sysyphus

Sviezi kanadsky film o komplikovanom dospievani v dysfunkcnej rodine, ktory krasne spracuva vela zaujimavych momentov. Okrem neotreleho nametu, vynikajucich hereckych vykonov hlavneho hrdinu a jeho nedospelej lasky ma zaujala aj praca s kamerou, ktora velmi silne umocnuje celkove vyznenie filmu. Jeden z najlepsich filmov vo svojom zanri, co som videl tuto jesen. Rozhodne doporucujem.

Žižek zase raz valcuje po vedomostiach baziacieho perverzaka svojimi teoriami z ineho sveta a neodolatelnym suslavym akcentom. Tentokrat sa nam neuspeny Slovnisky kandidat na prezidenta zameral na problematiku ideologie a nezabudol to zaklincovat aj trefnou potitulkovou scenou. Vyzera to tak, ze Hollywood nam Slavoja ovyplvnuje v cim dalej tym vacsej miere. Na zaujimavosti ani zabavnosti mu to vsak neubera, a tak je to zase raz za 5 hviezdiciek.

Solidny psychologicky post-apo thiller, pri ktorom clovek castokrat nevie ci sa ma smiat ci plakat. Bavil som sa kazdopadne dobre, hlavne na zaver, ked sa slecna rozhodla pobyt v kryte zabalit a cez velke sracky sa preplazit k este vacsim srackam. Oh! I am sorry, you have just been exposed to massive spoiler! :P

Do detailov prepracovana zalezitost, ktora ma len utvrdzuje v tom, ze britska serialova produkcia je v poslednych rokoch vydatna a znamenita.. Napadite epizody serialu spracuvaju velmi aktualne temy okolo vplyvu medii na sucastneho cloveka takym sposobom, ze vami budu rezonovat este niekolko dni po zhliadnuti. Nemozem inak, len doporucit a naladovat tomu plny pocet!

zvlastna kombinacia roznorodych scen a zvukov ... neviem, co si mam o tom mysliet, ale pocity som pri sledovani tohoto filmu mal rozhodne velmi prijemne a to som bol v kine bez vina. :) je to jeden z tych nepochopenych, ale napriek tomu povznasajucich snimkov.

kurva, tak takto to mam rad! film, v ktorom sa drsny sex, humor a nasilie snúbia v rychlom tempe a nepredvidatelnom pomere az do zaverecnych tituliek. velkym plusom je aj necakana kriminalna zapletka a roztrasena kamera silno pripominajuca greengrasove snimky. Jedno z najvacsich prekvapeni tohorocneho IFF v Bratislave, ktore na mna urobilo velmi silny dojem. Klobuk dole Pan Smarzowski, pokracujte dalej touto cestou a budeme si rozumiet.

Na uvod musim uznat, ze atmosferu si tento snimok za tych cca 10 minut dokazal vybudovat vcelku slusnu. Avsak darilo sa mu to najviac asi soundtrackom. Scenar sice zaujme, ale je zaroven dost nevyvazeny - konanie postav aj samotne dianie su znacne neprehladne a to filmu ubera na kvalite. Na zaver vsak musim pridat este extra hviezdu, za Zuzku Sulajovu, do ktorej som zamilovany uz od Zahrady. :)

Mangoldov Wolverine (letmo inspirovany komiksom Franka Millera) si tentokrat zaletel preskumat situaciu v Japonsku, kam nepachol uz od cias druhej svetovej, a dostalo sa mu tam nalezitej pozornosti. Chvilku si zablol s bandou ninjou, silver samurajom a novou laskou a zase hajde domov. V porovnani s prvym Loganovym spin-offom je Wolverine omnoho kompaktnejsim a pozratelnejsim dielkom, avsak na druhej strane sa mu stale nedari dotiahnut to na kvality regulernych X-Menovskych filmov. Tie dve hodinky s Wolvim v Japonsku sice ubehnu relativne rychlo, ale pri potitulkovej stretavke so starymi znamymi mi bolo jasne, ze novy Singerov pocin bude uplne iny level.

Pre mna asi najosobnejsi film o agentovi Bourneovi - Jason sa okrem svojej temnej minulosti tentokrat vyrovnava zaroven aj so smrtou Marie k tomu Greengrass po prvykrat na reziserskej stolicke a Extreme Ways v zavere v este nezremixovanej podobe. Po troch rokoch na mna Bournova amnezia zase raz dolahla v plnom rozsahu a po prvej casti som si musel postupne pustit celu trilogiu. Inak v suvislosti s Rodenovym obsadenim do role ruskeho Nafto-barona sa vo mne popri sledovani filmu zrodila uvaha o tom, ze stredoeuropski herci z Rodenovej generacie su svojim sposobom velmi vhodni na hranie ruskych zaporakov hned z dvoch dovodov - A, pre anglo-americkeho divaka vyzeraju dostatocne vychodoeuropsky a B, zaroven este stale maju v zivej pamati zo skoly nabiflenu povinnu rustinu. :)

Vyfetená psychopatickosť Utópie ma každou ďalšou epizódou dostáva na kolená. Jasné farebné kontrasty, ambientná hudba v pozadí a neošúchané postavy trpiace a zomierajúce za roztodivných okolnosti dávajú dokopy veľmi silnú esenciu seriálovému spektáklu, ktorému prajem aspoň pať séríí, kým britského diváka omrzí upierať na neho zrak. S týmito kvalitami sa vobec nečudujem, že pán Fincher začal koketovať s myšlienkou pretransformovať tento seriálový skvost na americké televízne obrazovky. Jednoznačných pať hviezdičiek, bez váhania.