Tarhiel

Príjemné francúzske prekvapenie, ktoré zahreje na duši :)

Videl som tú najdlhšiu, trojhodinovú verziu – a bol som šokovaný, koľko toho povynechávali oproti knihe až tak, že nechcem vidieť, ako hnusne vyklieštená musí byť tá pôvodná kinoverzia.    - výpravu a audiovizuál riešiť nebudem, i keď mi nesadli, beriem to ako autorskú interpretáciu často krát veľmi halicnogénneho textu a nejednoznačných opisov, ale to čo Lynchovi neodpustím, je zobrazenie mentatov ako fanklubu Leonida Brežneva – obzvlášť, keď medzi nimi a ostatnými ľuďmi žiaden zjavný rozdiel nie je, až na modré oči   - nepochopiteľné (a na produkciu nákladné) odchýlky od predlohy – navigátori ako groteskní mimožemštania? WTF? Zbytočná smrť Duncana Idaha, ktorého sa len v scenári zbavili, a čerešničkou na dorte bolo „tajné bojové umenie Usúla“ – vydávať zvuky počas pálenia z hranatých zbraní – nielen, že si to celé vymysleli, bolo to totálne béčkové, lebo nemali na post-produkciu, aby im z tých fiktívnych zbraní lietali nejaké projektily, takže to vypadá rovnako trápne ako pálenie zo zakňaktelov v Hviezdnej bráne, keď k nim zabudli pridať efekty (zasvätení vedia).  Toto boli scény, kedy akékoľvek zahĺbenie do filmu išlo do hája   Hlavný problém filmu je niečo, čo som dúfal, že sa tomu vyhnú: úplne vyzradenie hlavných zvratov knihy na začiatku, v prológu (čo chcú potom ukazovať po zvyšok filmu?) a opisovanie rozprávačom(!) toho, čo by mal divák zažiť vo filme, často krát počas toho, ako na to pozerá – ten istý hriech, ktorý urobil z Atlasu Mrakov nepozerateľný paškvil, urobil z Duny presne to isté. Prvá tretina filmu sa ako - tak drží predlohy, ale druhá a tretia už strašne skáču v deji a vynechávajú kopu dôležitých vecí a pre diváka neznalého predlohy sú určite mätúce – to je nezvládnutá scenáristka ako vyšitá.   Posledná tretina je uponáhľaná, zbytočne filmová smrť jedného zo záporákov, koniec ju useknutý, ale ten debilne-naivnučký epilóg, hovoriaci o tom, ako hlavná postava odteraz všade vo vesmíre rozsieva lásku, pokoj a dobro – to čo, dopiči?   Ako sci-fi priemerné, ako adaptácia Duny podpriemerné.

"Wherever you go... there you are." Toto bola tak prazvláštne pitomučká absurdnosť, že ani neviem, čo si mám o nej myslieť. Doteraz neviem, či ten film mysleli úplne vážne, alebo sa rozhodli, že natočia ten najbizarnejší úlet, aký ich napadol. Ten film obsahuje snáď všetky možné geek trópy (hlavný hrdina je neurochirurg, tajný agent a rocková hviezda v jednom (kam sa hrabe Jára Cimrman), ktorá náhodou objaví mimozemskú hrozbu), ale tak zle použité a sfilmované, že sa celý čas smejete na tom, ako to nefunguje. PS: Ten melón nevysvetlili!

Konečne si pozrel toto eponymum 80. rokov, a veruže bolo sa na čo pozerať: od vkusného soundtracku, atmosféry letných nocí, džezového koncertu na pláži, cez účesy (Kiefer Shuterland s mulletom!) až po módu, tento film videli snáď všetci, čo vtedy vyrastali. Je cielený na masové publikum, hrá tam vtedy vychádzajúci fešáčik Corey Haim (ktorý, ako mnohé deti z tohoto obdobia, dneska už nežije - predávkoval sa) a nebyť slabšieho scenára poslednej tretiny a nedopečeného konca (podobne ako Americký vlkodlak v Londýně (1981)), určite by to išlo do červených čísiel, atmosféru a spád to malo. Takto je to slabší priemer.

