Madsbender

Od začiatku som dobre vedel, že sa tento hollywoodsky popcorn nebude môcť rovnať s kryštalickým bludiskom Nolanovho Prestige, a dokonca ani Burgerovmu The Illusionist. Nečakal som však, že bude film až na toľko naivný a jednoduchý. A viete čo? Zistil som, že v tej primitívnosti sa skrýva krása, lebo práve vďaka tomu je tak zábavný. Nadhľad, sebaparodizácia, hlúpučký príbeh (nechápem, načo potreboval Leterrier toľko scenáristov), jedna z najnezmyselnejších point za posledné roky a záplava veľkých aj menších hviezd vo veľkolepej show. Ospravedlňujem sa, chcem povedať SHOW. SHOW, ktorá má oklamať diváka, presvedčiť, ho, že je to premyslená a precízna prácička, že má rafinovanú zápletku a kvalitne vybudované mystérium. A ono nemá. Uvažoval som takmer počas celého filmu nad hodnotením o stupeň horším, ale po skončení, keď mi svitlo, ako zábavne sa dá spraviť takáto hlúpučká jednohubka, som paradoxne rozmýšľal nad hodnotením vyšším. Nie, tentoraz zlý nebudem, pretože napriek všetkému som sa bavil. Povedal by som, že sa Podfukári dajú označiť za guilty pleasure roka. 55% Alebo predsa len dám? Odpoviem si sám - dám. 45%

Tak toto sa veľmi nevydarilo. Byť hnidopich, povedal by som, že si pán Kubík môže s pánom Vodičkom potykať, ale nakoniec by som ešte Vodičkovej tvorbe musel priznávať nejaké umelecké hodnoty, takže by z podania rúk zišlo. Fanda nie je desivý, len je desivo animovaný, používa desivé filtre, desivý dabing jedného a toho istého človeka, desivé chovanie postáv, desivý scenár a hudobný doprovod, ktorý celkom ujde. Inak ale takmer nepozerateľný paskvil s jednou dobrou psychedelickou momentkou v úvode. 10%

Čéče... Na prvý pohľad amatérska fušerina, postavená na priblblom fóre, ktorá však setsakra zvláštnym spôsobom funguje! Mohol by som v tom hľadať alegóriu, ako sa proti nám stavia náš vlastný odpad a to, čo sme mi nevyužili a neskonzumovali, by si teraz rado pochutnalo na nás. Radšej však poviem, že som sa celkom bavil, a nebyť priblblého policajta, už kvôli priestorom, kde sa to odohráva, by som šiel vyššie. 65%

Záver so zväčšujúcim sa Scrappy-Doo-om ma vždy rozosmeje, plus Atkinson má pár dobrých scén. Zvyšok vyprchá rýchlejšie ako unesené duše z psej chlpatej hrude.

Výborná vec. Formalistický surrealizmus v čírej podobe - forma prevláda nad obsahom, obsah sa zvíja a pretvára, a v závere nadobúda významovo odlišné kontúry príbehu ako na začiatku. Orientálna východná hudba, pripomínajúca staré japonské animované kraťasy, ale s prvkami indoarabských melódií, perfektná čiernobiela kamera a striedanie uhlov, diagonál, množenie postáv a k tomu obrazové symboly. Maya Deren tu dokonca v jednej časti usporiadala čosi ako "strihové hry" (pasáž vystupovania a zostupovania po schodoch). Vyvrcholenie je veľmi, veľmi zaujímavé. Jednoduché, čisté a pôsobivé. 90% Video tu.

Jeden z tých prípadov, keď je oficiálna synopsia presná, výstižná a vo svojej dokonalosti geniálna. Debut momentálne najlepšieho aktívneho maďarského režiséra a môjho obľúbenca, György Pálfiho, je pestrofarebnou mozaikou vidieku na všetkých úrovniach - od dedinskej komunity po ten najdrobnejší hmyz. Formálna stránka je na nebývalo vysokej úrovni (až je vlastne nielen na európsky film, ale aj samotný rok vzniku nadmieru uspokojivá) a dokumentaristický štýl s dôrazom na detail (vo všetkých filmových aj bežných zmysloch slova), ostrosť obrazu a absolútne špičkový zvuk je unikátnym prístupom k "civilnej" látke. Makro zábery na drobnú faunu a flóru strieda kamera vtierajúca sa do súkromia obyvateľov vykonávajúcich bežné činnosti, ktoré Pálfi zrovnáva so zvieratami a strojmi, čím ich stavia na rovnakú úroveň bez prítomnosti čo i len náznaku kontrastu. Práve tu vidím tú odvážnosť, ktorú spomína aj Douglas. Predstavu zvláštneho dokumentu dotvára aj absencia dialógov, resp. s výnimkou asi 3 scén hovoreného slova ako takého, vďaka čomu ešte viac vyniká obraz i zvuk. Hľadať tu príbeh je zbytočné, i keď len v náznakoch sa odohráva mnohé - napr. tu máme čosi vzdialene pripomínajúce kriminálny prípad a postavu policajta, ktorý sa ju pokúša vyriešiť a trávi tak čas medzi dedinčanmi. Nie, Hukkle je postavený na asociáciách a vzájomných prepojeniach medzi živočíšnou ríšou a ľudskou sociálnou štruktúrou, ktoré dohromady vytvárajú pomocou prebiehajúcich procesov zaberajúcich väčšie či menšie časové úseky (resp. obdobia, reprezentované charakteristickými časozbernými sekvenciami) ucelený a bezchybne fungujúci ekosystém. Do toho Pálfi využíva pokročilú animáciu a efekty (rentgen, konvalinka na hrobe), podsúva humorné prvky a opäť tradične rozdeľuje divácku obec na dva tábory. Ja sa s hrdosťou zaradím medzi tých, ktorých tvorba maďarského filmového mága neustále nadchýna a milo prekvapuje. K dokonalosti mi chýbal len možno ucelenejší príbeh, alebo aspoň pritlačenie v niektorých úsekoch. P.S.: Potitulkové zakončenie sa vracia scenáristickou okľukou k začiatku filmu - ako sa "príbeh" začína, tak sa aj končí - čím vzniká cielená harmónia a dokonalé rozuzlenie veľmi mierneho dramatického trojuholníka, tj. dodržiava správny filmový kompozičný postup. 85%

