Nag0

Rozprávka, prípadne fantasy ak si želáte, nie je práve moja vec, keď k tomu ešte pridáte ten neskutočne klišé koniec so širokými úsmevíkmi, a ošemetnými frázami, celé sa to len podčiarkne. Tu to bol ale očividne zámer, ktorý mal akoby pripomenúť to čaro naivnučkých príbehov o princeznách a rytieroch, prípadne celebritných hviezdach a predavačoch z tesca. Ba čo viac, cesta k tomu koncu bola vydláždená miestami dosť obstojnými vtipmi, kopcom obstojne hrajúcich anglických hercov, obstojného rozuzlenia na pozadí nie až tak obstojných špeciálnych efektov. A je to tu, došlo mi to. Obstojné, to je to slovo, ktoré vo mne evokuje tento film, a jeden by aj povedal, že na tak tématicky klasickú, prevedením modernejšiu epizódku ktorá rozhodne nie je až tak často k videniu, sa môže to slovo významovo pretaviť aj na niečo z vyššej triedy. Ale to by moje srdiečko muselo byť postihnuté hypertrofiou o niečo viac, aby som bol schopný s čistým svedomím udeliť tomuto filmu 4 hviezdy. Silné 3*, a prísľub úvahy nad slabými 4*, ktoré nie sú momentálne prípustné v mojom aktuálnom rozpoložení. Edit (one week later): Mal by som podstúpiť vyšetrenie na kardiológií. 4*

Neviem či som to len ja, ale s čítania miestnych komentárov zisťujem, že ľudia mali aj iné ako rozpačité pocity (môj prípad) zo záveru filmu. Vidieť v minulosti už niekoľko podobných filmov, a až následne vzhlianuť Vertigo, ktoré tu bolo dávno pred nimi, pričom v hodnotení ostať čo najmenej zaujatý, to nie je jednoduchá úloha. Skúsim to teda trošku analyzovať. Vizuál mi sadol, v istých momentoch som aj intenzívnejšie pocítil tú mysterióznu atmosféru, herecky zvládnuté. Na druhej strane tu boli okamihy, bez ktorých by sa stopáž zaobišla (128 minút bolo priveľa), taktiež pokus o gradáciu záveru ma nechal dosť chladným ako som už spomínal, a tam moja kritika asi aj končí. Najproblematickejšie predsa len bude povzniesť sa nad to, čo prišlo po Vertigu, každopádne pod 4* si ísť nedovolím.

Od svadby až po pohreb. Od nerozlučného zoskupenia až po boj o súdržnosť. Od streľby na jelene až po streľbu na samých seba. Zdrvujúci vývin udalostí pre trojicu obyvateľov amerického priemyselného mestečka, ktorých jednoduchý život točiaci sa okolo miestnej továrne, návštev obľúbeného pohostinstva, vození sa na rokmi overenom automobile a občasnou poľovačkou, bude natrvalo poznačený zverstvom, akým je vojna. Široký záber čo sa týka osudov ľudí, popritom prvotriedne zvládnuté z hľadiska hereckého, tak aj režisérskeho, so skutočne nezabudnuteľnými scénami.

Áno, staručké, no celkom solídne sci-fi s jasným odkazom. Určite pozerateľný kúsok aj vďaka minimu špeciálnych efektov (povedzme si na rovinu, bola to skôr dialógová vec), ktoré v momentoch keď nemali pôsobiť nejak rušivo, rušivo nepôsobili. Herecky stráviteľné, pre mňa v istých ohľadoch príbehovo nedotiahnuté. Napríklad, keď už sa hlavný hrdina vydal na cestu oboznamovania sa s našim zmýšľaním, aby si ucelil pohľad na naše hlúpe pohnútky, mohol sa k jeho zisteniam aj nejak vyjadriť vrámci stopáže (dbať na to, aby zem nebola zničená, nekvalifikujem ako vyjadrenie), a nie sa len držať pôvodného plánu. A čo sa pôvodného plánu týka, celé to skôr bolo o tom, ako nám sprostredkovať onú z jednej strany dosť za vlasy pritiahnutú, no tiež uvedomelú správu. Piece.

