Madsbender

Pozor, označenie akčný je u tohto titulu mierne zavádzajúce. Dead Heat je tuctová nenáročná dráma o ex-policajtovi, akých je neúrekom. Jediný rozdiel spočíva v áčkovom obsadení druhej cenovej kategórie a ako-tak funkčných vtipoch. Jednohubka, ktorá na prvý pokus pobaví, ale podpriemerný scenár neponúkne nič nad rámec žánrovej zábavy a teda znovupozerateľnosťou netrpí. 55%

Kieslowského konštruktívny polodokumentárny minimalizmus je pre intímny príbeh rozsahu psychologickej eseje na tému tragédie životných ciest a pálenia mostov ideálny. Dialóg vedený medzi obrazom, hudbou, strihom, slovom i divákom do bodky zodpovedá popisnému názvu, ktorý hovorí za všetko. Modrá - to je smútok, odcudzenie, odsúdenie, samota, depresia. Ochladnutie vo vzťahoch, v motiváciách, v putách, v cieľoch. Málo slov, mnohé medzi riadkami a v náznakoch. Uhrančivý civilný výkon Juliette Binoche. Hudba, ktorá prekračuje hranicu fyzického, obraz, ktorý postupne prechádza do mysle. Strih, ktorý nečakane utína, zatmievačky, ktoré znenazdajky berú. A predsa mi i napriek citlivému nakladaniu s témou chýba hlbšia myšlienková podstata, neodbytnejší pocit naliehavosti filmárskej výpovede o vnútornom utrpení. Predsa len je v pár momentoch cítiť až prílišné priblíženie sa sofistikovanému citovému vydieraniu, ktorému však nejde uprieť pôsobivosť. Film, ktorý má podobný efekt ako jemne a dôsledne komponovaná hudba - umenie. Ale chladné a v pár momentoch nie úplne presvedčivé. 75%

Operación E je formálne zdatnou reflexiou až prekvapivo nedávnej histórie a stále aktuálnou verejnou obžalobou systému,v ktorom nie je miesto pre jednotlivca. Kontrast takmer nedotknutej prírody, harmonického súžitia človeka s krajinou a chudobného, ale spokojného života s neodvratne približujúcou sa vojnou nádherne demonštruje dlhá úvodná scenéria, kde počujeme, ako sa mimo záber odohráva hrôza a ľudská tragédia, ale my dlho vidíme len lúku a les, spoza ktorého sa pomaly z diaľky začnú približovať vrtuľníky. Konflikt striedavo na pozadí a striedavo priamo zobrazený zasahuje do života obyčajného človeka, ktorý nerozumie svojej situácii, nechápe motivácie a plány, tlaky, ktoré sú naňho vyvíjané, ani sociálny systém a vládu. Partizáni, polícia, armáda, odvody detí, všadeprítomná smrť. Existuje ešte miesto, kde sa dá pred tým všetkým skryť? Nakoniec trpí ten, ktorý za nič nemôže... Profesionálne a zručne natočený film podľa skutočných udalostí, ktorý by si len mohol odpustiť klasický titulkový happyend a ešte hlbšie rozpracovať postavy, zintímniť príbeh a napomôcť divákovi na ceste k stotožneniu sa s hrdinom. Luis Tosar potvrdzuje svoj status univerzálneho herca, keď sa opäť objavuje v odlišnej roli a zvláda ju s prehľadom. Samozrejme, celkové hodnotenie je zatiaľ značne prehnané. 80%

