pekkanik

Dal som si pár dní, aby trošku pohaslo prvotné nadšenie - a vravím (teda píšem), že lepšiu bondovku som nevidel. Zobraziť neporaziteľného agenta 007 ako človeka, ktorému to príliš nejde a má o sebe pochybnosti, aby to nevyznelo príliš gýčovito, tak to dokáže len macher. A Mendes tým machrom je. Stvoril nebondovského Bonda a ja som ani nedýchal. A keď nastúpil na scénu Javier Bardem, tak aj prípadné malé pochybnosti leteli von oknom. Koľko doterajších bondoviek obstojí z dramatického hľadiska? Zrejme ani jedna. Tu stačí jedna miestnosť a pár hercov a človeku zviera srdce, pretože už tuší, už tuší...

No zaujímavé, určite to nie je lepší film ako päťka, ale čudujsasvete pri tomto som sa bavil lepšie. Akcia popierajúca všetky zákony (dokonca aj Murphyho), nelogický dej, ale akosi sa to podarilo osviežiť, predsa len, dialógy už neboli také dementné a aj trošku emócií by sa našlo... Slušné.

Videl som to strašne dávno a pôvodne som dal tri *. Dnes som si to pozrel znova a zostal som vyvalený - rokmi ten film vôbec nestráca, práve naopak, Murtaugh a Riggs sú veľmi podivná dvojica a práve preto film šlape ako švajčiarske hodinky. Chybičky by sa, samozrejme, našli, ale ako celok je to výborné - sorry, chlapi, jasných päť

Ako pravoverný rocker musím dať päť. Neskutočná súhra obrazu a hudby. Je zvláštne, že po dvesto rokoch progresu (aj kultúrneho) počúvame hudbu, ktorej harmónie sú mizivým promile ktorejkoľvek Mozartovej skladby.

Ale áno, treba spústu efektov a digitálnych oblúd pre krátkozrakých imbecilov, aby si producenti mohli financovať svoje podozrivé aktivity, dementné deti a vnukov. Už v Angelike sa hlavná hrdinka zachraňovala v poslednej sekunde - tu je to posledná desatina sekundy, pokrok sa skrátka nedá zastaviť, Obelixovské mlátenie škratov, nádherná akčná elfka, totálne neschopný drak - aby sme nezabudli, toto je príbeh o hobitovi a trpaslíkoch, ktorí sa chcú dostať k svojmu zlatu, majster Jackson na to kvôli zhŕňaniu vlastného zlata zabudol.

Váhal som medzi tromi a štyrmi - stále som si hovoril: Neporovnávať s Pánom prsteňov, ale príliš sa mi nedarilo. Vôbec to nie je zlý film, len tempo je hodne nerovnomerné, pri istých pasážach som sa nudil, pri niektorých som zasa nestíhal. Knihu mám viackrát prečítanú, takže ma potešilo zliezanie sa trpaslíkov u Bilba, hromoví obri a let na orloch, čo mi ale vadilo, boli príliš digitálni vroci a škrati, občas som si pripadal ako vo väzení v druhom Riddickovi. Čo už, majster Jackson zrejme svoje maximum dosiahol v LOTRovi, teraz ho čakajú už len pozitíva a sociálne istoty; a tak nostalgicky spomínam na hĺbku príbehu a ľudskosť, ktoré dýchali z Pána prsteňov, tu je toho naozaj poskromne.

Príbeh tohto "diela" sa dá povedať jednou vetou. Takto sa ja nehrám, narobte si z toho wallpapery a neťahajte to medzi filmy.

Priamo od Briana Maya a Rogera Taylora sa dozvieme také veci..., a niektoré sa nedozvieme (kokaín, Wembley, Budapešť...), tak ako tak, je to veľmi dobrý, ale nie vyčerpávajúci dokument o rockovej kapele, ktorá napriek svojim disco úletom stojí hneď za Led Zeppelin a Deep Purple, 1. časť je o neochvejnej istote, že to, čo robíme, má zmysel, 2. časť je o udržaní sa na výslní a ochrane kamaráta, čo sa dialo na konci, vháňa slzy do očí, všetci vieme, ako to dopadlo, s Freddiem by som určite nechcel zdieľať spoločnú domácnosť; ale, dočerta, koľko ľudí sa našlo v hudobnej histórii, ktorí rozhýbali 200 tisíc ľudí svojím hudobným prejavom?

Ak si chcete tento film naozaj užiť, nesmiete dopredu poznať pointu. Ja som mal tú smolu, že mi ju kamarát prezradil a bolo po paráde. Po dlhšom čase som si to pozrel ešte raz a musím uznať, že je to veľmi dobre urobená filmárčina, ponurá a nepríjemná atmosféra spestrená zopár hororovými prvkami, Nicolka síce občas trochu prehráva, ale v tomto filme mi to nevadí.

Mal som 9 rokov a všetci sme čakali, či tú nehodu vôbec prežije... Ron Howard ma vrátil späť v čase, keď som formulu 1 sledoval ako divý a každú chvíľu tam bol niekto ťažko zranený a občas to niekto aj nerozchodil. Zaujímavý mix starších a novších filmárskych postupov, samotné preteky ma už predsa len tak nebrali, hlavný je vzťah dvoch chlapov, ktorí sa neznášajú, ale divák cíti, že sa istým spôsobom potrebujú. Brühl ma posadil na zadok, Hemsworth ma príjemne prekvapil, ostatní herci ďaleko ďaleko za nimi