Abiosis

*MAF STORY* Film ma udržiaval v pozornosti prvú polhodinu; akosi som nevedel, čo ma čaká a všetci tí herci-neherci, prirodzene pôsobiace dialógy, reálne exteriéry a mierne roztrasená kamera, podčiarkujúca autenticitu rozprávaných príbehov, ma udržiavali v napätí. Od filmu majúceho charakter takmer drsného dokumentu by som čakal silné a výrazné momenty, avšak nič ma nedokázalo uchvátiť, pohoršiť, znepokojiť a jediný dôvod, prečo som film dopozeral, bola zvedavosť, ako sa to všetko skončí. Avšak on len jednoducho plynul tak, ako plynie váš život, len v značne drsnejších kontúrach. Príbehy, z ktorých pozostával, sa napokon skončili - jeden lepšie, druhý horšie - a ja som si mierne ponadával nad svojim rozhodnutím dať filmu šancu a dopozerať ho. Verdikt v 1 vete: Radšej si dať taliansku pizzu. 04.11.12

*KRÁSNY ŠKAREDKO* Film so si po mnohých rokoch znovu pozrel. Viedla ma k tomu najmä zvedavosť, ako ho po takej dobe budem vnímať. Ako tínedžer som ním bol fascinovaný, pamätám sa, ako som počas reklamných páuz na nemeckých programoch striehol, či znovu nepustia trailer k filmu, aby som si ho mohol aspoň takto užívať, pokým sa objaví u nás v kinách (vtedy to nejaký ten mesiac trvalo). Obavy neboli na mieste, pretože som ho vnímal s pôžitkom rovnako ako pred rokmi. Som rád, že film sa takmer verne drží predlohy, pretože napísať taký nadčasový a komplexný príbeh, aký sa podaril Mary Shelley, je neuveriteľné. Pocity, ktoré som mal z knihy, sú dobre prenesené aj do filmu, i keď vzťahy medzi postavami, motivácia ich konania a vnútorné prežívanie sú na plátne spracované skratkovito, akýmisi hrubými neprirodzenými predelmi, čo môže ale zároveň nemusí byť negatívum - tým, že film nerozvíja psychológiu postáv a ich vnútorný boj príliš detailne, dodáva príbehu výraznú ráznosť; a to je charakteristické najmä pre druhú časť filmu, ktorú si užívam najviac. Vďaka Branaghovemu inklinovaniu k Shakespearovi a iným klasikom, film pôsobí miestami (aj vďaka kulisám) ako divadelné predstavenie a jeho herecký prejav je tým rovnako "postihnutý" a rovnako aj niektoré zábery a nájazdy kamery pôsobia mierne archaicky, ako z čiernobielych filmov. Avšak to sú len malé vady inak výbornej adaptácie unikátneho románu. Verdikt v 1 vete: Vydarené spracovanie klasického románu s mnohými zapamätateľnými a kultovými scénami. 01.11.12

*TRI TOKIJSKÉ OTÁZKY* Doposiaľ som akosi neprišiel na chuť poviedkovým filmom, pretože vyrozprávať príbeh na takom malom priestore, zhustiť ho do takej miery, aby bol schopný poskytnúť všetko podstatné a zároveň si udržal dynamiku, je obtiažne. Autor sa zvyčajne drží jedného hlavného motívu, ktorý donekonečna rozvíja, a pritom by sa žiadala jeho určitá košatosť. Originalita zápletiek tokijských príbehov je nepopierateľná, ale tam to aj končí. Každému príbehu dominuje osobitá a niečím netypická postava, ktorá podnecuje ku kladeniu otázok, avšak odpovedí sa od žiadnej z nich nedočkáte; táto úloha spočíva len na pleciach diváka. Verdikt v 1 vete: Kto vlastne je ten Merde? 20.07.12 Zisťujem, že odpoveď na moju otázku by sa mohla nachádzať v Holy Motors.

