sysyphus

Jesse Eisenberg a Kristen Stewart si spoločne letmo zasnívajú na pozadí Hollywoodu a New Yorku 30tych rokov, až kým ich neprebudí nekompromisná realita. Tento film sám o sebe nie je márnym dielkom, akurát sa v ňom miešajú v divotvornom pomere dve celkovo dosť nesúvisiace dejové línie (na jednej strane zamotaný príbeh lásky ústrednej dvojice a na strane druhej patálie brata Bena s jeho gangsterskými záležitosťami), ktoré na konci síce pekne spoločne vyvrcholia, ale okrem vzťahov v rámci jednej rodiny ich prakticky nič iné nedrží pokope. Napriek tomu si však film po väčšinu svojej stopáže udržiava pozerateľné tempo svojou príjemnou dobovou atmosférou a jazzovým hudobným podfarbením. Pohodová nostalgická záležitosť s filozofickým nádychom. An unexamined life is not worth living.

Táto trilógia televíznych filmov o živote Louisa Pastera svojou kvalitou od dielu k dielu síce miestami mierne kolíše a prekračuje potrebnú stopáž (najmä v druhom diely), ale napriek tomu ju ako celok nemožno hodnotiť inak ako za päť. Filmu ako celku sa nedá uprieť silná výpoveď o vedeckej dráhe húževnatého bádateľa, ktorý počas života objasnil mnoho dôležitých súvislostí na poli biochémie a aj napriek tomu ostal až dokonca skromný, plný entuziazmu a chuti objavovať. Atmosféra filmu je k tomu navyše ešte umocnená aj množstvom výborných slovenských hercov zo staršej generácie (s ich nádhernou ľubozvučnou výslovnosťou), ktorými sa celá trilógia len hemží v malých aj väčších rolách. Na svoju dobu to bol iste veľmi ambiciózny projekt, ktorý dopadol veľmi zdarne a svojou výpoveďou a spracovaním dosiahol nadčasové kvality. Vôbec sa nečudujem ľuďom z kapely This is Kevin, ktorých v 90tych rokoch tento film natoľko inšpiroval, že mu ako poctu venovali na ich prvom albume jednu zo svojich skladieb. "Náhoda poslúži tomu, kto je na ňu pripravený."

Niečo takto vizuálne podmanivé, hravé a nápadité sa len tak nevidí. Wes Anderson zadaptoval predlohu Roalda Dahla na výbornú. Burton a Spielberg síce tiež neodviedli v tejto oblasti zlú prácu, ale v šialenosti, rôznych roztomilých nápadoch a nečakaných blbinách ich Anderson prekonáva a valcuje na plnej čiare. Tá farebnosť, nečakané rapídne zmeny uhlov kamery (miestami to vyzerá ako 2D plošinovka, potom chvíľu zase ako 3D FSP, atď.), nádherná animácia, podmanivá hudba a výborný humor. Takto nejako si predstavujem ideálny animovaný celovečerný film. Tlieskam, smejem sa a chrochtám blahom. :)

Takto nejako by asi vyzeral Revenant bez prítomnosti DiCapria. :) Veľmi zaujímavý prírodopisný počin, ktorý po výbornom Microcozme (a rozpačitom Genesise) naplno otvára otázku ekologickej zodpovednosti človeka za všetko, čo spôsobil svojím počínaním povrchu tejto planéty za ostatných pár storočí svojho vývoja. Krásna kamera aj Coulaisov atmosferický hudobný doprovod otvárajú v Les Saisons okno do lesnej prírody našeho pásma nebývale krásnym spôsobom. Bola by to naozaj veľká škoda, keby sa po nasledujúcich dekádach neuvedomelého humpľovania pozemskej prírody zachovali prejavy života nádherných lesných tvorov už len v takýchto filmoch ako archívne zábery. Rozhodnutie, či to tak bude alebo nie je stále na nás.

Výborný dokument o ľudskej prázdnote a pominuteľnosti slávy. Milujem to, co ztrácime.

Je to božSKé.

Po dekáde nie úplne najvydarenejších snímkov sa Ridley vracia v plnej paráde. Výborná atmosféra (pri tých panoramatických záberoch z Marsu alebo vhľadoch na palubu lode Helios som s 3D okuliarmi na očiach miestami strácal dych), citlivo urobený soundtrack (umne miešajúci ambientnú elektroniku s pozitívnymi hitmi 70. rokov - hlavne naplno využitá klasika Starman od Davida Bowieho, ktorú vo filme umne zakomponovali v celej jej dĺžke) a silné herecké výkony ukázali, že pán Scott ešte stále zvláda svoje remeslo na jednotku, keď sa mu do rúk dostane dobre napísaný scénar. Well done, Ridley! Tlieskam a tento film beriem ako tvoj vesmírny reparát za nepodareného Prométhea. PS: Neviem čím to je, ale Matta Damona treba aj naďalej vo filmoch zachraňovať.

Tak takto to máme radi: dve hodiny natrieskané brilantnými nápadmi, akciou, jemným úchyláctvom a humorom. Není sa však čomu čudovať, že výsledok je znamenitý keďže pod komiksom, ktorého je tento film adaptáciou je podpísaný aj Dave Gibbons, jeden zo spoluautorov Watchmanov. Puntičkársky Vaughn si dal sakra záležať s každým detailom (od scenára, cez casting, strih, použitú hudbu, špeciálne efekty ...) , aby nám predlohu previedol na filmové plátno s poriadnou pompou. Spolu s Mad Max: Fury Road, jeden z nalepších akčných filmov aké som za ostatný rok mal možnosť vidieť.

V prvej tretine mi neustále vŕtal hlavou akýsi nepokoj. Vravím si: "to je tak nekompromisne bizarno-brutálne ako nejaký komiks od Moebiusa, po skončení filmu to musím pre istotu prekonzultovať s tetou Wikipédiou." A moje podvedomé tušenie sa potvrdilo ... paňstvo, ale takéto prekvapenie som vážne nečakal. Už dlho sa mi nestalo, aby som počas jedného filmu toľkokrát prekvapene jasal, nadšene ťapkal ručičkami alebo spokojne odfukoval. Jednou vetou: delikatesný herecky nabitý ťažkotonážny post-apo náklad, ktorý vás zaručene zamrazí alebo vykoľají. Plný počet bez váhania!

ako divák som veľmi polichotený touto filmovou absurditkou, ktorou mi spríjemnil pan Anderson 100 minut môjho života. z niektorých scén sa popusmievam popod fúz zakaždým keď si na ne spomeniem. so snímku totiž dýcha tvorivá radosť z groteskného humoru, ktorým je dej presiaknutý a jednotlive postavičky sú nielenže dobre napísané, ale hlavne geniálne zahraté veľmi vhodne vybranými hereckými kalibrami, ktoré si to zjavne pri natáčaní tiež prudko užívali. nečakané dejové zvrtky a charakterové podivnosti u mňa spôsobovali časté výprsky smiechu počas projekcie filmu a po jeho skončení sa pretavili do chronického pofufňávania, ktoré mnou lomcovalo ešte pekných pár chvíľ. vďaka vám Herr Anderson za tento vydarený snímok, jeden z najlepších aký som v tomto bohom zabudnutom žanri za posledný rok videl.