Malá, nezávislá, prekvapivo funkčná dráma s výraznými čiernohumornými prvkami, jemne kriminálne ladená zápletka, celkom pekná (až na ten vystupujúci nos a vskutku ohavný účes) Elizabeth Peña a sympaťák Andrew McCarthy. Nápad za milión je vyťažený pomerne slušne, herci sú skvelí (akurát Paige Turco to miestami preháňa, ale na to som si už zvykol). Tony najrozličnejších fórov a kanadských žartíkov, konverzačno-situačná schéma, vášeň, kopa bláznivých postavičiek a udalostí, snaha spomenúť si, čo sa udialo na večierku deň predtým... a jedna katana. A ja som tak nejako podvedome tušil, že to nebude jediný ázijský prvok... Každopádne film si plynie svojim vlastným, pomalým, ale veľmi príjemným tempom, nenásilne (no dobre, občas možno trochu) vkladá flashbacky a každú scénu s Reggiem som si dokonale užil. Len možno trochu menej komických stavov niektorých postáv, pridať na tempe a bolo by to dokonalé. Tak "len" dosť slušné a nečakane príjemné. Pointa ma dostala (teraz nemyslím identitu vraha, ale tú druhú vec). 75%

Čo k tomu povedať, aby som neopakoval Toma, tobôž môj vlastný komentár k S očima k nebi? Úprimne netuším. Je tu lepšia kamera a zvuk plus kratšia stopáž, ale to je asi tak všetko dobré, čo sa o Znamení doby dá povedať. Pseudodokumentárne vykreslenie fiktívnych(?) osudov partie priateľov, utekajúcich v 68. cez hranice do zahraničia by fungovalo, byť postavené na inteligentnom scenári, kvalitnej réžii a takej drobnosti, známej ako "herecké výkony". Nanešťastie pán Vodička stále postráda talent aj peniaze (že sa natáčalo opäť v rovnakých priestoroch je až tragikomické) a servíruje nám len ďalší tuzemský paskvil, ktorý za tú námahu nestojí. 10% Video tu.

Perfektný, i keď miestami viac než desivý dnes skôr vtipný, nádherne spracovaný hororový príbeh s tradicionalistickou japonskou estetikou. Atmosféra, obraz a pohyb sú dokonalé zladené s každým úderom a tónom hudby, čo poskytuje neopísateľný zážitok. Prekrásne štylizovaná bábková animácia sa k feudálnemu príbehu o love na démona vyslovene hodí, a pointa je mrazivá... Schválne, najprv si to pozrite (titulky k textom v japončine nie sú vôbec dôležité) a potom si prečítajte tunajší obsah. 85% Video tu.

Poslabší nevýrazný nórsky sektársky horor (pardon za vyzradenie pointy jasnej už niekde na konci prvej polhodiny), ktorý láka inak skvelou, však tu nie až tak úžasnou Sofie Gråbøl v hlavnej roli učiteľky Julie, ktorú vyhodia z dánskej školy, a tak si nájde novú pozíciu na malom nórskom ostrove so silnou kresťanskou komunitou. Po väčšinu času, s výnimkou posledných približne 20 minút, sa tam toho veľa nedeje, miestami mi nebolo jasné, či pozerám horor (ktorého je tam pomenej), uťahanú drámu alebo ženský film (tým odkazujem na niektoré Juliine úlety) a ja som niekde v polovici zistil, že sa celkom nudím. Na filme je vidieť, že sa mu priveľa financií nedostalo a miestami sú niektoré aspekty tak amatérske, až ma z toho rozbolela hlava. Ale môžem si v zozname krajinno-žánrových kombinácií zaškrtnúť položku "nórsky horor". P.S.: Haga je mi vrcholne nesympatický. 40%