*HANNA* Zaujímavé v mnohých smeroch, ale určite nie pre každého. Ten, kto si potrpí na dynamickosť príbehu, nech uprednostní iný film, pretože riziko padajúcich viečok je tu u neho vysoké. Film je nezvyčajný lokáciou, čo je v tomto prípade vrtná veža, je nezvyčajný hlavnou predstaviteľkou, čo je v tomto prípade enormne mĺkva a depresívne pôsobiaca žena, s nezvyčajne silným životným príbehom. A ten vám skutočne dá sánku dole. Tým sa dostávame k Sarah Polley (najprv som si ju zmýlil s herečkou Melissa George - nepodobajú sa aj vám?), ktorá celému filmu dominuje, ťahá ho a všetko to robí presvedčivo a uveriteľne. Keď ju v tomto filme sledujem, som nadšený ako nejaký pubertiak, a na jazyk sa mi derie niečo ako "Sarah je totálne super!". Škoda, že Tim Robbins musí celý film preležať - dosť nanič úloha. A len tak na okraj, úplne by som vyškrtol postavu Martina (Daniel Mays) - vo filme je mu venovaných niekoľko minút a nerozumiem, aký má vo filme zmysel. Verdikt v 1 vete: Pomalý a dialógový film, plný utrpenia ale aj lásky. 05.07.12

*BEZ JEDNEJ KORČULE* Nie som cieľovým publikom, i keď na všetky tie nohy v sukničkách a trenôčkach sa nepozerá zle. To je pravdepodobne aj dôvod, prečo ma film výrazne nenadchol a prečo ma žiadna z postáv nezaujala. Nech už to znamená čokoľvek, ale film pôsobil - a iné slovo ma nenapadá - "dievčensky"; o dievčatách, pre dievčatá. Príbeh je rozprávaný ľahko a svižne, no i napriek tomu nudí. Najmä druhá polovica, kedy už k výrazným prekvapeniam nedochádza a film relatívne dobre rozbehnutý, prichádza do cieľa už len vo voľnobehu. Tu film totiž už neponúka nič, len jeden zápas za druhým a ako skončí dilema hlavnej hrdinky je asi jasné každému. Verdikt v 1 vete: Mať na hlave dva zapletené vrkôčiky, asi by sa mi to páčilo viac. 23.06.12

*BEZFAREBNÉ ROZPRÁVANIE O BIELOM* Žiadny významný pocit vo mne po dopozeraní nerezonuje. Pohoršenie, zúrivosť, zúfalstvo, frustrácia - nič z toho, ani nič iné. Všetko, čo od danej témy možno očakávať, sa vo filme nachádza: klamstvo, únos, násilie, znásilňovanie, peniaze, drogy, choroba, smrť, avšak spôsob, akým je to zobrazované pôsobí veľmi sterilne. Sú tu tri hlavné línie príbehu, v každej je v strede pozornosti iná obeť, lenže so žiadnou z nich nedokážem súcitiť. Dôvodom sú zlé herecké výkony, naivné zápletky a zvraty, či neuveriteľné zhody náhod. Carlylea mám vo všeobecnosti v obľube, no do tejto úlohy sa nehodí. Snaží sa pôsobiť drsne, ale na celkovej nepresvedčivosti tohto televízneho filmu sa nanešťastie podieľa aj herectvo takých skúsených hercov, ako je napríklad aj on. Aj Sutherland. Aj ostatní herci-neherci. Verdikt v 1 vete: Stereotypné postavy v príbehu preplneným neuveriteľnými náhodami, vedúcimi k úspešnému vyriešeniu veľkého prípadu. 22.06.12 Ako to vyzerá v skutočnosti: The Day My God Died. + Youtube video.

*KEĎ HUDBA UMRIE* Veľmi som chcel, aby sa mi tento film páčil, no nepodarilo sa i napriek tomu, že mierne predispozície k tomu mám: mám v obľube rockovú hudbu a tiež hororový žáner. Vizuál filmu sa mi pozdával: všetky tie použité filtre a nasvietenie mu dodávali ponurý "look" a svet budúcnosti bol zobrazený ako miesto, na ktoré svojich potomkov priviesť nechcete. Gýč, úchylnosť, fetiš, goth, to všetko a mnoho iného je viditeľné v každom zábere, a i keď je neustále citeľná akási "interiérnosť" aj v scénach, ktoré sa odohrávajú akože v exteriéri, je to predsa len niečo, čo sa dá filmu odpustiť. Oko si teda užije svoje, avšak ucho akosi nespokojne poťahuje nosom. Hudba je totiž otrasná, a to až do takej miery, že ničí zážitok z celého filmu. Nenachádza sa tu žiadny výrazný a zapamätateľný hudobný moment, všetky piesne sú vlažné a nevýrazné natoľko, až sa stávajú otravnými. Podráždenosť taktiež prináša nepomer v hlasitosti spevu a sprevádzajúcej hudby; spev počujeme ako príliš výrazný a hudbu často len tušíme. Verdikt v 1 vete: Experiment hudobnou zložkou zničený. 15.06.12

