sysyphus

Podivuhodne nacata, rozporuplne dalej košatená, ale rozhodne vyborne zakoncena scenaristicka strakatost. Niektorym postavam a dialogom by sa dala vytknut urcita nadbytocnost (napriklad prestrelena grostesknost uchlastaneho nevestinho zata), ale na druhej strane som rad, ze na svatbe ako celku boli okrem velkeho Alešovho odhalenia zobrazene aj ine nedokonalosti a poklesky svadobcanov, co z nej efektivne eliminovalo efekt ziarivej dokonalosti znamy hlavne z reklam na pracie prasky a zivotne poistenia. Mnoho uzivatelov sa tu neubranilo prirovnavat libanky k Trierovym Melancholiam, Ancikristom alebo Rodinnym Oslavam. Za seba mozem povedat, ze kazdy z tychto troch filmov sa mi vyznenim, spravanim postav a spracovanim temy zda natolko vzdialeny od Hrebejkovho noveho pocinu, ze hladat medzi nimi akekolvek paralely je cirocira zbytocnost. V ramci ostatnej Hrebejkovsko-Jarchovskej tvorby su Libanky vcelku vydareny dramaticky pocin, ale v porovnani s precizne scenaristicky vybrusenou Nevinnostou maju este co dohanat.

... ani pán Irons svojou velkou charizmou (ktorú mal počas vačšiny tohoto filmu bud vypnutú alebo nefunkčnú) nezachránil tento tragický pokus o pretiahnutie námetu stolovej hry Dungeons and Dragons do sveta filmu. Na druhej strane však nutno uznat, že tvorcovia pretahovali predlohu velmi dlho a dokladne ... :P

Stareho psa novym kusom nenaucis - a to plati hlavne v pripade, ked mu uz exol jeho povodny pan, ktoreho mal psicek velmi rad a odmietal prijat fakt, ze pan uz je v ludskom nebicku. A tak ho aj nadalej podla zvyku cakal pri vlakovej stanici...a cakal ... a pan neprichadzal ... a psicek cakal dalej, az prisla panova manzelka, ale na tu psicek necakal ... a tak cakal dalej ... a tu ho niekto nakrmil ... a tu si ho niekto vsimol a povedal ostatnym, co je to za psicka a na koho caka ... a psicek dalej cakal ... az sa dockal konca filmu, kde okrem titulkov divak zistil, ze psicek naozaj existoval a naozaj cakal. Hmm, co s tym? Smutne! A dlhe! Keby to bol kratas, tak by sa aj to cakanie dalo precitit, ale takto s tou poslednou polhodinou plnou psieho cakania sa neda dat viac ako tri hviezdicky. Sorry, fakt nie.

Mam z toho obdobne (ro)zvratene dojmy ako z danskeho snimku Grone Slagtere, ktory tiez pojednava o podivnych existenciach a masiarste, co ma v ponuke okrem ineho aj ludske maso. Oba filmy mi pridu zbytocne experimentalne a nacancane na ukor pozeratelnosti a zabavnosti. Rovnako ako u danskeho bratranca, aj tu davam slabsie 3 hviezdicky.

Pozoruhohodny novy pocin pana Boyla kombinuje skvely namet s mnozstvom necakanych zvratov a podmanivym soundtrackom. Neviem, v podstate mi to ako celok chutilo - pachut obcasnych kecov o spomienkach a ludskom vedomi bola v mojom pripade prebita mnozstvom efektne pouziteho nasilia a explicitnej nahoty s poetickym vyznenim (McAvoyova fascinovanost vyholenimi kundickami je neskor vo finalnej casti filmu krasne vysvetlena). Na takto zvladnute filmy je radost pozerat.

