MontyBrogan

Týchto 50 odtieňov zelenej má lákavú atmosféru a zaujímavé kombo charakterov, no to je asi tak všetko. Príbeh, ktorý by som najskôr označil za zvrátenú rozprávku, môžete buď akceptovať alebo vysmiať.

Total mindfuck na postavy, nie však na divákov. Premyslené a prehľadné sci-fi zároveň.

Oplatí sa vidieť, ak chcete byť svedkom premeny Whoopi Goldberg na voskovú figurínu Marlona Branda. Inak neoriginálna skoro komédia s posolstvom jasným hneď od začiatku.

A o 20 rokov, keď si trúfnu točiť aspoň trochu pravdivo o Kuciakovej smrti, sa môžeme tešiť na ďalší fakt dobrý slovenský film.

Tulák dobrovoľník, bezdomovec na dobu určitú. Môže však denne vidieť svoju polonahú ženu v okne. Trochu idealizovaný únik z reality s trefnými vnútornými monológmi protagonistu. Sen každého skrytého asociála.

Niť z prízrakov? Skôr pohľad na prízraky vzťahov cez pevné lano krajčírsko-návrhárskej profesie, ktoré zaťahuje slučku okolo krku tomu slabšiemu či poddajnejšiemu z partnerov. Je to pekný film, PTA to inak ani nevie, ale zase sa netvárme, že objavil panovačnosť.

Nejak sa pozabudlo na detailnejšie vykreslenie postavy Magdy Vášáryovej. Je smutné, že jediná žena, ktorá tu nepôsobí ako kurva, zohráva len úlohu kuchynského robota bez osobnosti. Ale poetika detskej duše podarená. Vidno, že autor nezabúda, odkiaľ pochádza, aj keď ide o miesto, ktoré nestálo za veľa.

Najväčší problém vidím jednoznačne v tom, čo tu nevidím. S postavami sa ledva letmo zoznámime, keď vypadne prúd a začnú na seba kričať po tme menami, prípadne len inštinktívne bojovať o život. Zatiaľ čo divák môže rovnako inštinktívne odhadovať, čo sa komu práve stalo.

Ok, keby som bol na soudtrackovej databáze, dám poctivé štyri. Scenár mi však miestami prišiel tak žalostný, že som čakal na nejakú brutal scénu, ktorá sa zapíše do filmovej histórie, aby mi zalepila hubu. Ale nič také, akurát solídna akcia, bez ktorej by to hádam ani nešlo natočiť. Čo mi teda vadilo? Lily James začne spievať do diktafónu človeku, ktorého pozná doslova päť sekúnd a to ako zákazníka. Jon Hamm selektívne imúnny voči prekážkam (v podobe vzdialenosti, zranenia alebo obkľúčenia políciou) asi na takej úrovni uveriteľnosti, ako keby vlastnil teleport. No tí dvaja mi môžu byť celkom ukradnutí, keby však nebola nezmyselne napísaná ešte aj postava najserióznejšieho herca filmu. Kevin Spacey prinúti Babyho ostať pri jeho špinavej práci so slovami, že mu snáď nemusí pripomínať, ako by v opačnom prípade ublížil všetkým, ktorých miluje. Zatiaľ čo neskôr sa nad ním zľutuje a vlastne sa kvôli nemu obetuje, pretože hádajte čo - uvidí ho s holkou a vraj bol tiež raz zamilovaný. Preto mu pomôže po tom, ako ho Baby podrazil! Zrazu úplne iný človek je z neho. Neuveriteľné, ako sa dá toto zožrať divákmi len preto, že film pôsobí cool.

Ďalší Funny Games/Borgman style o zosobnenej nemilosrdnosti, ktorá má nad postavami bezmedznú moc. Po predošlom dobrodružnejšom dystopickom filme sa Lanthimos vracia skôr k cynickému snobizmu, ktorý ale má schopnosť uhranúť. Nič pre divákov, ktorých to zvykne nasrať či uraziť.