corpsy

Pri sledovaní, ma tak trochu držala v nádeji skutočnosť, že The Undertones si vlastne stále držali ( u mňa ) krédo najsmiešnejšej kapely rokov 70. a 80.

Netuším, ako presne nazvať tento videoklip, ale je to rozhodne klasika medzi všetkým tým divným, čo kedy vzniklo ( inkluzíve song ).

Nieje to dobové, ale je to rozhodne kvalitné video.

Ak sa dívam naozaj na oficiálny videoklip, tak sa počas svojej kariéry ( až na pár výnimiek ) Ramones veľmi nemenili.

Preč sú časy, keď turecká kinematografia zabávala v 60. až 80. rokoch svojím ´´vážnym´´ pohľadom na vykrádanie západnej kinematografie. Preč je popraskaný obraz, nesynchrónny dabing a vykrádanie scén, či celých soundtrackov z originálnych filmov. Zhodnoťme. Snímok obsahuje, hlavne v závere pekne strašidelné scény, kamera, masky...všetko to pôsobí na profesionálnej úrovni, ale tu po prvýkrát nechcem, aby to tak bolo ( pričom som to vlastne nikdy nechcel ).

Nemám nič proti céčkovosti prednesu ( tmavý filter, aby nebolo vidno všetky tie nedostatky - pričom to stálo slušné tri melóniky ) a nemám nič ani proti antitalentovaným hereckým výkonom ( tie proste do takéhoto podradne vzatého žánru patria, ako prdelka na nočník ). Mám ale niečo proti debilnosti scenára, ktorý síce takisto nejako zapadá do tradícií vyššie spomenutého, ale rozhodne nebaví a hlavne nudí, ako mníška na pornopárty ( pardón za skĺbenie výrazov ).

Ono sa to síce celé drží v tradíciách predchádzajúcej trilógie, lenže Robert Rodriguez tu stráca dych hlavne pri scenári a obsadzovaní hlavných hrdinov, ktorý sú paradoxne talentovo bezfarebný oproti celkovému krikľavému vyzneniu filmu.

Umenie má mnoho podôb. Viac o tom Radko.

Jedným slovom popísať videoklip? Wau!

Umelecky podaný rev, v psychologicko ťažkom videoklipe.