Reklama

Reklama

Najsledovanejšie žánre / typy / pôvody

  • Akčný
  • Komédia
  • Dráma
  • Animovaný
  • Horor

Recenzie (249)

plagát

Spy Game (2001) 

Monotónna dejová línia snažiaca sa vzbudiť pocit uznania pre postavu Redforda, ktorý sa snažil zachrániť život svojmu parťákovi v zbrani. Problém nastáva v chýbajúcich sympatiách pre druhého spomínaného, a vlastne ničím pamätným čo by snímok ponúkol. Réžia je zručná, no dej naozaj nie je vôbec úderný.

plagát

Umelec (2011) 

Ani som len nedostal šancu sa ubrániť. Od smiechu a radosti, až po slzy a smútok, bol som prevedený spektrom emócií ktorý na mňa herci dávkovali bez slov, bez zvukov, len vďaka ich očividnému užívaniu si ich rolí a úžasnej hudbe. Nemám čo vytknúť, možno až na ten potencionálny kalkul, ale pomyslieť si, že by ma takto očaril nemý film (aj keď trošku iný) , by mi prednedávnom znelo ako niečo šialené. Aj preto 5*.

plagát

Krycie meno Donnie Brasco (1997) 

Softcore (až na isté pilčícke zručnosti v akcii) gangsterka netlačiaca na pílu (až po dokončení vety som si uvedomil tú iróniu). Prostoduchosť zločincov, a dopad vystaveniu sa ich šarmu na agenta FBI, ktorého rozpoloženie dopadá na jeho manželku a potomstvo. Úprimne, uhol pohľadu panej domu pre mňa ostal ako jediný pochopený, a možno so zatvorenými očami by som vstrebal aj to sympatizovanie s Al Pacinom s pohľadu pána agenta. Odhliadnuc od týchto pohľadov som toho ale vlastne ani tak veľa nevidel, od procedúr jadra mafie nezanechávajúc patričný dojem, tak ako ani jadra policajného zboru. Môžem to teda zhrnúť len ako koncert úloh Al Pacina, Deppa and Anne Heche ktorá predsa len nedostala priveľa priestoru, inak dosť mndlé a nevýrazné.

plagát

Pýcha a predsudok (2005) 

Pôvodné znenie mi dalo miestami zabrať, o to viac musím vyzdvihnúť vyšperkované dialógy, na ktorých film vlastne stojí, ak opomeniem perfektnú atmosféru 18. storočia. Keira mi sadla, čo ma milo prekvapilo. Jej nepríčetné úsmevíky aj žmurkanie očkami som prijal bez výraznejších komplikácií, tak ako aj ostatné osadenstvo, a ich neskonale distingvovaný prednes.

plagát

Ostrov (2005) 

Tak solídne rozohraný kúsok, ktorý sa postupom stopáže obracia stále viac a viac v klasickú tvár svojho tvorcu. Takáto látka priam dychtila po komornosti, ktorej sa jej dostalo v úvodných asi tak 40 minútach, a práve tieto ma perfektne navnadili na nasledujúci postup. To by ale asi nemohol byť Michael, aby sa tam nezačali objavovať tie nie až tak vynaliezavosťou disponujúce akčné pasáže, po ktorých bohužiaľ nasledovala až tá stará známa tupá akcia, ktorá nepredstavuje pre dej nič pozitívne. V druhej polovici sa ešte objaví pár v celku slušných momentov, ale celé to ostane ďaleko za svojim potenciálom. Pre sumarizáciu: Priam perfektný rozbeh, s gradáciou, s prísľubom pokračovania v nastolenom tempe, no postupom deja sa to ale topí v samoúčelnosti, a priam naivnom finále.

plagát

Kingsman: Tajná služba (2014) 

Úprimne, tých pár nekonvenčných scén (ktoré som vôbec nečakal), mi sadlo oveľa viac ako celá stopáž deadpoola s celou jeho primitívnosťou. Scéna v kostole, pri ktorej som sa neveriaci chytal za hlavu, explodujúce hlavy či návšteva švédskeho anusu. Myslím že Vaughn odhadol (aspoň čo sa týka mňa) dávkovanie nekorektnosti na výbornú. Taktiež postavy majú čo ponúknuť viď Firth či L. Jackson, a v neposlednom rade akcia je slušne zvládnutá pričom vývoj deja (aj keď nie veľmi originálneho) ponúka aj isté ťažko odhadnuteľné zvraty. Záver: Som viac ako potešený výsledkom a uvidíme čo prinesie pokračovanie.