Charleyho teta je jedna z tých už klasických komédií na divadelných doskách, ktoré spoľahlivo pobavia aj dnes - čo mi ostatne potvrdila už inscenácia Slovenského národného divadla s Ľubošom Kostelným, ktorú som mal kedysi možnosť vidieť. Československá verzia s Lubomírom Lipským, uvedená pri príležitosti blížiacich sa 85. narodenín Květy Fialové, sa teda musela potýkať s tým, že som sa s látkou už raz osobne stretol. Spomínaný problém však hravo prekonala skvelým obsadením a rovnako funkčným humorom. Divadelný záznam ako taký samozrejme nemá šancu prekonať žívé predstavenie, ale tiež má svoje výhody, ktoré som mohol pozorovať vlastne po prvý raz. Nikoho azda neprekvapí, že tou hlavnou je práca s kamerou, teda zaberaním priestoru a tým pádom aj mizanscénou - rôzne pozičné uhly sprostredkovávajú odlišný zážitok, než statický pohľad z javiska. Práve vďaka tomu (plus svižnému tempu a príjemnej stopáži) som si dokázal Charleyho tetu užiť aj po druhý raz. I keď som sa v divadle nasmial viac. 80%

Lovecrafta bezmedzne uctievam, poviedku Jiní bohové som čítal a toto prevedenie do filmu má tie dve veci, v ktorých Lovecraft kraľuje - jednoduchosť a atmosféru. Vydarené kreslené psycho. 75%

Očistec.

Hodne oldschoolový kúsok a nepríjemne fyzický revenge thriller, kde si s hlavným hrdinom užijete pár krušných momentov. Saulnier vsádza všetky karty na minimalizmus a realizmus, ktorý sa postupne mení vo vyhrotenú absurditu. Absurditu, ktorá vonkoncom nie je smiešna, len krutá. Hlavný hrdina je zbabelá šedá myška, zahnaná do kúta, ktorá si prejde borgmanovskou premenou zovňajšku, aby vypustil hrádzu nezmyselného násilia medzi dvomi rodinami. Pomalé tempo, pozvoľné rozvíjanie sprvu trochu tajomnej zápletky, hustá atmosféra a slušná porcia krvavých steakov na večeru. Krásna práca s jednoduchou kamerou a minimalistická hudobná zložka robia svoje. Maconovi Blairovi by som zožral asi všetko, aj keby sa na konci zdvihol a za sprievodu Paradise City odchádzal v tom bielom Lincolne do západu slnka. 80%

Podobenstvo je výstižné označenie. Posledný autobus je presne tým, za čo sa prezentuje - komorným kostýmovým cvičením na tému ľudského charakteru. A vďaka výborne zvolenému názvu si môžem dovoliť lepšie podložiť jeho prirovnanie k nie až tak dávnej histórii, dennodenne podrobujúcej ľudí podobným skúškam, keď vás odkážem na Sijanov film Ko to tamo peva a autobusovú scénu z Okupacija u 26 slika Lordana Zafranovića. Princíp je totiž rovnaký a charakterová štúdia dosahuje podobných výsledkov, jeden z mála rozdielov je len v dĺžke. Oceňujem sugestívne spojenie obrazu (zvláštne snímanie na kameru, triky) a zvuku (hudba, s textami je to už trochu horšie). Masky sú tiež veľmi vydarené a funkciu spĺňajú dokonale. Navyše využitím zvieracích (bájkovo personifikovaných) postáv v tomto "lesnom horore" (atmosféra vykúzlená prácou so svetlom a trikmi je obzvlášť pôsobivá a napätie hmatateľné) dodáva vďaka absencii nepotrebného dialógu medi zvieratami nový rozmer univerzálnosti príbehu, čo trochu narúša príchod poľovníkov. Viac menej spokojnosť. Len dúfam, že Snopek nezaspí na vavrínoch a pôjde si aj ďalej... 75%

Zázraky sa dejú. Zachytenie impresie: Retro nádhera. Pozn.: Môj prvý Kaurismäki. 85%

Akoby sa DiCillo bál pritlačiť na pílu a absurdný až čierny humor popohnať do abnormálnej zábavy. Pritom s týmto podivným žánrovým zlepencom, trefným obsadením a karikatúrami postavičiek by sa dalo vykúzliť viac. Na jeden krát však rozhodne pobaví. 70%