mrksik

Mám chuť vyliezť na komín najbližšej tepelnej elektrárne.

Film s podobným námetom, podobným feelingom a dokonca aj s podobnými hercami, ako má švédsky snímok Zlo, zo vzájomného porovnania ale vychádza horšie.

Dokonalý film. Po všetkých stránkach prepracovaný a do posledného okamihu vyšperkovaný, psychologicky, dramaticky, hudobne aj obrazovo. Film o ľudskom vzdore, odvahe, ktorá je hodná nasledovania.

No, a že soudrozi nefungovali na droge zvanej LSD ... Snové výjavy a snový dej, koncept ako z nočnej mory a strnulosť ako ... no neviem. Príliš som sa nebavil, nesmial, neplakal, len som to sledoval, nič sa nedialo, pár paradoxov, úplne psycho. Fuf.

Formálne vymazlené, no citovo chladné ako psí čumák. Psychológia medzi postavami (najmä otec a syn) je príliš nehmatateľná, miestami gýčovo-kŕčovitá, skrátka všelijaká len nie taká, aby vytrhla srdce z hrude (no nie je to Billy Elliot, ehm). Atmosféru to však malo, farebno-ofiltrenú a hudobno-soundtrackovú. Tento film bol jednoducho takou Hollywoodsky vykalkulovanou cestou do zatratenia.

Fascinujúci lyrický (vý)let, ktorý nikde nezačína, nikde nekončí a z hlavy a duše vyprcháva len veľmi pomaly. Či už svojou komornosťou, zdanlivou neohrabanosťou, alebo naivnou nevedomosťou si ma film (alebo hlavná hrdinka?) omotal(a) okolo prsta. Strach a chvenie chutili ako zelený čaj, dve hodiny som sa v posteli prevaľoval a nie a nie zaspať. Tých myšlienok, z nich plynúcich, bolo skrátka priveľa. (edit 12.3. po prečítaní lit. predlohy) Film zvládol spracovanie knižky priam dokonale, niektoré detaily dotiahol snáď ešte ďalej. Naozaj nechápem, čím si ma tento útly príbeh tak získal, ale hoci sa v ňom nedeje skutočne nič tak zásadne dramatické, stále som z neho "puf" ... a to teda poriadne.

Zostal som sedieť, s otvorenými ústami hľadiaci na ubiehajúce titulky a zdrvený z konca, ktorý nemal prísť. Pozerať sa na tento film, hercov, ktorí ani nehrali, ale svoje postavy skutočne žili, v dokonale štylizovanom prostredí, s perfektnou kamerou a réžiou, by som mohol asi stále.

Transcendentálny zážitok z iných (filmových) dimenzií, ktorý príjemne hreje ešte pár hodín po pozretí. Mozaika charakterov, tak (ne)dokonalo ľudská a uveriteľná, odhaľuje o vojne v náznakoch omnoho viac ako prvoplánové zobrazovanie zabíjania. Splynutie, či stotožnenie sa s aspoň jednou postavou je priam nutné a prežívanie emócii priam bolestné. A koniec to všetko len potvrdzuje.

Kafkárna. Ak ste sa s týmto výrazom ešte nestihli zoznámiť osobne, prípadne nemáte ani tušenie, čo by mohlo vyjadrovať, pozrite si tento film. Absurdné, iracionálne, obskurné, jednoducho dokonalé. Geniálni herci, hudba, réžia.

Atmosféra bola hustá, krémovito-hmlovitá. A postupným miešaním a primiešavaním nových a nových ingrediencií na svojej konzistencii nič nestratila. Tempo sa sypalo, masky sa liali a ja som sa bavil. Intelektuálne nezaujímavý, no relaxačne strhujúci film s puncom starého dobrého (francúzskeho) zlata.