Je to sice mierne chore, ale napriek tomu si tento film velmi vazim a po jeho prvom zhliadnuti mam potrebu cas od casu si ho pustit znova. Rodinne ritualy a vychovne praktiky zo zivota jednej fiktivnej(?) greckej rodiny vo mne prebudzaju davno zabudnutu optiku ranneho detstva, ktora namiesto otazok zacinajucich na slovo preco nutila cloveka sledovat kazdy detail pred nim sa odohravajucich dejov a zaroven sa automaticky chapat ako ich neoddelitelna sucast. Rad sa vzdy po nejakom case tomuto filmu poddavam s niekym, kto nema paru o co ide a sledujem jeho/jej reakcie. Co sa tyka osobneho prinosu, zakazdym pri opakovanych projekciach Kynodontasu prichadzam na trosku ine myslienky, ktore mi pomahaju zrestartovat moj bezny rezim kazdodenneho myslenia a citenia. Za nedotiahnuty koniec mavam tiez miestami chut znizit filmu pana Lanthimosa pocet hviezdiciek o jednu, ale nakoniec ma to nejako vzdy prejde.

Tak, takto kralovsky som sa pri dobrodruzstvach agenta 007 este nebavil. Bond nabral s Mendezom na reziserskej stolicke ten spravny kurz, ktory na jednej strane cerpa z jeho bujarej 5O rocnej historie a zaroven ho posuva do uplne novych rozmerov, kde je zranitelnejsi a uveritelnejsi. Som zvedavy ako sa po tomto filme bude Craigove stelesnenie Bonda vyvijat v rukach dalsich reziserov. V tomto pripade je to urcite za plny pocet.

Hmm, tak to, ze Mikkelsen porcoval a serviroval ludi uz davno pred tym, nez ho obsadili do serialoveho Hannibala ma az tak neprekvapuje - robil to okrem ineho aj vo Vallhalla Rising a ak si dobre spominam, tak aj v Casine Royal mal v plane nakrmit Bonda jeho vlastnymi genitaliami tesne pred tym, nez ho zastrelili. Ine ma vsak v suvislosti s tymto filmom trapi a to je jeho zanrova nevyhranenost. Ma to prvky psychologickej dramy, vela cierneho humoru, tu a tam nejaky sentiment ... az sa v tej nerozhodnosti divak uplne straca. Co to malo byt? Pribeh dvoch polutovania hodnych indvidui, ktorych praca v novozalozenom masiarstve nauci ako nakladat s ludmi? Neviem, neviem ... dansku kinematografiu mam vcelku rad, ale tento podivuhodny snimok isiel akosi mimo mna.

George Roy Hill to citi podobne ako Etta Place - s radostou sprevadza hrdinov pri vsakovakych peripetiach, len ich nechce vidiet umierat. Nevsedny westernovy zazitok plny napadov, necakaneho humoru a ludskeho tepla, ktoreho nepriame naznaky nachadza Radek99 aj medzi hlavnymi hrdinami. Radku, znáš to: proti gustu, ... sa medze nekladu. Ked to vsak chces mat explicitne, tak doporucujem Skrotenu Horu. :) Film stoji za pozornost z mnohych dovodov, ktore tu uz boli viackrat spominane. Mna vsak vzdy najviac zaujme ambicia hlavnych postav unikat pred zakonom do krajin, ktore nie su v priamom susedstve so Spojenymi Statmi. Uz len za tieto pre kovbojov netypicke znalosti geografie si Butch Cassidy a Sundance Kid zasluzia plnych pat hviezdiciek. :)

Každeho perfekcionistu s potrebou presne vymedzovat zaner filmov caka pri filme Sedem velmi tvrdy oriesok. Je to detektivny thriller s noirovymi prvkami alebo tragicka rodinna psycho-dráma? Ono je to vlastne uplne jedno lebo vysledok, ktory pan Fincher namiesal vo svojom rannom dielku dokonale funguje a mrazi az na kost. Prepracovana psychologia postav, motivy vraha, genialny scenar, atmosfericky soundtrack Howarda Shora, chirurgicky presna kamera spolu so vsetkymi ostatnymi komponentami dostavaju divaka presne tam, kde ho chcel Pan Reziser mat - na stope psychopatickeho vraha, ktory vrazdi podla siedmych smrtelnych hriechov. Neocenitelnu hodnotu vsak film nabera najma tym, ze su don umne zapracovane sekundarne temy, ktore rozvijaju dej a nekoncentruju divakovu pozornost len smerom k vrahovmu dolapeniu. Ucebnicova filmarina, na ktoru sa nezabuda.