montevrab

Môj posledný rest v Gusovej filmografii. Dlho som si ho odkladala, no nakoniec som bola veľmi milo prekvapená a určite by som zaradila Gerryho do Gusovej top 5. Zaujímavá recenzia napr tu: http://www.slantmagazine.com/film/review/gerry/519 možno pomôže.

Už len soundtrack je pre mňa ako pohladenie na duši: The Smiths, Black Lips, Regina Spektor, Feist, Simon & Garfunkel, Wolfmother .... a samozrejme skvelý projekt samotnej Zooey Deschanel She & Him! Naozaj originálny film u ktorého neplatí obvyklá predvídateľnosť romantických komédii/drám.

It was the best dream in a history of dreams...and the best soundtrack in a history of soundtracks (Girls, Sleigh Bells, Animal Collective). Jednoducho krása.

Tento film je pre mňa záplavou inšpirácie aj po 100-krát. Čo záplava. To je megatsunami. Nádherná atrakcia pre oči, aj uši (soundtrack *****). S ohľadom na to, že mojou najväčšou záľubou je šitie a práca s látkou musím povedať, že ma ešte nikdy žiadny film nedokázal inšpirovať tak ako Marie Antoinette. I WANT CANDY!!!-mňamka; a jahniatka pobehujúce po dvore

najlepšia prehliadka módy 90-tych rokov pre mňa je to veľmi inšpiratívny film

Úplne súhlasím s Perfom. Je to zvláštne ako sa k tomu stavajú diváci hlavne teda v Čechách a na Slovensku. Všetky tie odpad!-y čo tam náhlivo klikajú... Je to vtipné, neviem si vysvetliť prečo tomu tak je, akoby sa tu ľudia nechceli na realitu pozerať priamo a bolo im to nejak proti srsti - veď je to pravda, realita a naozaj to tak je v mnohých podobných zákutiach USA. Veď inak by predsa nebol Harmony taký úspešný, keby to bol taký odpad ako tu všetci jednohlasne tvrdia. Lebo napríklad inde to tak nie je. Napr. v USA má obrovskú základňu fanúšikov hlavne mladých amíkov. (napr v Nashville kde nakrúcal aj väčšinu svojich filmov). A dostalo sa mu uznania aj od kritikov. Ale na druhej strane je jasné, že to nie je film pre každého a nebudem nahovárať svoju babku aby si to pozrela (aj keď má dobrý vkus). Harmony Korine patrí k mojim najobľúbenejším autorom a tento film mám od neho najradšej. Jeho úprimnosť a otvorenosť je podľa mňa ojedinelá. Toto je jednoducho nový umelecký film!! Budúcnosť. Nový druh filmu.

Film natočený s minimálnym rozpočtom ($150,000) behom niekoľkých dní (15 dní). Nebol postavený na presnom scenári a väčšina filmu je improvizovaná. Megan (Chloe Sevigny) pozve na víkend k sebe tri priateľky do jej domu na vidieku. Vidina pokojne stráveného víkendu sa postupne rozplýva keď sa záhadná postava Megan postupne ukáže ako chorobná klamárka. Nádherná práca kamery ktorá vytvára dokonalú snovú atmosféru, skvelé herečky Chloe Sevigny a Jena Malone. Úžasná je scéna počas nočnej hry so šatami. Je to film o lži ako prirodzenej súčasti spoločenského života Taktiež skvelý soundtrack – John Maus. M. Blash je jeden s mojich najväčších objavov. Prosím si už ďalší film od neho – The Wait

Tento človek si naozaj vie poradiť so všetkým: napíše si scenár, celé si to zrežíruje, hlavnú rolu samozrejme nedá nikomu inému ako sebe a ešte si to všetko podloží vlastnými skladbami. Vincent Gallo pre mňa zostáva géniom. Jeho herecký prejav je jedinečný, nezameniteľný s ničím iným. Postava nepredvídateľného Billyho Browna si ma získala všetkými desiatimi. Soundtrack (ako som už spomínala) z pera samotného Vincenta Galla to už všetko iba zaklincoval. A ak mám reagovať na názory ostatných že je neznesiteľný, či protivný (či už ako herec, autor alebo postava samotná), mne tak vôbec nepripadá (asi v sebe skrývam tichého sadistu). Z pred kamery v podstate skoro nezmizne. Je to proste rodený exhibicionista (doslovne viď v Brown Bunny z roku 2003). Mojím jediným snom je stretnúť tohto človeka. Podľa mňa je to jeden z najoriginálnejších tvorcov súčasnosti. Vždy sa pobavím na tom, akú si drží Vincent Gallo moc nad divákmi a svojimi vyhláseniami dokáže mnohých poriadne naštvať ale zakaždým to má jeden kladný efekt – dokáže vždy na seba strhnúť obrovskú pozornosť, napríklad keď v roku 2010 vyhlásil že nechce aby boli ktorékoľvek jeho ďalšie filmy zverejnené. Fascinujúca postavička. Geniálny film.

Ako spomína Michael Pitt v rozhovore, dôležité je chápať tento snímok skôr ako film pre Kurta Cobaina a nie ako film o Kurtovi Cobainovi. Taktiež spomína že približne 80% filmu bolo improvizovaných. V tomto filme Gus Van Sant využíva evolventnú montáž podobne ako napríklad v predchádzajúcom snímku Elephant z roku 2003 a tú neskôr použil vo filme Paranoid Park (2008). Taktiež poteší soundtrack so skladbami vlastnej kapely Michaela Pitta – Pagoda, alebo krátke šteky Harmonyho Korina alebo Kim Gordon. Nie som nejak zvlášť fanúšik Nirvany ale scény kde vidíme Blakea tvoriť alebo kde hrá skladbu od Pagody (Death to Birth) ma dostali rovnako ako predlhé scény v lese. Ja to proste tomu Pittovi nejak vždy uverím. Za zmienku stojí aj to, že film bol nominovaný na Zlatú palmu a vyhral tiež cenu za zvuk. Kim Gordon: Have you talked to your daughter? Blake: Hmm. Yeah I've been talking to her on the phone. Kim Gordon: What do you say to her? Blake: Hmm. I do the voices she likes. I don't know. I tell her I miss her. Kim Gordon: Do you say, "I'm sorry, that I'm a rock & roll cliche?"