Moje obavy ktoré mali pôvod v spojitosti s rokom vzniku tohto sci-fi, neboli v konečnom dôsledku až tak opodstatnené. Áno, miestami to malo isté naivné prevedenie (čo sa kulís alebo vzťahov medzi postavami týka), a herci nie vždy vyzerali prirodzene vzhľadom na okolnosti. Napriek tomu ma vyústenie deja milo prekvapilo, (myšlienka je famózna) a vidieť Leslieho Nielsena bez šedín, je iste nezabudnuteľný zážitok.

Dojatý k slzám vzdávam hold niečomu, čo dokázalo popísať niečo tak všeobecné a relatívne ako je ľudskosť. Bez filozofovania, bez rétorických otázok, bez zbytočne komplikovaného deja. Obrazová forma disponujúca obrazom šedej, depresívnej, špinavej, beznádejnej a veľmi blízkej budúcnosti v ktorej sa príbeh odohráva, ma v závere posiela do kolien jej simplicitným, a predsa tak silným odkazom.

Taká milá (priam rozkošná) výprava na nášho mužského planetárneho suseda, odľahčená, miestami vtipná, miestami napínavá no akoby s jednou myšlienkou na pamäti, a to hlavne nič nepokaziť. Istý ťah na bránku v podaní Scotta nejak neprekvapil, ale rozhodne neurazil. Technickej stránke sa nedá nič vytknúť, herci hrajú ok, film akurát postráda nejakú zvýšenú schopnosť penetrácie do škrupinky náročného sci fi fanúšika, k čomu sa ale zdá nebol zostrojený. Účel svätí prostriedky, a tento krát boli zvolené tie správne na rozdiel od predchádzajúcej vesmírnej adventúry, ktorá sa u mňa zapísala hnedými písmenami. Som rád že Scott je "back on the track". PS: Mackenzie Davis <3

Dr. Flamming sťa by robot bez emócií, rozosievajúci intelektuálne verbálne semená podporujúce jeho okázalý status. Je to smart film, kde Columbo berie prípad ako reťaz cez ktorú sa musí dostať, a k tomu mu dopomáha nález najslabšieho článku (len hádam, že v budúcnosti to bude mať podobný spád). Logický vývin udalostí po úvodnej jednoduchej zápletke nás ako diváka privádza expresne k záveru, bez zrejmých lapsusov, vypointovanému, s pre mňa pamätným tichým uznaním od doktora. 4*

Čo u mňa najviac vzbudilo pozornosť v tomto westerne je fakt, že som v ňom napočítal minimálne 5 pasáži, v ktorých zaznela zvuková stopa reprezentujúca stajňu z hry Age of Empires II (zvuk koňa). Odhliadnuc od tohto rozrušenia, pravdaže až na neskonale nepochopiteľný záver, ma film ničím nezaujal. Áno, Crowe hrá nesmierne distingvovaného a inteligentného zločinca, a oplýva nadpozemskými zvádzacími technikami(?!), pričom Bale hrá dosť obstojne lokálnu nulu, prekračujúcu svoj tieň. Čo je nám to ale v skutočnosti platné, keď musíme sledovať scény ako prespávanie na ranchi, či eliminácia indiánov(?!) a následný útek. Možno by sa to dalo brať ako celkom chutná 3* jednohubka, no kolená tomu zráža ničím výnimočná akcia, záverečné minúty, a počet nezáživných scén, pri ktorých som sa skutočne pozeral kedy už bude tých 10 minút po tretej.

Emócie a ľudskosť, ktoré nás posúvajú niekam, kam by nás racionalita nedostala. Najskôr som romantickej linke nevedel prísť na chuť, no scenár ma postupom času mentálne spacifikoval, pričom to bolo celé podčiarknuté hereckými výkonmi dvoch hlavných ženských protagonistiek . Taktiež by som vyzdvihol ústredný hudobný motív. Celkovo mi motív piana, okolo ktorého sa dej sústreďuje proste sadol, to isté platí aj pre dobové a zemepisné zasadenie deja. Dám tomu istý čas, no zatiaľ to bude za silné 4*. Edit: Až príliš dlho mi to behalo po rozume. 5*.