboval fungujúcejší humor, aby som nad tým mohol prižmúriť oči. No záver je našťastie v tej nepodarenosti podarený a vtipnejší než prvé dve tretiny, takže sa naňho oplatí čakať.