Otrasný dokument o katastrofálnom stave nemocníc v Rumunsku. Začalo to tragédiou s požiarom v klube Colectiv, ktorý by bol v normálne funugjúcom štáte len poznámkou pod čiarou, lenže pacienti s minimálnymi zraneniami z tohto požiaru začali v nemocnicach umierať v priebehu niekoľkých týždňov po ňom. Tak sa do toho oprela skupina novinárov a začali to vyšetrovať. A klub bol len špicka ľadovca. Nielenže mi to pocitvou investigatívnou novinárčinou a ich odvážnosťou pripomína nedávne udalosti s Jankom Kuciakom, ale je mi aj zle z toho, keď si predstavím, že by niekto mne blízky išiel do takej nemocnice. Ani neviem, či mám davať číselné hodnotenie - reže do živého.

Tučné guily pleasure. Tento film si pamätám v telelvíznych programoch v 90. rokoch, nikdy som ho nevidlel, aj keď som vždy chcel. Viem, že keby som ho bol býval videl v puberte, miloval by som ho. Triky, ktoré kričia 80. roky, prepoužité rekvizity z Blade Runnera (steny v Deckardovom byte) a možno aj Votrelca (chodby základne), s celkovou industriálnou atmosférou, aká sa už dnes nerobí, ale v rannej Emmerichovej réžií a s klišé prvkami - cool hlavný hrdina-samotár, geeky teenage-sideckick hacker, očividní zlodusi, predstavení už v prvej tretine a ambivalentný, nakoniec napravený väzeň. Priemerné hodnotenia sú zaslúžení, ale ja som si to užíval.

Začiatok bolo síce čisté béčko, ale čakal som, že si to aspoň udrží úroveň, ale koniec bol totálne od veci. Neviem, či kvôli tomu, že producentom došli peniaze alebo režisérovi nápady. Jediná dobrá scéna bola intermezzo vražda v porno-kine, ktorá si robila srandu zo samotného filmu. Koniec bol čistý bizár, ktorý nemal hlavu-pätu.

Severská dráma o dospievajúcom chlapcovi a zakázanom vzťahu s učiteľkou na pozadí druhej svetovej - videl som to v rannej puberte a spravilo veľký dojem, najmä tie nahé scény (viete, že to bude kvalita, keď prvý text, ktorý uvidíte je "discharge of semen" :D), tak som si ho po rokoch pozrel znova, a veľmi dobre obstál ten film, rozhodne komplexnejší, než som si ho pamätal. Doteraz si pamätám "rodinné tajomstvo" s kačicou a tragédiu s vlkom. Bizardný vzťah s učiteľkiným manželom a nakoniec celé vyvrcholenie (pun intended).

Vlažný film, ktorý zo svojej priemernosti zachraňuje geniálne zahraná transka v podaní Tima Curryho zo svojím: Anticip-ation!

Bolo pekné vidieť funkčnú rodinu, kde sa zároveň neskutočne dopĺňali - ten chlap bol taký submisívny, ale so srcdom na správnom mieste a tú svoju herdek-babu skvelo dopĺňal a vedel ju tak nepriamo v živote usmerňovať, jednoducho tým, že bol. Ona zasa energická a rozhodná, ktorý vždy udávala smer a on jej na ceste za cieľom vždy ochotne pomohol. To bola jedna vrstva - to, že dokázali skoro celý život utajiť, že pracujú v porno-biznise a zároveň byť zdravou funkčnou rodinou a neprekecnúť sa pred priateľmi a známymi - wow - druhá vrstva. A tretia bol coming out ich vlastného syna (úprimne, videl som to na ňom už na začiatku dokumentu - á, tento bude náš) - a táto bola pre maminu rodiny najosobnejšia. Oveľa zaujímavejšie, než ten business bola pre mňa osobná cesta tej rodiny a matky, a to ako sa postupne menili, aj názorovo, a videli svoje deti vyrastať.