Abiosis

*CHRISTININE KRÁSNE... OČI* Zaujímavý film s "nečakaným" rozuzlením, ktoré zvádza k rôznym interpretáciám. Tomu sa však je možné vyhnúť najmä tým, že film budete sledovať veľmi pozorne a všímať si rôzne náznaky, a potom vám nie len že nehrozí možná dezinterpretácia, ale ani sa nebudete musieť sám seba pýtať: "Ako je možné, že...?" Christina vo filme odhadzuje všetky zábrany, je samá noha-zadok-prsia, Liam nedostáva veľa priestoru na hranie, jeho postava je systematická a bez emócií - obaja sú však excelentní a sú hlavným plusom filmu. Trochu sa však nedarí vybudovať dostatočnú atmosféru napätia a tajomnosti, ktorá akoby - rovnako ako samotný filmový námet - balansovala niekde na rozmedzí života a smrti. Inými slovami, nemastné-neslané. (Ak budete mať po filme náhodou pochybnosti, prečítajte si IMDb diskusiu.) Verdikt v 1 vete: Skôr vydarené stvárnenie toho, čo vás môže po smrti čakať. 11.09.2010

*KEĎ AJ STRATA NOHY PRÍDE VHOD* Tento film nemožno brať vážne a ani samotný autor to od diváka nechce. Natočil film, v ktorom je všetko pritiahnuté za vlasy, pretože chcel, aby všetko za vlasy pritiahnuté bolo. Nestrácajte s týmto filmom čas ak už dopredu viete, že nebudete schopní stráviť najmä nasledovné: pomaly sa vlečúcich zombíkov, kusy odtrhnutých častí tela lietajúcich navôkol a ženu so samopalom namiesto nohy. Ako pocta béčkovým filmom funguje dobre. Otázkou však zostáva, či je potrebné podobné filmy privádzať k životu. Objaví sa tu Willis a Tarantino, ale ani ich "šteky" ma nedokázali nadchnúť. Verdikt v 1 vete: Film presne taký ako klasický horor z osemdesiatych rokov, so všetkými špecifickými nezmyslami. 10.09.2010

*BLA BLA BLA* Pre mňa sú najväčším negatívom tohto filmu nezmyselné "babské" reči hlavných protagonistiek, ktorých súvis s filmom mi nie je jasný. Možno preto, že žiadny ani neexistuje a reči, ktoré vedú a veci, ktoré tvrdia vo filme existujú len preto, aby posilnili zakorenený stereotyp o ženách, a to ich potrebu neustále hovoriť. Ich slová sú však prázdne a nezapĺňajú hodnotne prázdne miesta filmu. Tarantino je známy svojou "úchylkou" k dlhým dialógom, ale tu to už značne prehnal. Druhá polovica filmu je už o niečo svižnejšia, ale nedokáže už napraviť znechutenie pretrvávajúce z úvodu. Kurtovi Russellovi svedčia málovravné a priamočiare postavy, a táto nie je výnimkou. Je jasným záporákom a momenty, kedy jeho prvá obeť v aute zisťuje, do akej situácie sa dostala a keď sa z "lovca" stane "lovná zver", sú podarenými vrcholmi filmu, ale, nanešťastie, to nestačí. Verdikt v 1 vete: Ženy, ako obete a ženy ako násilníčky, ale stále vedúce nezmyselné reči. 10.09.2010

*KOALY SÚ OSMIČKY* Mám rád filmy, ktoré sa snažia odlišovať a Deviatky medzi ne určite patrí. Filmy, ktoré sa však nedržia zaužívaných pravidiel klišé ideí a zápletiek a ktoré nie sú spracované bežnou formou, pri tých hrozí obrovské riziko toho, že veľká chuť byť iným vyústi buď do filmu zamotaného a predimenzovaného alebo spracovaného šialenou a tak nevhodnou formou, až to napokon nebude nič iné než pre diváka nestráviteľný nechutný kašovitý zlepenec. Deviatky je film iný, ale nepôsobí až tak neprístupne (i keď väčšinový divák bude mať s prijatím filmu problém). Film sa skladá z troch častí, v ktorých Ryan Reynolds zosobňuje tri rôzne postavy. Prvá časť na mňa zapôsobila najmä svojim nevtieravým humorom, tá druhá bola pre mňa zaujímavá zobrazením toho, ako to vo filmovom priemysle v skutočnosti funguje (túžba dostať svoj seriál na obrazovku, testovacie publikum, zákulisné podrazy a pod.) a v tretej časti nakoniec dochádza k vysvetleniu všetkých tých otázok, ktoré sa počas filmu v hlave diváka hromadia. A mnohí nepochopia aj tak. Film necháva určitý priestor na interpretácie, mne by sa však páčila verzia bez všetkého toho vysvetľovania na konci. Keď sa raz už dozviete, kým hlavný hrdina je, je to absolútna bodka za filmom. Viac by sa mi páčilo, keby tie bodky boli tri. Verdikt v 1 vete: Ďalšie možné vysvetlenie toho, kto a za akým účelom nás stvoril. 09.09.2010

