corpsy

Progres, som nanešťastie zbadal len na trikovej stránke. V záplave dokonalých CGI a výprave, tak potom vyznie banálny príbeh o niečo lepšie. Ono tu v podstate niet čo chváliť, je to len priemerná marvelovka, ktoré sa čím ďalej tým viac sypú z plátna. Je to však epic, ako sa hovorí a myslím že tie dve aj pol hoďky ani netrvali tak dlho.

Bladerunnerovsky ladená sci-fi, s morálnym konceptom a minimom ´´reálnej´´ akcie ( ak tu nejaká príde - okrem finále - tak je to len simulácia ). Natočiť hĺbavejší robotický snímok, ktorý sa zameriava viac na charaktery, ako na akciu, na to treba dobrý scenár. Remeselne to vždy môže zapôsobiť aspoň s minimálnou určitosťou, ale príbeh je prázdny.

Tak som konečne zhliadol najslávnejší bollywoodsky blockbuster, niečo čo pre Indov znamenalo to, čo pre Amíkov STAR WARS. Niečo, čo sa vymykalo komerčným merítkam a stalo sa kultúrnym fenoménom. A musím uznať, že aj napriek silnému ázijskému cíteniu, je to západ ako hrom. A v poslednej hodinke obsahuje naozaj niekoľko nezabudnuteľných scén ( napr. tanec pre záchranu milého, či finálnych 15 min kedy plakala zrejme celá India ). Ku tejto kinematografii zatiaľ nie som celkom zhovievavý a SHOLAY je jeden z mála progresívnych filmov, ktoré ma zaujali.

Život Chrobáka, vo svojej sofistikovanejšej podobe. Krása nemého filmu.

Dobrodružná, indiánska pohodička. V závere režisér jasne dokazuje, že mal neuveriteľný talent pre dynamiku akčných scén v dobách, keď sa to pravé ešte len rozbiehalo.

Griffithovi občas netrebalo hodiny ( aj keď v aj gigantických minutážach bol majstrom ), aby dokázal naladiť diváka na tú správnu, dramaticko-romantickú vlnu.

Antická romanca, ktorá neponúka vôbec nič zaujímavého. Iba veľkú dávku hereckého prehrávania ( a myslím si, že v tej dobe sa nelomilo rukami ani v divadlách ).

Po prekonaní politicky korektnej infraštruktúry, som sa zapozeral do celkom nenáročného ( už ťažko povedať, že chlapčenského ) dobrodružstva, kde sa po hriechu aspoň stále niečo deje a zachraňuje tak pachuť z kyslého pozlátka.

Ktovie, ako by to Disney dnes, v dobách radikálnej cancel culture a politicky korektnej doby, spracoval. Každopádne trefné, skvelo dobové a naivne vtipné.

Mélièsová karikatúra politickej zabednenosti, sa v tomto prípade trefne dotýka spoločenských názorov.