Bilkiz

“The dumber I behave, the richer I get!”. Skvelá, veľmi vtipná satira na dnešnú posadnutosť rasou, ktorá funguje aj ako slušná rodinná dráma.

Film iba epizódovo nahliada do stretnutí skladateľa Wiktora a speváčky Zuly, ktorým sa nedarí byť spolu, či už kvôli osobným rozhodnutiam alebo politickej situácii, ktorá bola v tom čase v Európe. S postavami pracuje povrchne, bez emócii a nedáva nám priestor nájsť si k nim cestu. 3* dávam za krásnu čiernobielu kameru. (6/10)

Wim Wenders empaticky sleduje dennú rutinnú existenciu japonského umývača záchodov, ktorý nachádza radosť a zmysel života vo svojej vášni pre hudbu, knihy, stromy, kvety a ulice Tokia. Hlavným pilierom úspechu je Koji Yakusho, ktorý zaslúžene získal za svoj výkon cenu najlepšieho herca na festivale v Cannes. Film je nádhernou ódou na hľadanie krásy v maličkostiach, jednoduchosť a dôstojnosť skromného života, zároveň však nespadá do žiadnej sentimentality. Krásnymi zábermi Tokia a skvelou hudbou ma pomaly tento film absolútne pohltil, sprostredkoval mi celú škálu emócií a nepustil ma ani dlho po dopozeraní. Film roka. (9/10)

Jednotku považujem za pomerne kvalitný horor, avšak z označenia dvojky ako horor/komédia som bol celkom skeptický, pretože skĺbenie týchto dvoch žánrov pre mňa nikdy nefunguje. Rovnako to bolo aj pri Evil Dead II a navyše film nebol ani strašidelný ani vtipný. (4.5/10)

Spike Lee v rozhovoroch tvrdil, že nejde o remake ale o reinterpretáciu, ale podľa mňa však ani on ani scenárista absolútne nepochopili, čo robilo juhokórejsky originál tak skvelý a úspešný a tak z toho vznikla takáto sračka. Chýbajú tu emócie, štýlovosť, napätie a mysteriózno, ktoré boli tak citeľné v origináli. Zistenie pointy, pri ktorej ma pôvodná verzia odrovnala tu pôsobí komicky, čo určite nebol zámer. Náročné témy, okolo ktorých Chan-wook Park chodil veľmi opatrne tu sú potiahnuté do zbytočného extrému a zo záporáka, pre ktorého môžeme v juhokórejskej verzii cítiť aj isté sympatie tu tvorcovia spravili totálne odpudivú postavu, ku ktorej je nemožné nájsť si cestu. Najhorší a najzbytočnejší remake (k jednému z najlepších filmov tohto storočia) všetkých čias. (1/10)

Spellbound dnes už pôsobí veľmi hlúpo a naivne a bohužiaľ ho nedokáže zachrániť ani Hitchcockova réžia ani krásna Ingrid Bergman ani výborná surrealistická snová scéna. Film je veľmi nefunkčný a Gregory Peck mi opäť potvrdil, že bol jeden z najviac precenených hercov. (5.5/10)

Typická kriminálka akých sa v 80ych rokoch točili desiatky. Čo však ale "To Live and Die in L.A." povyšuje pre mňa na elitu žánru je skvelá Friedkinova réžia, inteligentný scenár, svižné tempo a veľmi nepredvídateľné finále. (8.5/10)

Je to akési skĺbenie medzi Rear Window a Vertigo, ale namiesto Jamesa Stewarta tu máme Craiga Wassona ako herca, ktorý si so svojím nemotorným šarmom a humorom razí cestu vo svete filmových štúdií a filmoch pre dospelých. Vizuálne veľmi štýlové s výbornou hudbou. Bizarná videosekvencia s pesničkou „Relax“ od Frankie Goes to Hollywood je pre mňa highlight filmu. Ak sa dokážete preniesť cez niektoré diery v zápletke a fakt, že je to ďalšia De Palmova vykrádačka Hitchcocka, tak sa jedná o nadštandardný thriller. (7.5/10)