ambron

Ako fanúšika upírskeho žánru ma Wir sind die Nacht absolútne dostal a musím priznať, že aj potešil. Tvorcovia sa umne pohrali s upírskou mytológiou a priniesli živý príbeh o triu dekadentných upírok na čele s "kráľovnou" Louise, ktorá hľadá v behu storočí spriaznenú duš. A práve Loiuse ma zaujala najviac, Nina Hoss ju oživila do živelnej a sexy, no zároveň tajomnej upírky. Sklamaním bolo, že sa tvorcovia viac sústredili na príbeh a postavy a vykreslenie upírskeho sveta bez mužov/upírov v modernej dobe zostalo pozadu. Výborným ťahom bolo, že vo filme nezaznie ani raz slovo upír.. keďže je príbeh tak dobrý a jednoznačný, nie je to ani potrebné.

Antická tragédia po upírsky. Upírska love story po kórejsky. Park je dozaista jedným z najsvojskejších súčasných filmárov, ktorý dokáže známe témy robiť štýlovo a nápadito. Smäd je bizarná, komediálna, tragická, krvavá jazda, ktorá zábavne prepája upírsku mytológiou s antickou tragédiou, pričom diváka dokáže nadchnúť úchvatným vizuálom, nápaditou kamerou a... skvelým Kang-ho Songom. Aj keď to Parkovi trocha "vŕzgalo" v nevyváženosti aktov, svojimi zvratmi a využitím postáv v príbehu ma dokázal Smäd vrátiť do deja. Zábavný a zaujímavý počin, ktorým Park obohatil upírsky žáner.

Tento v zahraničí dosť oceňovaný film Dovera Koshashviliho prináša trpkosladký pohľad na dohodnuté manželstvá v izraelsko-gruzínskom kultúrnom prostredí. Najviac sa mi na filme páčila práve tá zmena nálad jednotlivých aktov - prvý o pytačkách sa nesie v uvoľnenom duchu a ponúka nejeden vtipný moment. V druhom akte, aj keď nepostráda humor, badať zmenu nálady, vzťah medzi milencami je ukazovaný v iskrivom eroticko/romantickom tóne... aby sa nálada v treťom akte otočila o tristosemdesiat stupňov a zostala len trpká pachuť z epilógu. Neskorá svadba tak umne komentuje absurditu dohodnutých manželstiev, ale tiež postavenie muža a ženy v tejto spoločnosti.

"Vojna nie je dobrodružstvo." Neuveriteľné, že v dobe, keď sa vojna a služba k vlasti považovala za najväčšiu cnosť, vznikol tento umný protivojnový film... Vo filme nie je prezentované žiadne hrdinstvo, spolu s hrdinom prežívame len špinu, hlad, smrť a čistý chaos vojny. Príbeh je tvorený vlastne štyrmi časťami, ktoré mu dodávajú osobitnú náladu... počiatočne nadšenie hrdinu, vystrieda vytriezvenie, zúfalstvo a zakončí apatia... ale divák nedostáva žiadne kázanie, len na základe skúsenosti hrdinu čistý emocionálny zážitok. Samozrejme, že filmu sa dá vytknúť nemnoho vecí, predovšetkým niektoré teatrálne situácie, či vystúpenia hercov, ale netreba zabúdať, v akej dobe vznikol film. Aj napriek tomuto nedostatku dokázal režisér Milestone priniesť na plátno významný anitvojnový, protinacionalistický film, ktorý považujem za jeden z najlepších v tomto žánri.

"Si pre nich len kus mäsa." Dá sa povedať, že táto veta sa stáva univerzálnou myšlienkou celého príbehu. Mladý nováčik z radov britských vojakov sa na svojej prvej misii v nebezpečných uliciach rozdeleného Belfastu oddeľuje od svojej jednotky, čím sa dostáva na odyseu za záchranou holej kože, ale aj vytriezvenia z vojnovej mašinérie. Prevažne televízny režisér Demange priniesol vo svojom celovečernom debute napínavý, temný thriller, ktorý diváka drží po celý dej vo zveráku a len ťažko púšťa. Jack O'Connell opäť ukázal svoju hereckú univerzálnosť, no nemenej pozadu zostávajú aj mladí herci vo vedľajších roliach. Aj napriek niektorým nedostatkom ( rozprávanie príbehu, nejednoznačné politicko - morálne posolstvo) je sedemdesiatjednotka prekvapivo pozoruhodný filmový počin.

Človek je najnebezpečnejšie zviera...

...z eseje Richarda Kellyho "Gone Girl nie je o pitvaní manželstva, je o pitvaní chamtivosti a narcizmu ako hnacej motivácie psychopatie v rámci hrozného, bezbožného manželstva!"

Zaujímavý a pre diváka atraktívny námet si tentoraz vybral majster atmosféry Tourneur. Za podmanivého zvuku tamtamov preniesol diváka na exotický výlet za podivným antickým príbehom, trocha poznačený Janou Eyrovou, rozprávajúci o šialenstve, utrpení... a láske. Majstrovské využitie svetla a tieňov dodáva príbehu podivne krásnu atmosféru, obrazy, pôsobiac do najhlbších zákutí našich myslí sa zarezávajú do mozgu (k vrcholom patrí scéna, keď Jessica prechádza trstinovým poľom a jej dlhé biele šaty vejú vo vetre). Svojský zombie film, ktorý má svoje popredné miesto v tomto podžánri.

Zavrite si svoj smútok do najtemnejšieho kúta v dome.

Film desaťročia!