lepo

Nádherná spomienka na detstvo. Výborná fantázia maďarských tvorcov a nezameniteľný slovenský dabing posunuli tento seriál do filmových biblií

Neskutočné a nádherné. Fantázia bravoooo

Nádherne zakamuflovaný pohreb boľševickej hordy na konci 90tich rokov, o ktorm nik netušil, azda len režisér mistr Menzel, ktorý v inotejoch a s prispením Vančuroveho nadhľadového pátosu s korenistým a neprekonateľným ala kniežaľom v podaní pána!!!!! Abrháma dáva naozaj bodku starým časom. Škoda len, že s odstupom rokov, dnes sa píše 2021, by som tie roky vrátil okamihom sekundy, nakoľk nová doba je koniec ľudstva a nie len starých časov.

Pekné, dojemné ako každá verzia od r.1937. Aje dobrý základ v knihe nemalo by sa čo pokaziť.... tá kamerou zachytená príroda...ach nádhera

Neskutočná edícia ČSNO na rôzne hudobné témy je baladou pre uši.... Zoznam dielov, ktoré zahrňuje: https://www.ceskatelevize.cz/porady/10705026142-cnso-studio-live/dily/ odporúčam všetkým milovníkom filmov, ktorých zaujíma aj hudobné filmové pozadie...napr... https://uloz.to/file-tracking/8ff77f058f50aba35af722b0f3a3d5c1afd1210b6375b6f961ef5f2fc11bbabc119aa24d5e0a1f35f189db87e9f3f339?q=%C4%8CNSO+Studio+Live+-+Fellini+100+%28koncert%29

"Muška jenom zlatá" dosiahla podobne ako Voyager 1, od svojho vypustenia a ona od svojej premiéry 11.11.1938, teda pred 2.svetovou vojnou medzihviezdny priestor a teda smelo môžeme povedať Muška navždy diamantová...... 100x odpozerané 100x pozitívné..No comment

Detská veľká noc v dobe bez mobilov a pc techniky, so spomienkou smútku na časy dávno zabudnuté. Akáže to škoda...

X-tý film na túto tématiku a x-tý krát francúzi oslnili. Bez škrupulí, bez ostychu. Ako sa hovorí "čo dokáže ulica" , v tomto prípade, " čo dokážu francúzi,", čo dokáže reálny pohľad ich očami na bežný život a la France. Jednoducho paráda,neserú sa s tým, ani s cigáňmi, ani s maročanmi ani s black lives mathers, ani s komunistami, šariou, fundamentalistami, feministkami, a ostatnou sebrankou rôzneho druhu, ale filmy,ktoré točia asi tak posledných 15 rokov na túto tématiku a tak uvoľnene a žoviálne s príchuťou humoru...sú neskutočné, všetky kinematografie, môžte závidieť 100*

Je to film o filozofickom pojme samovraždy. Nebudem tu rozoberať dej a dialógy postáv, ktoré sme videli, ale nedalo mi a skúsil som to so svojim subjektívnym záverom. Kiarostamimu vlastne o nič iné nešlo, len o to, kde a ako dospeje divák a ako šialený alebo zavádzajúci a bizarný koniec s podtextom urob si sám si na záver domyslí...Povedal som si, že nebudem komentovať koniec, ale teraz vidím, že neexistuje žiadny spôsob, ako to obísť, pretože ak by film dospel do normálneho konca, stalo by sa neskôr takmer určite to, čo by sa nestalo. To znamená, že ak pán Badii po pravdepodobnom prehltnutí piluliek a oblečení ľahkej bundy proti chladu ležal vo vykopanej jame, ktorú si sám vykopal, a každý záber kamery sa začal minimalizovať, pri pohľade na jeho kamennú tvár hľadiacu na mesiac , ktorý sa ukazoval spoza dymových mračien a potom, keď zaznelo hromové dunenie, až kým ju už vôbec nebolo vidno, až kým záblesk blesku opäť neosvietil scénu a tam nebol, stále tam ešte ležal a záber ako hľadí pred seba, stále čaká, pretože stále čakáme, len aby sa opäť ponoril do tmy až do ďalšieho jasného záblesku, a potom scéna nadobro sčernela a zostal len zvuk dažďa, ktorý padal stále silnejšie a silnejšie, až nakoniec klesol a zmizol - ak sa film práve takto skončil, bol by to zámer a koniec že samovražda bola dokonaná. Tým sa však film ani zďaleka nekončil. Namiesto toho povstáva za rytmického spievanie a pochodujúcich vojakov a scenéria znova pomaly ožíva. Tentokrát, keď sa objaví rovnaká kopcovitá krajina, je jar, všetko je zelené a zrnité a farbené zábery sa natáčajú na video ako vojaci pochodujú vo formácii po kľukatej ceste v ľavom dolnom rohu obrazovky. Tento nový pohľad je dosť prekvapivý, ale o chvíľu neskôr sa objaví člen štábu, ktorý nesie kameru k inému mužovi, ktorý pripravuje statív, a potom k samotnému Ershadimu, ktorého sme práve videli zaspať v jeho hrobe - ležérne vojde do záberu a nosí ľahké, letné oblečenie. Vezme cigaretu z predného vrecka, zapáli si ju medzi perami a bez slova ju odovzdá Kiarostamiu, ktorý ju prijme bez toho, aby prerušil svoj rozhovor a bez toho aby sa vôbec pozrel na Ershadiho.. Záber sa ďalej zameriava na zvukára, ako sa krúti pred vetrom vo vysokej tráve so svojím obrovským mikrofónom. "Povedzte svojim mužom, aby zostali blízko stromu, aby si oddýchli", hovorí Kiarostami. "Natáčanie skončilo." Posledný defilé filmu začne žalostná trúbka Louisa Armstronga a vojakov je možné vidieť sedieť a smiať sa, rozprávať a zbierať kvety pri strome, kde si pán Badii ľahol v nádeji na svoj koniec, aj keď teraz je strom pokrytý zelenými listami. "Sme tu pre zábavu", hovorí Kiarosami....

Triezve fajn ohľadnutie za dobou temna v bývalej DDR. Myslím si, že nemecké publikum muselo ísť od smiechu do kolien, i ked pri nostalgickej spomienke, možno aj cez nejakú tú slzičku.