Bilkiz

Číslo „12-25“ (dátum Vianoc) sa objavuje vo filme viackrát: číslo na kľúčenke, cena taxíka (12 250 jenov), zastavený budík, adresa v inzeráte v novinách, poznávacia značka taxíka.

Príbeh, ktorý Hana rozpráva Miyuki po odchode z nemocnice, je „Naita Akaoni“, v Japonsku známa detská kniha.

Jean Eustache bol neústupný v tom, aby herci postupovali podľa scenára bez toho, aby zmenili čo i len jedno slovo. Z tohto dôvodu strávil Jean-Pierre Léaud pred začiatkom natáčania tri mesiace učením sa naspamäť jeho dialógov.

Tento film je založený na skutočnom vzťahu medzi režisérom Jeanom Eustacheom a herečkou Francoise Lebrun (hrá Veroniku). Postava podľa nej sa vo filme volá Gilberte a hrá ju Isabelle Weingarten.

Jean Eustache napísal rolu Alexandra špeciálne pre Jeana-Pierra Leauda.

23 quai du Commerce je skutočný bytový dom v Bruseli, ktorý stále existuje. Scény, ako Jeanne vchádzala do budovy a vychádzala z nej, sa natáčali priamo na mieste.

Počas ranných nákupov 2. dňa neboli okoloidúcimi komparzisti, ale obyvatelia mesta. Všimli si kameru a krátko sa na ňu pozreli.

Soundtrack k tomuto filmu je úplne dietetický - zdroj každého zvuku je viditeľný alebo sa vyskytuje na obrazovke.

Natáčanie filmu trvalo päť týždňov. Film bol natočený s takmer výlučne ženským štábom.

Obsedantné a rituálne správanie Jeanne Dielmanovej bolo inšpirované matkou režisérky Chantal Akerman, Nataliou Akerman.

Prvým film, ktorý Kurosawa napísal sám bez spolupracovníka od filmu Lidé, kteří šlapou tygru na ocas (1945).

Podľa Kurosawu bol scenár napísaný za menej ako 2 mesiace.

Sekvenciu mravcov na ruži točil Ishirô Honda, pretože Kurosawa na to nemal trpezlivosť.

Tvorcovia chceli, aby si postavu Cliva Candyho zahral Laurence Olivier, ale nedostal priepustku od námorníctva kvôli Winstonovi Churchillovi, ktorý si neželal, aby bol film natočený. Churchill nechcel podporiť film prítomnosťou hereckej hviezdy Olivierovho kalibru, pretože mal pocit, že film bol kritický voči typu britského vlastenca.

Režisér Michael Powell pôvodne chcel, aby Wendy Hiller stvárnila ideálnu ženu Blimpa, no tá nebola k dispozícii, a tak úlohu dostala Deborah Kerr.

Portrét Deborah Kerr ako Barbary Wynne sa nakrátko opäť objaví v Liga gentlemanov (1960) ako bývalá manželka Jacka Hawkinsa.

Roger Livesey pre scény s tureckými kúpeľmi nepribral. Jeho brucho bola veľmi presvedčivá protéza navrhnutá Stuartom Freebornom.

Stephen Fry ho označil za svoj najobľúbenejší film, pričom poznamenal, že film je o tom, čo znamená byť anglický.

Tri štvrtiny Nemcov v dave v zajateckom tábore sú starostlivo namaľované a umiestnené sadrové modely.

Winston Churchill film nenávidel a chcel, aby bol zakázaný, pretože si myslel, že ide o ohrozenie vojnovej morálky. Zakázať sa mu ho nepodarilo.