*ASI-MILÁ-CI(C)A* Pamätám sa, aký som bol rozradostený, keď sa v seriály Star Trek objavili ako nepriatelia Borgovia. Považoval som ich za veľmi zdatných a originálnych (akúsi podobnú náklonnosť som pociťoval aj k Replikátorom v seriály Stargate SG1) a časti, v ktorých sa objavovali, som sledoval s napätím. Preto aj tento film je pre mňa takou malou hostinou a Alice Krige ako Kráľovná Borgov je pre mňa neskutočne chutným hlavným chodom. Postava pôsobí perverzne, je odpudzujúca, no zároveň aj sexy. Všetko je to v zdravom pomere: nie je ani zbytočne "latexová", ani príliš ohyzdná. Takmer už 60-ročný Patrick Stewart sa vo filme ukazuje v skvelej forme, a to nie len v hereckej ale aj vo fyzickej, veď tie jeho svaly určite nie sú filmovým trikom. Jedinou významnou vecou, ktorá mi vadila, boli v niektorých prípadoch akoby seriálové kulisy. Pôsobili hrozne plocho a jednoliato a najhoršie som ich vnímal pri scéne vo voľnom vesmíre, kedy sa časť posádky pokúšala zničiť vysielač Borgov. A mám pocit, že ani tí Borgovia nemuseli až tak veľmi svetielkovať. Verdikt v 1 vete: Svižný film so silným nepriateľom, v ktorom aj minulosť je stále našou budúcnosťou. 06.09.2010

*FILM NEČAKANÝCH ZVRATOV* Nervydrásajúci komorný film s tromi hercami. Je to film nečakaných zvratov, možných ukončení je niekoľko a vy počas filmu tipujete, ktoré z tých všetkých pripadajúcich do úvahy to nakoniec bude. Je možné, že sa trafíte, ale pulz sa vám vráti do normálu až niekoľko sekúnd pred záverečnými titulkami, keď sa uistíte, že sa už nič, ale vôbec nič, nemôže prihodiť. Eddie Marsan sa na zloducha hodí perfektne, Martin Compston už menej. Už spomínané zvraty vo filme sú dvojsečnou zbraňou: robia film prekvapujúcim a posúvajú ho dopredu, ale zároveň uberajú na jeho dôveryhodnosti. Film je aj o absolútnom strachu o svoju existenciu a o ponížení, ktoré si človek musí nechtiac prežiť. Rovnako ako filmová postava Alice, tak aj herečka, ktorá ju stvárnila (Gemma Arterton), si počas filmovania musela určite prežiť nejednu nepríjemnú situáciu. Verdikt v 1 vete: Minimalistický film prezentujúci maximálne napätie. 04.09.2010

*NEXUS - MIESTO BEZ LOGIKY* Viac obľubujem posádku Picarda než Kirka, pretože znamená koniec teatrálnosti v hraní, ktoré bolo pre Shatnera a spol. také príznačné, a pre mňa bola tou azda najviac rušivou stránkou Star Trek filmov s pôvodnou posádkou. Ďalším dôvodom, prečo som rád odchodu starej posádky z filmového plátna je aj fakt, že som nikdy nepozerával pôvodný seriál, len Next Generation, a tomu som značne fandil. Star Trek Generations je akoby viacvrstvový, prepletený rôznymi dejovými líniami, no divák sa v nich nestráca a hlavne spôsobujú, že nuda nehrozí, stále je čo rozvíjať. Vizuálne efekty sú konečne na úrovni a nevyvolávajú už úsmev na perách. Dr. Soran je výbornou postavou zloducha a trochu ma mrzí, že vo filme nedostal viac priestoru. Ak chceme rozprávať o negatívach, pre mňa najväčším sklamaním je svet Nexusu, pri vytváraní ktorého som očakával väčšiu mieru imaginácie a vzrušujúcich či prekvapujúcich záberov. Nexus však pôsobí sterilne a je najslabším článkom filmu. (Rovnako je pre mňa záhadou, ako je možné sa z tohto sveta dostať. Žeby silou myšlienky? Akosi som to nepochopil.) Verdikt v 1 vete: Nová posádka cestujúca v mierne rozpačitom vesmíre. 03.09.2010

