Mordenroth

Dokonalé (nezabudnuteľné) herecké obsadenie a dokonalá akcia. To sa naozaj nevidí tak často. Živý terč bol síce skôr, ale jeho mladší brat je podľa mňa ešte lepší a naviac disponuje schopnejšími hercami.

Poučenie: "Potkáte-li chlapíka, jemuž je vidět mozek v plastikové lebce nezdravte ho, protože pak vás probodne!" (Video Plus, 7/93, str. 24). Prvý film z hororovej série "Tichá noc, vražedná noc" disponoval originálnym námetom a slušnou atmosférou. Pokračovanie už pôsobilo celkom nudným dojmom (hlavne prvá polovica) a posledných cca 20 minút de facto kopírovalo svojho predchodcu. Tretí diel s podnázvom "Hrůzné sny" ničím novým (originálnym) neprekvapí a ako celok nudí a uspáva. Nedokáže zaujať ani atmosférou (aké také napätie sa objaví asi 10 minút pred koncom a aj to pôsobí len ako dosť zlá kópia Carpenterovho Halloweenu) a čo je horšie, ani krvavými scénami (jedna pekne odrezaná hlava to naozaj nezachráni). Toto je skrátka úplne zbytočný a veľmi zle natočený sequel.

Takto nejak som si to aj predstavoval... Hulk bol vždy mojim obľúbeným komixom, Eric Bana patrí k mojim obľúbeným hercom a Anga Leeho považujem za jedného z najzaujímavejších režisérov súčasnosti. Okrem hercov a režiséra ma na tomto filme potešila aj charakteristická hudba Dannyho Elfmana. Samotný príbeh je veľmi zaujímavý a aj špeciálne efekty sú podľa mňa dosť kvalitné.

Božský film, božská hudba!

Verím, že tvorcovia sú rozhodne veľkí milovníci filmov typu Child's Play v rámci žánru. Avšak dva roky starý, skvelý novozélandský Housebound by už nemuseli tak okato vykrádať.

Na filmových adaptáciách divadelných hier sa dajú ľahko popáliť prsty (pokiaľ nie ste Kenneth Branagh). Verím, že „Bug“ by poskytol oveľa väčší zážitok práve na doskách, ktoré znamenajú svet. 70%.

Roztomilé detičky chceli svoje hračičky. Keď im ich rodičia nechceli dať, rozhodli sa tieto nevinné tváre násilie vyskúšať. Postihnuté záhadnou chorobou, neštítia sa krvi, modrím či opuchov. Mama, otec, strýko, sestra, ani jeden na nich nestačí, vynaliezavosť detí je veľká, nikto nie je v bezpečí. Začínajú padať prvé rodičovské hlavy a všetkým zúčastneným postupne mrznú úsmevy na tvári. Rozbláznené detičky sa radi hrajú a racionálne dôvody k tomu nikdy nemajú. Doprajme im preto túto zábavu, pohladia nám za to telo aj dušu. A netvárme sa, že sa nás to netýka, každý máme v sebe malého nezbedníka...

Uf!

Je obdivuhodné, že za 17 dní a s rozpočtom 45.000 € dokázal natočiť mladý debutujúci režisér nekompromisný taliansky splatter, ktorý priznáva inšpiráciu a zároveň skladá poctu klasickému TCHM, tvorbe Daria Argenta a ranným dielam Petra Jacksona, príp. Sama Raimiho. Gabriele Albanesi, jeho láska k žánru, cit pre detail a bezchybné zosúladenie obrazu s perfektnou hudbou ponúkajú spolu s kvalitnými špeciálnymi efektmi (osvedčený Sergio Stivaletti) originálny a nezabudnuteľný horrorový zážitok. V druhej polovici filmu vyšvihol režisér svoj obrovský talent priam k dokonalosti a moje srdce v tej chvíli po dlhom čase zahorelo nemalou radosťou. Solídna atmosféra, nádherná hlavná hrdinka príbehu, striekajúca krv a hnis, odpílené končatiny, črevá, zvratky... Užite si tieto atribúty do sýtosti! 90%.

Podobným námetom v štýle Rómea a Júlie disponujú stovky ďalších filmov. Áno, základná kostra príbehu (dvaja ľudia sa do seba zamilujú, no doba, v ktorej žijú, ich láske nepraje) pôsobí ako klišé, no je tu pár vecí, ktoré robia film zaujímavým a miestami aj pútavým. 1) Prostredie - ulice secesnej Viedne (Praha, Tábor) a malebná kamera Dicka Popea sú v tomto prípade naozaj zárukou prekrásneho vizuálneho zážitku s vyváženosťou a premyslenosťou každého záberu. 2) Atmosféra - V napätí a neistote sa ocitneme hneď na začiatku filmu, počas zatýkania hlavného hrdinu, tajomného Eisenheima a v podstate až do konca nevieme s určitosťou povedať, či sú jeho kúzla len ilúziou alebo skutočne disponuje nadprirodzenými schopnosťami... 3) Herci - Typovo najpresvedčivejší sú nepochybne Norton, Giamatti a Sewell, menej už zaujala nádherná Jessica Biel. 4) Hudba - Philipa Glassa myslím netreba bližšie predstavovať. 5) Kúzla - napríklad trik s pomarančovníkom... Iluzionista má len jednu chybu a síce scenár. Zhruba do polovice je všetko až podozrivo dokonalé. Potom však Eisenheim dostane nápad ako prekabátiť všetkých zúčastnených a príbeh tak postupne smeruje k „prekvapujúcemu“ finále, ktoré pôsobí mierne vykonštruovane. Viac by sa mi film páčil, ak by bol poňatý v duchu Shakespeareových tragédií, aby som nemal na konci pocit, že som niečo podobné už niekde predtým videl... Inak sa však jedná o dosť kvalitný snímok. 70%.