Recenzie (277)
Votrelec: Covenant (2017)
Vysvetlí mi niekto, čo je to za blbú posádku, ktorá sa pohybuje na neznámej planéte, aj keď s pozemskou atmosférou, bez skafandrov a na takú maličkosť, akou sú mimozemské baktérie alebo vírusy, ani nepomyslí?!
Únos (2017)
Ach jaj, ďalší slovenský film, ktorý chce vypovedať o realite cez žáner politického trileru, ale na jednej strane s divadelnými, na druhej s amatérskymi hereckými výkonmi, v zásade neschopnými ísť pod psychologický pohyb postáv. K scenáru a strihu sa vyjadrovať nebudem.
Esteros (2016)
Komorný príbeh o spomienke na detstvo a prvú lásku, bez zbytočnej dramatizácie.
Kto z koho (1986)
Toto nie je béčko z osemdesiatých, na ktorom sa dá zabaviť. Po štvrťhodine sa to mení na nehoráznu nudu. Céčko!
Dimenze 404 (2017) (seriál)
Jednoducho geniálne! 😁
Jmenuji se Jazz: Rodinná proměna (2015) (relácia)
Páči sa mi, ak sa žáner reality využíva na chválihodnejšie ciele, čo sa v prípade tejto šou vydarilo. Transrodové osoby sú v queer komunite stále najstigmatizovanejšou menšinou, a preto ukázať ich bežný život, radosti aj problémy, ktorým čelia, môže pomôcť niektorým ľuďom odbúrať vlastné predsudky, nenávisť a strach z nepoznaného. Jazz chce žiť úplne normálny život dievčaťa/ženy, ale musí na to vynakladať príliš veľa energie. Treba tiež povedať, že patrí k tým šťastnejším, má vynikajúcu rodinu a dobrých priateľov. I preto sa stala hlasom detí a tínedžerov, ktorí pre svoju rodovú dysfóriu trpia, dokonca zomierajú.
Legenda o Tarzanovi (2016)
Najhorší film roka 2016.
Deň nezávislosti: Nový útok (2016)
Nehodnotím kvalitu efektov, ani neprižmurujem oči v prípade Jeffa Goldbluma, ktorého roly mi boli vždy sympatické a dokonca si nikdy nenechám ujsť Emmerichovu tvorbu, pretože je to môj najneobľúbenejší režisér - učebnicový príklad kapitalistického realizmu, monumentálneho gýča a scenáristického diletantizmu. Nemám nič proti blockbusterom a oddychovkám, no nemusia sa robiť pateticky, primitívne a stále podľa tej istej šablóny osemdesiatych rokov. Jediná jeho vcelku podarená vec je Stargate, všetko ostatné chabé pokusy za premrštený rozpočet.
Londýn v plameňoch (2016)
Kapitalistický realizmus. Lacný patriotický gýč.
Lost in Space (1965) (seriál)
Vedeckofantastická imaginácia šesťdesiatych rokov na popukanie, herecké výkony - až na Billyho Mumyho - psychologicky nevierohodné a teatrálne smiešne, v každom scenári sa dá napočítať toľko chýb a nelogickostí... jednoducho chcem povedať, že seriál je tak hrozne natočený, až je vynikajúci. :-)