plagát

Mulholland Drive (2001) 

Lynch mi práve prerazil svojou gilotínou mozog napoly. Hľadám súvislosti a definitívny záver, ale neviem či tu niečo také vlastne existuje. Skôr by som mal vyzdvihnúť schopnosť režiséra vzbudiť hlboké pocity aj napriek tomu, že výpovedná hodnota obrazov ostáva do vysokej miery neucelená. Prirovnal by som to ku kryštálu, pričom nezáleží na tom, z akého uhlu sa naň pozriem, stále objavím niečo zaujímavé a mnohotvárne, niečo čo človeku priblíži rôznorodosť okolo nás, aj v nás samotných, od nepoškvrnenej uhladenosti až po samotné šialenstvo. Dielo vykreslené s dôrazom na detail, s každou kulisou, každým pohľadom, každým výdychom až k finálnemu...tichu. PS: Vzhliadnuté po rokoch, a mám pocit, že táto príbehová slučka sa mi zarezala do krku ešte viac, ako na prvý krát.

plagát

Godzilla (2014) 

Ako neznalca godzilej tématiky mi určite každí odpustí, keď napíšem, že väčšiu vysokorozpočtovú tuposť som ešte asi ani nevidel. Až na pár hutných momentov so slušne vyobrazenou deštrukciou tu nefunguje absolútne nič. Od Cranstona čo nemá čo hrať, cez mariňáckeho synčeka čo tiež nemá čo hrať (tiež si nie som istý, že by aj niečo hrať dokázal), až po Watanabeho usmokleného vedca, ktorý má možnosť hrať usmokleného vedca (!). Keď nám to už malo ukázať tú neskonalú deštrukciu, a o hercov tu vlastne nešlo, prečo to pre budhove semmeníky malo cez 2 hodiny?! Nekonzistentná, vykastrovaná, klišoidná, ultra drahá óda na japonské nezmysly (v tomto prípade).

plagát

Čeľuste (1975) 

Očakávanie hororovej jazdy sa nenaplnilo, čo je v konečnom dôsledku pozitívna vec. Samotný súboj so žralokom som si nesmierne užil, celá tá výprava na more nemala chybu. Hlavne postava Roberta Shaw-a tu žiarila, a vlastne mi to len pripomína, ako mi prišli začiatočné scény nezáživné. A to boli zhruba aj moje očakávania čo sa tohto legendárneho filmu týka, sem tam mihnúca sa plutva brázdiaca pokojné more, s následným závalom jačiacich ľudí. Druhá polovica mi to všetko ale určite vynahradila, a ja musím len uznať, že sa jednalo o skvelý kus filmárčiny.

plagát

Základný inštinkt (1992) 

Neviem či mám začať váhať nad štúdiom psychológie, alebo si nainštalovať zrkadlo nad posteľ s prísľubom obohatenia môjho promiskuitne stráveného voľného času. Asi vynechám oboje. Vražda, sex, ďalšia vražda, viac sexu, sex počas vraždy, alebo vražda počas sexu?!..............Každopádne, atmosférický thriller, v ktorom je narušených postáv viac, ako umelých sladidiel v diétnej cole. Neviem či mi záver docvakol presne tak ako mal, za čo môžu asi aj po stý krát vytasené, hompáľajúce sa vnady Sharon Stone, ktoré mi pravdepodobne úplne odkrvili mozog behom vyše dvojhodinovej (!) stopáže (posledná milostná scéna ma už bolela ako kopanec do brucha). Postava Sharon ma naozaj nadchla, sexi, inteligentná, bohatá, dofetovaná bisexuálka...I mean, what's not to like?! Seriózne, film oplýva pár priam elektrizujúcimi momentami, s prísľubom rozuzlenia, ktoré ma posadí na zadok. Nestalo sa, no aj bez tohto aspektu je tu stále skvelá atmosféra, ako som už spomínal, naozaj nie trápne erotické scény, a slušná zápletka, ktorej som ale prichádzal na chuť stále menej a menej postupom času. Prehodnotím po druhom vzhliadnutí, zatiaľ teda za 4*.