*MORGAN O MORGANOVI* Keď Morgan hrá Morgana, je jasné, že Morgan z reálneho sveta to úplne nebude. Ale možno od toho skutočného ďaleko nemá. V tomto filme je dobrosrdečný, žoviálny, čiperný, optimistický a usmievavý a presne takého si ho predstavujem aj v realite. Ak však jeho obraz zobrazovanému nezodpovedá, nevadí; je to ilúzia, ktorej som ochotný uveriť, pretože je podávaná nenásilne. Morgan pôsobí veľmi prirodzene, jeho prejav a humor je príjemný, a dokáže byť zábavný nie len slovom. Paz je sympatická a vo svojej úlohe akceptovateľná, ale miestami trochu vo svojom prejave preháňa - najskôr za pokladňou, kedy je príliš agresívna, a potom pred pracovným pohovorom, kedy je zase príliš nesebavedomá. Pôsobí to umelo a silene. Verdikt v 1 vete: Milá, nezávislá konverzačka s jedným cameo prekvapením. 12.06.12.

*SHOWGIRL VAN HOUTEN* Stopáž je primeraná, veď vo filme sa toho udeje mnoho, niekedy tak veľa, až je to na škodu. Miestami je to prekombinované, miestami len s ťažkosťou uveriteľné a miestami až príliš "rozprávkové". Avšak práve tá jemné nereálnosť, ktorá je vo filme citeľná, je možno nakoniec pozitívom, pretože divák vie, že, áno, musí sa trošku báť o osud hlavných predstaviteľov, ale zase nie až tak príliš a môže si teda tých pár nervičiek ušetriť na iný dramatický film. Film je plný lokácií, zvratov a postáv, avšak na rozdiel od ruských románov, tento holandský film na prehľadnosti vôbec nestráca. Dej sa točí okolo veľmi sympatickej Rachel (respektíve Elis), ktorú hrá pre mňa neznáma van Houten a svojou tvárou sa do zobrazovaného obdobia veľmi hodí. Mužským okom sa na ňu skutočne veľmi dobre pozerá a pár scén aj nejedného z nás poteší. Verdikt v 1 vete: Verhoeven, pre mňa takmer už úplne zabudnutý a aj to v inej polohe ako je táto, je príjemným prekvapením, a v pozícii "európskeho" režiséra mu to pristane. 11.06.12

*KOŠATÝ STROM* Vychudnutý Farrell zodpovedá presne tomu, ako sa vnútri jeho postava cíti. Verím, že schudol zámerne, aby vo svojej filmovej úlohe pôsobil autenticky a aby aj vizuálne podčiarkol pocit viny, ktorý jeho postavu zožiera. To je chvályhodné a pôsobí to dobre. Počas celého filmu je Farrellovo herectvo nemenné; chápem, že postava má depresie a že napr. do smiechu mu nie je, ale vánok v tvári, akési preskupenie mimických vrások aspoň z času na čas, by neuškodilo. I napriek tomu je Farrell znesiteľný. Horšie je to už s príbehom a s ostatnými postavami: jeho manželka je len akousi kulisou, ktorá nemá žiadny dopad na smerovanie príbehu a ani na správanie hlavného hrdinu a len na jeden moment - uvedenie svojho otca psychológa na scénu - je ako postava vo filme nepotrebná a len zavadzia. Od čias filmu Good Will Hunting som alergický na psychológov a psychiatrov, ktorý musia byť za každú cenu vo filmoch vykreslení ako výstrední a odlišujúci sa. U postavy Christophera Leeho to nie je až také výrazné, ale určité náznaky tam sú (napr. energické prebudenie pacienta v nemocnici a okamžité vedenie vzájomného dialógu bez akýchkoľvek zábran, a pritom sa nikdy predtým nevideli. Ale vrcholom zostáva určite kreslenie na stenu!). Taktiež jeho minulosť a vzťah s dcérou je do príbehu dosadená násilne a zbytočne a súvis so zvyškom príbehu nemá žiadny. Verdikt v 1 vete: S hlavnou líniou problém nemám, avšak to, čo zavadzia, je zbytočné košatenie príbehu. 11.06.12 Ako to vyzerá v skutočnosti: War Photographer.