MontyBrogan

Všetky rozporuplné motivácie postáv som tentokrát hltal ako tunajší vlčiak toho policajta s načatým krkom. Stopár si podľa mňa žije v separátnom svete, ktorý sa celý točí okolo násilia a príťažlivosti k nemu. Čo je princíp podmienený istou vlastnosťou - možno je to dôveryhodnosť či sugestívnosť - ktorá tu na mňa fungovala bezpodmienečne.

Učiteľovi stvárnenému hercom, ktorý vyhral casting na mladého dilina s dobrosrdečným výrazom v tvári, nedochádza, že sa niečo deje, keď vidí modriny. Netvári sa ani len prekvapene, keď jeho kolega v zborovni facká žiaka tak, že by z toho mal otras mozgu aj trojhlavý drak. Jemu to dojde, až keď pracovníčka školy strká dievčatku hlavu do pustenej práčky. Po takom úvode sa už film dal ťažko brať vážne, aj keď na určitý priemer by to v porovnaní s prvou tretinou vytiahol.

Verím, že keby som pointu s princezniným prestrojením niekomu vysvetľoval, znela by naivne. Ale na mňa efekt sňatia kapucne fungoval. Ona vážne vyzerala ako myší kožíšek inak. Nuž, šaty robia človeka. A hlavne kuchár bol podarený. Vybrať adekvátnu varechu ako reprezentatívny prvok, je tiež niekedy umenie. Veršovaná vrava ma bavila, piesne a tanečky som zniesol, politický kontext nehľadal. Ani si nemyslím, že by sa ponúkal sám, aj keď zase dosadiť si ho tam nie je problém.

Tak to má byť, cudzích nenechať k svojej rybe ani pričuchnúť. Deti si z toho vezmú zase niečo iné. Ale pre dospelých je to veľmi trefné prirovnanie, v tejto vyhúlenej groteske.

Keď vztýčil svoj meč, padali hlavy a udierali blesky. Bola by škoda mrhať takými orgazmami na hocijakú smrteľníčku. Tak putoval naprieč vekmi a hľadal, až našiel zopár súcich. Objavilo sa ale aj niekoľko konkurentov, ktorí ho chceli naučiť ako tasiť, alebo porovnať si s ním čepeľ, či tiež pasuje do jeho pošvy... Je to až fascinujúce, ako veľkolepo bol natočený tento brak. Neviem, či som niekedy videl podobný, ktorý by mi dal precedens ako hodnotiť.

Všetci sa modlili so zbraňou, len on bojoval s bibliou. Akokoľvek sa mi tie slová na prvý pohľad priečia, očarila ma hororová uhrančivosť aj romantická presvedčivosť zobrazovaných udalostí. A preto si na vieru aj vojnu pre tento prípad uplatňujem výhradu svedomia, tak ako som sa to naučil tu. Lebo filmov, ktoré človeka učia nie je veľa. A nemyslím tým len učiť sa ako nestrácať nádej a nezabúdať na históriu, ale napríklad aj dokázať dve hodiny nehybne sedieť v kine a byť svedkom niečoho hrozivého a inšpiratívneho zároveň.

"V najlepšom treba prestať" je síce rada, ktorú si tvorcovia Polednice vzali k srdcu, ale mne to potom zase nestačilo. Som asi divák, ktorý nevie, čo chce. Na režijný debut je to úplná pohoda a hlavná detská herečka je tiež zrejme nadaná, lebo celý čas dokázala rozprávať aj artikulovať prirodzene, čo sa u nás len tak nevidí.

Mohol by som sa uspokojiť s opisom vzťahových motaníc pri natáčaní filmu, ktoré si nedajú pokoj ani navzdory prítomnosti Fritza Langa osobne. Ale neurobím to. Tvrdohlavý prístup si zaslúži oplatiť rovnakou mincou. Takže aj pozoruhodné osobnosti si môžu vyslúžiť pohŕdanie. No Godarda k nim pre tento prípad nezaradím.

Z filmu som si vzal nasledovné. Ľudia, ktorí obľubujú viac zvieratá ako svojich súkmeňovcov, majú: a) už dostatočne zlé skúsenosti s človekom, alebo b) v sebe niečo zvieracie. Pričom obidve možnosti sa navzájom nevylučujú. A Isabelle Huppert má napriek svojmu veku stále ešte bradavky.

Zločin z vášne ako plánovaná recidíva. A moc bezmocnosti okúsia aj divákove očakávania.