*NULY A MOŽNO AJ JEDNOTKY* Tento druh humoru určite každému nesadne, ale ja som si Ajťákov jednoducho zamiloval. Nik nie je v bezpečí, ani ľudia postihnutí fyzicky, ani ľudia škuľaví, ani ľudia starí, ani práve zosnulí... nik. Humor je drsný, nekompromisný, miestami hlúpy, niekedy takmer trápny. A takí sú aj hlavní protagonisti, na ktorých sa zabudnúť nedá, až natoľko originálne pôsobia: Roy, ktorému sa šťastena vyhýba veľkým oblúkom, a to vo všetkom, Moss, ktorého pri narodení asi pridusila pupočná šnúra, Jen, ktorá vedie tím IT, ale o počítačoch nič nevie a verí, že internet je malá, ľahká, čierna skrinka a v neposlednej rade Richmond, bledý Goth, ktorého náplň práce je zahalená tajomným rúškom. Verdikt v 1 vete: O outsiderských technikoch, od ktorých ochotu pomôcť nečakajte. (Moja najobľúbenejšia je štvrtá časť tretej série The Speech.) 31.08.2010

*A ZASE BEZ SIGNÁLU* Nie som veľmi fanúšikom tohto typu hororov (a ako som sa dozvedel, volá sa hixploitation), pretože tieto príbehy sa môžu kľudne diať (a asi sa aj dejú) a moja bujná fantázia (alebo to už bude paranoja?) mi zamedzí vychutnať si v prírodu pomaly aj na prechádzke v lese, kde nebudem očakávať to najhoršie zo strany pomäteného medveďa, ale pomäteného horára. Postava odvážnej a zručnej ženy mi veľmi nesadla. V jednom momente som si dokonca len tak pre seba povedal: "Hľa, MacGyverica!" Nechcem pôsobiť sexisticky, ale skôr by som jej uveril, keby sa chúlila niekde v rohu stodoly a chvela sa. Taktiež jej premena z bojazlivej ženy na ženu odhodlanú prišla akosi náhle, v rámci jedného strihu, a divák jednoducho musí akceptovať to, že "nálady" sa u tejto ženy budú meniť ako mávnutím čarovného (rybárskeho) prútika. Plusom je, že krvavých scén tu nie je veľa, skôr sa film pokúsil sústrediť sa - a to najmä v prvej polovici - na vykreslenie atmosféry bezmocnosti a poníženia. Film na mňa pôsobí trochu nehomogénne, akoby nevedel, čím chce vlastne byť. Verdikt v 1 vete: Priemerný horor, ktorý sa skončí skôr ako sa vôbec začal a v ktorom hlavným postavám, a teda obetiam, akosi nefandíte. 30.08.2010

*SKOKANI* Celý film pozostáva z výpovedí rodín a priateľov tých, ktorí sa rozhodli svoj život ukončiť skokom z mosta Golden Bridge v San Franciscu a autentických záberov skákajúcich ľudí. Toto sa deje dookola celých 90 minút a jediným vybočením sa stáva výpoveď mladíka, ktorý skok prežil. Práve jeho rozprávanie je z celého filmu najzaujímavejšie, pretože pri jeho výpovedi dochádza k najmenšiemu skresleniu príbehu, ktorému sa vyhnúť nemožno, ak rozprávame príbeh len ako pozorovateľ a nie vykonávateľ. Ak je film o výpovediach, práve takéto výpovede z "prvej ruky" mi v dokumente chýbali, rovnako ako názory tretích strán, ako sú napr. psychiatri, policajti či záchranári, ktoré by film oživili a vyviedli ho zo stereotypu, do ktorého postupne upadá. Verdikt v 1 vete: Šokujúci dokument o samovrahoch a o tých, ktorých za sebou nechali. 29.08.2010